Materská dovolenka – ružová aj čierna
Konečne dobieham do cieľa – za výdatnej hlasovej podpory svojho šesťmesačného pokladu. Rozrážam dvere reštaurácie, v ktorej sa koná firemný večierok môjho zamestnávateľa. Majú sa tu stretnúť zamestnanci so svojimi rodinami, porozprávať sa, dať si niečo dobré...
Po niekoľkých mesiacoch materskej dovolenky sa celkom teším „medzi ľudí“, že opäť uvidím známe tváre a preberieme, „ako ide život“. Namiesto pozdravenia s kolegami začínam systematicky riešiť tigrí krik – plienka, pitie, olovrant... Nič nezaberá. Nosiť na rukách – to je ono!!! Konečne pokoj a ja môžem všetkých pozdraviť a povedať im, ako ich rada vidím. Dcéra je bohužiaľ opačného názoru. Nie je to žiadne vystrašené bábätko, vie dať dobre najavo, kto sa jej páči a kto nie – z mojich kolegov sa jej asi nepáči nikto. Je ochotná ich rešpektovať, pokiaľ ju nechcú brať na ruky – na rukách ju bude nosiť iba mama! Som unavená. V noci som k nej vstávala asi 100-krát! Na ľavej ruke držím dieťa, pravou sa snažím uchmatnúť maškrty zo švédskeho stolu. Bohužiaľ väčšinou sú na servírovanie a krájanie na tanieri... Takže nič. Musím si vystačiť s cesnakovým chlebom. Ukladám malú do kočíka – možno si na chvíľu zdriemne. Nezdriemne.
Čítajte tiež: Materská - cesta ku zdraviu?
Dvadsať minút trávim na samotke na dvore reštaurácie a kolíšem kočíkom... Bezvýsledne. Tak znovu – dcéru na ruky a ďalší pokus – pomaly prichádzajú ďalšie kolegyne – v autosedačkách svojich malých drobcov (tehotenstvo sa pred nejakým časom v kancelárii šírilo ako vírus). Všetky deti sú spokojné, mamičky vyzerajú skvele, materskú si pochvaľujú, popôrodné kilá dole... Ja mám neforemnú postavu aj účes, príšerné maxi rifle, fialové kruhy pod očami a zúfalo si prajem ísť do práce (alebo kamkoľvek, len si oddýchnuť!)... Do očí sa mi derú slzy. Ako rada by som so všetkými menila – ísť opäť do práce, užívať si slobodu, skočiť si na obed s kolegami, po práci si zacvičiť, na nákupy alebo na kávičku... Otočí sa ku mne kolega: „Ahoooj, tak čo, ako na materskej? Pohoda, niéé?“ Myslí to naozaj vážne?! Nemám slov. Balím dieťa, krátko sa rozlúčim a mierim smerom domov. V polovici cesty dcérky zaspáva... Mám pocit, že za uplynulých šesť mesiacov je to asi prvýkrát...
Čítajte tiež: Riadky zúfalej matky: Moje dieťa sa naučí zaspávať v postieľke...
Doma sa vyžalujem manželovi, vyjadrím svoje pochybnosti o sebe ako matke. „Každá mama má nejaké problémy...,“ vraví mi. Je to tak? Nedá mi to, vyrážam „do terénu“ a pýtam sa mamičiek ktoré stretávam:
„Čo sa vám páči na materstve a materskej? A čo naopak nie?“
„Veľký tresk“ alebo ako povedala jedna mamička: „rana medzi oči“, ktorú dostane žena na pôrodnej sále. Nedá sa na ňu pripraviť. Náhla záplava nehy a lásky... Niečo úplne nové, nepoznané a dokonalé... Na tom sa zhodnú všetky mamy (podotýkam, že vrátane mňa). Okamihom pôrodu a prvým pohľadom na malého človiečika, ktorý vzišiel z lásky dvoch ľudí... Žene sa ihneď zmení celý svet. Priority dostanú v okamihu iné poradie. Na prvom mieste je dieťa – nový zmysel života. Mama mu všemožne pomáha a raduje sa z pokroku, ktoré sú jej odmenou za vynaložené úsilie. Hreje ju pocit, že ju niekto potrebuje, a je nekonečne pyšná na to, že dokázala dať život. Každý úsmev bábätka je nad všetky poklady sveta. Učiť dieťa novým veciam, hrať sa s ním – najlepší možný spôsob trávenia času...
