Na ceste za dobrodružstvom

Na ceste za dobrodružstvom
19.8.2016 v kategórii Mama, autor Monika Petreje, foto: istockphoto.com

Hľadím na šantiace deti, usmievam sa a zrazu ma niečo jemne pošteklí – pocit, ktorý zohrieva. Dospelácke vnútro začína reagovať na záblesky detskej radosti. Radosť z maličkostí. Obyčajné margarétky na trávniku – pre nás dospelých. Ale pre deti – výzva k dobrodružstvu. A tak stojím na zastávke autobusu a prestávam si všímať pohľady ostatných rodičov, ktorí si už zvykli, že deti v takýchto chvíľach nenapomínam. Prečo aj? Veď nerobia nič zlé, len túžia po dobrodružstve.

Dobrodružstvo je 

  • odvaha  ísť za hranice svojich síl
  • krok do neznáma
  • dopĺňanie zbierky o nové  zážitky
  • túžba  poznať nepoznané
  • odvaha prijímať nové výzvy
  • nepotlačiteľná túžba vystaviť sa skúške 
  • najlepší spôsob, ako objaviť seba samých a vlastné schopnosti

Explózia života

Toto slovné spojenie som si „požičala“ od jednej mamičky, ktorá napísala už niekoľko kníh o rodinnom živote. Jednu zo svojich knižných kapitol nazvala práve takto. Od prvého  okamihu som si  „explóziu života“ doslova zamilovala. Myslím si, že výstižnejšie pomenovanie obdobia v živote dieťaťa, o ktorom bude v nasledujúcich riadkoch reč, by sme len ťažko hľadali. Prvé dobrodružné výpravy dieťa podniká už po niekoľkých mesiacoch pobytu na tomto svete. Po týždňoch strávených v zavinovačke, nosenia v maminom náručí prichádza jedna z najúžasnejších etáp vo vývine dieťaťa. Dieťa sa zo dňa na deň začne otáčať, prevaľovať, plaziť. Ani sa nenazdáme a máme tu „lezúňa“. Malý drobec hnaný zvedavosťou sa „doplazí“ presne tam, kam potrebuje – do kuchynskej zásuvky plnej neznámych predmetov (sitká, varešky, utierky, naberačky stokrát ukladáme späť, aby vzápätí opäť ležali na dlážke), do skrine, do školskej tašky staršieho súrodenca, do skrinky na topánky, do koša s bielizňou...  

Čítajte tiež: Niekoľko zaručených tipov ako si oddýchnuť a načerpať pozitívnu energiu

Hlina – materiál zaujímavý nielen pre hrnčiarov. Pre dieťa predstavuje celkom novú  hmatovú i chuťovú dimenziu. Usmievate sa pri spomienke na časy, keď ste metlu a lopatku chytali do rúk častejšie ako príbor? Dodnes si neviem vysvetliť, že i napriek môjmu ostražitému oku ma dieťa vždy predbehlo a bolo pri kvetináči skôr ako ja. Keď som chcela zasiahnuť, bolo už zvyčajne neskoro. Nič sa nedalo robiť, musela som ustúpiť. Rastlinky sa načas presťahovali na najvyššie poschodie – na skrine.  

Dobrodružstvá pre školákov

S nástupom do školy sa výrazne odlišujú chlapčenské a dievčenské dobrodružstvá. Chlapci podnikajú prvé lovecké výpravy – chytajú jašterice, trúdy, dážďovky a iné, nám rodičom, nepríjemné živočíchy. Bojovnosť a silu demonštrujú stavaním bunkrov, do ktorých majú samozrejme dievčatá „vstup zakázaný“. Chcú prežívať vlastné chlapské dobrodružstvá pri hre na vojakov, zajatcov, lupičov či indiánov.

Dievčatá začínajú v tomto období pociťovať túžbu starať sa o niekoho – bábiku, rastlinku, zvieratko. Zariaďujú si domček pre bábiky, žobronia o škrečka, korytnačku či psíka, sadia si kvetinky, ktoré s radosťou každý deň polievajú. Zberateľské vášne, rozoberanie prístrojov, zhotovovanie šiat pre bábiky, založenie skupiny – patrili aj do nášho detstva.