Maličké ručičky, noštek, pusinka, neohrabané pohyby, očká, ktoré v prvých týždňoch tápu a pomaly sa stávajú zvedavejšími a zvedavejšími... Človeku sa tají dych úžasom a prekypuje láskou, nehou a šťastím. Mama vie, že je pre niekoho tým najdôležitejším, najkrajším a najmilovanejším tvorom na svete, a to ju napĺňa.
„Na materstve ma baví najviac moje dieťa...“ (Nikola, dcérka Terezka)
„Je úžasné pozorovať pokroky na deťoch... Ako sa s vašou pomocou zdokonaľujú, učia sa nové veci a ako sa dokážu radovať, keď ich pochválite...“ (Miška, dcérka Ellen 7 mes., syn Denis 3 roky)
„Deväťmesačná príprava je nanič – na pôrodnej sále dostanete „ranu medzi oči“ a potom už len lapáte po dychu, žasnete a žasnete a snažíte sa zvyknúť na to slovo „mama“. (Marta, syn Viktor 7 mes.)
Šport a relax
Deti a mama na materskej rovná sa 100 % záruka športového vyžitia. Už od prvých týždňov sa váš miláčik postará o to, že sa každý deň dostanete na čerstvý vzduch. Intenzita pohybu a dĺžka prechádzky často súvisí s temperamentom bábätka. Pokojné a „spiace“ deti nechajú mamičku relaxovať napríklad na lavičke v tieni stromu a prečítať si knihu alebo časopis. Temperamentnejším deťom, naopak, záleží na dobrej fyzickej kondícii svojej mamičky, a tak ju neúnavne povzbudzujú do rezkejšieho kroku a dlhšej trasy, ak sa im zdá, že je pulzová frekvencia mamy priveľmi nízka. Staršie detičky milujú kolektív a pohyb. Ideálne je, keď môžu športovať spolu s mamou – môže ich kolísať na kolenách, vyhadzovať do vzduchu, nosiť na rukách... Statočnejšie mamičky sa s deťmi púšťajú dokonca do kurzov plávania alebo si chodia zacvičiť s ostatnými mamami a deťmi (často aj oteckami). Ešte neskôr je tu každodenná „hra na naháňačku“, keď mamy (aj otcovia) behajú za svojimi deťmi napríklad po detskom ihrisku a úzkostlivo strážia, aby dieťatko nepoškodilo seba, iné dieťa alebo zariadenie ihriska... Jedno je ale isté – aj keď má mama občas pohybu „až priveľmi“, všeobecne je tento bod hodnotený ako pozitívny. Len si spomeňte, čo si užijete príjemných chvíľ a zábavy s deťmi!
Bez práce nie sú koláče
Materská sa dá rozhodne – aspoň na začiatku – nazvať odpočinkom od zamestnaneckých povinností – pracovnej doby, šéfa a termínov... Pri bližšom skúmaní a pýtaní sa nedá jednoznačne povedať, či je po pracovnej stránke materská naozaj dovolenkou a či tá skutočná práca nebola oveľa menšia drina. Na jednej strane chýba šéf, na druhej je bábätko rovnako nevypočítateľné a náladové ako nadriadený. Mama síce určuje „podrobný program dňa“, ale „tie hlavné body programu“ určuje mnohokrát len trojkilový drobček. Celodenný úväzok, 24 hodinový pracovný čas, stereotyp – to sú tie menej príjemné stránky materskej. Zo ženy sa stane matka, a to je väčšinou spojené s odchodom z práce na dlhší čas. Mesiace plynú a mamička na materskej, zamestnaná inými povinnosťami a radosťami, pomaly „vypadne“ z pracovného života. Mnohé z nich potom majú problém zase „naskočiť“, pretože im chýba sebavedomie a majú pocit, že sa na materskej stali „úplne nemožné“. A keď sa nájde taká, ktorá zabezpečí spoľahlivé stráženie a vráti sa rýchlo späť do práce, často sa na ňu okolie pozerá „cez prsty“.
Väčšina mamičiek sa hnevá, že je materská dovolenka označená slovom „dovolenka“, keďže v skutočnosti o žiadny relax nejde. Jedno je však pravda – mama na materskej dovolenke si nemusí brať dovolenku, keď chce s rodinou odísť na dovolenku (no nie je tá slovenčina nádherná?!).
Prekážkový beh
Tento bod uvádzali mamičky bez výnimky ako jednoznačné negatívum. Vyjsť si s kočíkom za plnením si „normálnych povinností“ často vyžaduje veľmi pevné nervy, odolnú povahu a silné svaly – schody, úzke dvere, fajčiarske priestory, nevľúdne predavačky, tabuľky zakazujúce vstup s kočíkom... To všetko sú veci, s ktorými sa mamičky s deťmi stretávajú každý deň... Aby sme ale neboli len negatívni – našťastie je na svete stále veľa dobrých a slušných ľudí, ktorí radi pomôžu mame s kočíkom napríklad z električky, a taktiež obchody a reštaurácie si začínajú „vychovávať“ a „rozmaznávať“ svojich budúcich klientov už odmala...
Mame na kobylku
Ani táto téma nesrší priveľmi optimizmom. O materstve sa väčšinou hovorí pozitívne, často je to však preto, že sa na mamu a jej pocity i starosti ani nedostane – veď na prvom mieste je vždy dieťatko. Zatiaľ čo tehotenstvo prinieslo so sebou husté vlasy, ružové líčka, rozmaznávanie okolím, materstvo a materská sa na ženách neblaho podpíše. Mamičky sa často sťažujú na únavu, vyčerpanie, spánkový deficit... Zle sa vyrovnávajú so svojím telom po pôrode – postavou, nadbytočnými kilami, kvalitou vlasov, zvädnutými prsiami po dojčení. Najmä v prvých mesiacoch nemajú „čas na seba“, čo im uberá na sebavedomí. Nejaký čas trvá, než sa telo po pôrode dostane do hormonálnej rovnováhy – to sa mamičkám taktiež nepáči. Uvádzajú, že sa občas hanbia za svoje reakcie a správanie ovplyvnené práve hormónmi – podráždenosťou, striedaním nálad...
Ďalšia sťažnosť mamičiek je na sociálnu izoláciu – mamy sú vytiahnuté z každodennej reality a zasadené do reality novej, ktorej stredobodom je dieťa. A tak sa stáva, že vznikajú nové vzťahy a nové priateľstvá, v ktorých je témou rozhovoru dieťa a všetko okolo neho. Na pieskoviskách, v parkoch, u lekára sa stretávajú ženy, ktoré by si inak nemali čo povedať, ale teraz držia v náručí „predmet rozhovoru“ a kľúč k nadväzovaniu nových známostí. To je pozitívne, mnohým mamičkám však v konverzácii chýbajú aj iné témy. Keď si to ale uvedomia a cielene sa snažia „nerozprávať len o deťoch“, je možné získať mnoho nových skúseností. Aby sme ale opäť končili optimisticky – hneď ako sa režim s dieťaťom zabehne a mama sa v materstve naučí „chodiť“, uvádzajú mamičky, že si konečne v rámci materskej boli schopné nájsť čas pre svoje koníčky, ďalšie vzdelávanie atď., čo pri predchádzajúcom pracovnom zaťažení nebolo často možné.
Láska, sex, nežnosti... a vzťahy...
Malý drobček má často už pri svojom príchode na svet zásluhu na tom, že okrem nového puta so svojou mamou upevní často aj puto medzi mamou a otcom. Samotný pôrod je pre oboch partnerov natoľko silným zážitkom, že je akousi „pečaťou“ ich vzťahu. Na druhej strane – neustále čakanie na partnera, nechuť na sex, hádky... Dieťa je prednejšie a partner sa často ocitne na „druhej koľaji“. Nie je to naschvál – len tých povinností je mnoho. Mamičky taktiež uvádzajú, že po pôrode ich telo funguje úplne inak a že dlhý čas trvá, než sa stabilizuje a znovu sa im vráti normálna chuť na milovanie. Hádky často vypuknú z úplne zbytočných dôvodov – žena sa potrebuje podeliť o svoje zážitky z celého dňa, mužom často pripadá malicherné a po práci chcú mať „svoj pokoj“. Domácnosť ako napr.: „ Miláčik, mám vyprané rifle?“ Ďalším fenoménom je, že až v momente, keď sa zo ženy stane mama, začne chápať svojich rodičov. A tak má malý človiečik zásluhu na tom, že sa vylepšia vzťahy medzi rodičmi a rodičmi ich rodičov. A posledný bod tejto kapitoly je rodina. Z páru vznikne naraz rodina a žiadna mama by nemenila chvíľky, keď napríklad sedia na raňajkách, alebo pri obede za stolom, rozprávajú sa a majú k sebe krásne blízko.