Dnes často počujeme: „Doba sa zmenila. Deti sú iné, ako sme bývali my.“

Áno, zmenili sa kvalitatívne  podmienky ich života, no túžby majú rovnaké, aké sme mali my v ich veku. Už nezbierajú céčka, ale cédečká, chlapci nerozoberajú digitálky, ale mobily, nejazdia na pionieroch, ale na horských bicykloch, nevystrihujú si spevákov z Brava, ale rovno si napaľujú cédečka a sťahujú si obrázky v „jepegoch do compu“. Zmenili sa objekty záujmu, no pohnútky zostali.

V období dospievania sa povaha dobrodružstva mení. Kým sú deti malé, podnikáme s nimi vystúp na zrúcaninu, naháňačku po lúke i „váľanie dubov“. Ako deti rastú, zoznam spoločných dobrodružstiev sa výrazne redukuje. Nie je to nič zvláštne, rodina prechádza do ďalšej fázy svojho vývoja. Deti „dozrievajú“ a čoraz viac sa orientujú na priateľov. Vydávajú sa na vlastnú dobrodružnú cestu. Celé naše výchovné úsilie by malo smerovať k tomu, aby si dospievajúci dokázal odpovedať na otázky. Stojí toto dobrodružstvo za to? Čo mi prinesie? V čom bude pre mňa užitočné? Získam niečo nové a prospešné pre môj rast? Ak ste doteraz prežívali dobrodružstvá spoločne ako rodina, nemusíte mať obavy. Dieťa sa pri vás naučilo  rozlišovať hodnotné zážitky od chvíľkových náhodných ponúk. Spoločné dobrodružstvá sa pomaly ale isto končia, už sa nebudete spúšťať dolu kopcom na sánkach, ani s nimi nepôjdete na opekačku. Nové zážitky už budú zbierať bez vás, no stále môžete dobrodružstvá prežívať spoločne. Tým, že sa vám deti zdôveria so svojimi plánmi, podelia sa o prežité chvíle.    

„Pravé dobrodružstvo spočíva v bohatstve obyčajného života, v ňom je dosť výziev.“
Marianna Pacucciová

Dobrodružstvo = výzva

Dobrodružstvo jednoducho patrí k ľudstvu. Človek rád prijíma nové výzvy. Hoci nevie, ako to celé dopadne, predsa sa rúti do neznáma. Ženie ho túžba vyskúšať si vlastné  schopnosti. Dieťa  je na tom úplne rovnako. Tiež si potrebuje vyskúšať hranice svojich síl. A kde inde, ak nie v spoločnosti  súrodencov, priateľov či v kolektíve rovesníkov? Deti sa jeden od druhého učia pískať, lúskať prstami, jazdiť na bicykli s rukami vo vzduchu, skákať cez švihadlo, jazdiť na skateboarde. Ak sa jedno vyberie na „prechádzku“ po betónových okrajoch pieskoviska, k rovnakému kroku sa zakrátko odhodlajú aj ostatní. Chcú dokázať nielen prítomným  kamarátom, ale i sami sebe, že beh po obrubníku zvládnu rovnako šikovne ako oni.

Zaujme vás: Viete ako relaxovať tak, aby si vaše telo naozaj oddýchlo?

/Ne/pravé  dobrodružstvo

Človek sa stáva čím ďalej tým viac náročnejším. V obchodoch si vyberá kvalitný nábytok či  spotrebič, šéfovia vyžadujú kvalitne odvedenú prácu, neuspokoja sa s priemernými výkonmi svojich zamestnancov. A vzrastá aj túžba po „kvalitnom“ dobrodružstve. Musíme prežiť niečo nevídané. „Obyčajnosť“ sa z našich životov pomaly vytráca. Na trhu firiem ponúkajúcich svoje služby objavujú aj spoločnosti poskytujúce zážitok. Ponúkajú adrenalínové akcie nielen pre dospelých, ale i pre deti. „Neviete čo s voľným časom? Stačí si vybrať z našej ponuky a problém vyriešime za vás!“ hlásajú reklamné slogany. Tzv. outdoorové aktivity ako hľadanie pokladu, skok z mosta, zoskok padákom, let na rogale, jazda na formule, horolezecký výstup, sľubujú nevšedné zážitky. Túžba po dobrodružstve sa stáva predmetom biznisu. No, žiaľ, reklamy nám zabudli pripomenúť, že trvajú krátko, niektoré len pár minút. Prirodzená túžba po dobrodružstve sa tak napĺňa len čiastočne alebo nijako.