Ach, tie peniaze...
Z dvoch platov pre dvoch ľudí je tu naraz jeden plat + rodičovský príspevok pre troch a viac ľudí. A k tomu náklady, o akých dovtedy nemali partneri ani tušenia – zvýšená spotreba elektriny, plynu, vody, vyššie poplatky za kúrenie. Domácnosť teraz ide na plné obrátky... Oblečenie sa dá nakúpiť v „sekáči“, ale teraz sú tu ovocné, zeleninové, mäsovo-zeleninové príkrmy, potraviny v BIO kvalite, plienky, kurz plávania... Žena je finančne závislá na partnerovi. Túto skutočnosť uvádzali všetky mamy – bez výnimky – ako negatívnu! A taktiež obrovský „business“ okolo detského tovaru. Veľké cenové rozdiely, vnucovanie tovaru, bez ktorého maličký alebo maličká predsa „nemôže existovať“. Našťastie taktiež všetky mamy – opäť bez výnimky – vedia, že deti sú nad všetky peniaze.
Znovuobjavenie sveta
Tento bod uviedlo ako pozitívum veľké množstvo mamičiek – dieťa je kľúčom, ako sa vrátiť (aspoň čiastočne) do detstva. Človek má naraz čas sa zastaviť a zisťuje očami svojho dieťaťa, aký je svet krásny a zaujímavý – plastové vrecko, noha stolu, vareška, kelímok od jogurtu. Stačí len zavrieť oči a skúmať hmatom povrch rôznych predmetov alebo si so zatvorenými očami nechať rozpustiť na jazyku kúsok čokolády... chutí úplne inak ako tá čokoláda v chvate a bezmyšlienkovo „hádzaná“ do úst.
Mamy, materská a okolie
Je príjemné, ako okolie reaguje poväčšine pozitívne na bábätko v kočíku. Zvlášť, keď už je dieťa väčšie a svojím upreným a čistým pohľadom a úsmevom si dokáže získať aj toho najväčšieho „tvrďasa“, ktorý sa nad ním týči v prostriedku hromadnej dopravy.
Ako „na nervy lezúci“ označovali mamičky zaručené rady babičiek, zaslúžilých matiek atď. Udeľovanie nevyžiadaných rád od okolia a obrana zo strany mamičky proti takým radám je večný boj, ktorý (bohužiaľ) často otriasa sebavedomím mamičky. V čase internetu sa však nie je čoho obávať – mamičky sú oveľa viac informované a vedia podstatne viac ako staršia generácia. A z reakcií typu „To sme my nerobili a tiež sme to prežili“ si jednoducho nesmiete nič robiť.
Na tému pozitíva a negatíva materstva by sa dalo popísať a hovoriť donekonečna. Ja som sa vám len pokúsila sprostredkovať tie klady a zápory materstva na materskej, ktoré som pri svojej ankete počúvala od mamičiek najčastejšie. Aj keď ste i vy práve nevyspaná, vyčerpaná a frustrovaná plačúcim bábätkom a chátrajúcou domácnosťou, nie ste v tom sama! A vedzte – bude lepšie.
Na záver by som chcela uviesť na pravú mieru svoj postoj k materskej a svojej dcérke, ktorý možno z úvodu nevyzerá úplne ideálne – ale ideálny je! Svojho chrobáčika by som nevymenila za nič na svete! Dcéra, bohužiaľ, patrí medzi „nespavcov“, a tak som na začiatku priveľmi optimizmom neoplývala. Od šiestich mesiacov sa ale stav začal rýchlo zlepšovať. Dodnes k nej síce v noci stávam 4 až 5-krát, ale v porovnaní so začiatkom je to perfektné. A materskú by som teraz za prácu určite nevymenila!