Nenechajte si ujsť: 12 tipov, ako sa zrelaxovať: Relaxujte s bábätkom mesiac po mesiaci

Chvíľkové opojenie zmizne a zážitok z neho nie je trvalý. Jazda tankom, splavovanie riek, výstupy na vrchy, výlety na plti, lietanie na vetroňoch – za tým všetkým sa skrýva prežitie skutočne veľkého dobrodružstva, no veľmi vzdialeného od každodenného života. Vyhľadávaním podobných dobrodružstiev sa  v dieťati  rodia pocity veľkoleposti a výstrednosti. Navyše majú väčšinou mužský charakter, pretože prezentujú vzor silného, mužného, odvážneho človeka. Ak cítite, že vám alebo vašim deťom chýba adrenalín, vrhnite sa aj do takýchto dobrodružstiev. Vôbec som nemala v úmysle brzdiť vaše nadšenie. Ak máte odvahu, skúste to! Skôr som chcela  poukázať na náš životný postoj. Sú takéto dobrodružstvá obohatením a spestrením nášho spoločného rodinného života alebo nám ide o prestíž? Je pre nás dôležité, aby naše deti patrili k „vyššej societe“, chválili sa pred kamarátmi fotkami z výnimočných akcií? Vrháme sa do takýchto dobrodružstiev len preto, aby sme ostatným ukázali, že my „na to máme“?

Pravidlá, príkazy a usmernenia

„Načo ste tam išli? Mohlo sa vám niečo stať!“ privítal nás náš ustarostený dedko, keď sme sa v dobrej nálade vracali z nedeľného výletu na Trenčianskom hrade. „Susedkááá! Vaše deti sú bosé! Mali by ste im voľačo obuť, čo ak stúpia na včelu?“  „napomenula“ ma raz starostlivá babička od susedov, keď cez plot zbadala, ako sa moje deti preháňajú po dvore bosé. Bolo horúce leto. Stačil mi jediný pohľad na šantiace deti, ktoré ma v momente „nakazili“ svojou uletenou hrou a bez váhania som sa k nim pridala. Opäť mi raz pripomenuli, ako málo si všímam okolitý svet. Obdivujem ich fantastickú schopnosť povýšiť všednosť na výnimočnosť. Občas je ťažké bojovať proti obavám starých rodičov, susedov, švagrín, strýkov a tiet, ktorí nám vždy chcú len to najlepšie. No aj tak buďme radi, že ich máme. Aspoň vieme, že im na nás záleží.

Pravidlá, príkazy, usmernenia, zákony...

Kto by nemal rád slobodu? Aj my sa často cítime obmedzovaní a najradšej by sme všetko robili po svojom. Deti sa nesmierne tešia na to, kedy vypadnú z domu, osamostatnia sa, aby neboli pod neustálym dozorom rodičov. Snaha vymaniť sa spod ochranných krídel rodičov s vekom  rastie. Príde čas, kedy deti dorastú, prekročia plot a vyberú sa hľadať dobrodružstvo za hranice rodinného hniezda. Proti potrebe zažívať dobrodružstvo sa jednoducho nedá bojovať. Zákazmi a potláčaním tejto zložky osobnosti sa rodič dostáva do rizika, že sa bude dieťa snažiť túto svoju túžbu vybiť niekde inde. Ak ju nenájde doma, ponúkne mu ju niekto iný – ulica, kamaráti, časopisy, televízia, internet. Túžbu detí po dobrodružstve obratne využíva aj marketing. Cigarety, alkohol, šouprogramy, počítačové hry sľubujú mladým nevšedný zážitok. Adrenalín, ktorý vraj nikde inde nezažijú. Ide však o falošné dobrodružstvo, kedy sa dieťa  stáva obeťou marketingových stratégií sľubujúcich strhujúce a nevšedné chvíle.

Trieda žiakov je vždy plná rozmanitostí. Rozmanité osobnosti, charaktery, prejavy, túžby, zranenia. Spoznala som deti vyhasínajúce, znudené, bez života. Smerovali k rezignácii. Pod ťarchou zákazov, príkazov už nedokázali vzlietnuť. Túžba vyskúšať si svoju odvahu však neodišla. Kdesi hlboko vo vnútri zostala. Žiaľ, bol tu niekto, kto jej nedovolil vyplávať na povrch. Deti chcú vzlietnuť. Nielen tie veľké, ale aj tie, čo ešte nesedia ani v školských laviciach. Krídla sú predsa na lietanie. Je na rodičoch, ako postupne deťom krídelká pristrihávajú, no treba dávať pozor, aby ich neodstrihli úplne.