Mať deti je vysoká škola nekonformnej zóny: Čo všetko sa od nich môžeme naučiť
re deti je všetko nové a vzrušujúce. Nehodnotia veci podľa toho, ako by mali vyzerať a nemajú predpojatosť. Nevidia nálepky, ktoré my dospelí už máme na očiach o tom, ako by veci mali fungovať.
To, čo sa deje teraz, je dôležité.
Naše emócie sú dôležité.
Naše sny sú dôležité.
Gaštanová žirafa je dôležitá a lyžička od orieškovo-čokoládovej nátierky tiež.
Život s deťmi nás učí, ako môžeme byť viac prítomní tu a teraz.
Strach o dieťa je jedným z najintenzívnejších pocitov, aké môže rodič zažiť
Deti sa neriadia ciferníkom na hodinkách
Namiesto toho, aby sme sa riadili vlastným tempom, prispôsobujeme sa tempu našich detí. Spomalíme svoju chôdzu, aby nohy dieťaťa vydržali prechádzku bez námahy. Počkáme, kým si dieťa oblečie pančušky a obuje topánky. Jednoducho, chtiac-nechtiac žijeme tempom malého človeka, ktorý nepozná slovo ponáhľať sa. Nemá dôvod vynechať mláku na ceste, odísť po pol hodine z ihriska či nehrať sa donekonečna s legom. Robí to, čo považuje v danej chvíli za dôležité. Ako veľmi nás to ale hnevá, pretože máme stopky a plány, máme organizér, ktorý nepustí a predstavy o tom, ako rýchlo by to mohlo dieťa zvládnuť a pochopiť?
Deti vnímajú čas inak. Sebecky. Neriadia sa ciferníkom, ale svojimi potrebami. My ale máme pocit, že strácame čas, kým sa oblečú, dohrajú, kým urobia to či ono.
Žiť pomaly neznamená strácať čas
Zjednodušením života a zameraním sa na dôležité veci sa stane vašou prioritou všetko, čo sa deje práve teraz. V materstve žiť pomaly znamená byť viac prítomná so svojimi deťmi.
Nakreslite si s nimi domček a psíka a stromy v lese namiesto browsovania v mobile, vybehnite s nimi na prechádzku a rozprávajte si smiešne príhody namiesto posedávania pred telkou, vyrobte si žirafu z gaštanov, buďte s nimi o čosi dlhšie pri zaspávaní a držte ich za ruku namiesto vykladania umývačky riadu. Zoberte si voľno v práci, keď vidíte, že je dieťa častejšie choré alebo smutné, mĺkve, nervózne a buďte pri ňom. Zmení to vaše plány? Jednoznačne. Mať deti je vysoká škola nekonformnej zóny, všetko je inak a všetko sa môže zmeniť v priebehu jedného dňa.
Deťom život chutí
Deti nás učia, že život nie je o tom, čo bude, či o tom, čo bolo, ale o tom, čo sa deje práve teraz. Koľko trpezlivosti potrebujete, keď sa dieťa pokúša dostať do úst lyžičku s cestovinami? Najprv si poobzerá samotnú lyžičku, skúsi, aká je tvrdá a či chutí, potom sa snaží nabrať šmykľavý kúsok cestoviny s omáčkou a vložiť si ho do úst. Netrafí na prvýkrát. Tak naháňa cestovinu po stolčeku, dôkladne sa zameria na to, aby sa mu podarilo dostať ju na lyžičku a šup! A je to. A už len zvyšných 50! Popri tom preskúma, čo dokáže nakresliť prstom od paradajkovej omáčky a aký fľak zanechá na podbradníčku. Je zaujaté tým, čo práve robí a keby ste mali čas sledovať, ako reaguje na prvé sústo akejkoľvek novej potraviny, je to zážitok. Na tvári dieťaťa sú emócie od "fuj" až po "ale toto je úžasné!". Je prítomné všetkými zmyslami. Wow! Kedy ste tak naposledy jedli vy? Mnohé veci, vrátane jedla, máme tak zautomatizované, že nám uniká ich podstata – keď máte jednu jedinú lyžičku orieškovo-čokoládovej nátierky (dosaďte si niečo, čo je pre vás výnimočne chutné), ako si ju vychutnáte? Pomaly, zapojíte všetky zmysly, spomalíte čas, len aby ste si ju dôkladne užili. Deťom takto chutí svet.
Ako deti sme boli rovnakí – zažívali sme svet cez naše telo, zmysly a srdce a nie cez plánovacie kalendáre. Iste, dospelosť prináša mnoho výziev a zodpovedností. Stres, práca, rodinné povinnosti a neustály tlak na plánovanie budúcnosti nás nútia žiť rýchlo. Psychologicky sme naprogramovaní plánovať a analyzovať, pretože náš mozog sa snaží zabezpečiť prežitie. Tento spôsob uvažovania je výsledkom evolúcie, pretože nám pomáhal v minulosti prežiť v nepredvídateľnom svete. Avšak v modernom svete sa tento spôsob myslenia často mení na úzkosť a obavy, tlak. Práve tu prichádzajú deti, aby nám ukázali, že je možné znovu objaviť dnešok.
Úmyselne spomaliť a byť šéfom svojho času.
Život sa odohráva teraz
Ľudia, ktorí sú zaneprázdnení myšlienkami na budúcnosť, alebo sa neustále vracajú do minulosti, často pociťujú úzkosť. Toto neustále „čo ak“ im bráni skutočne si užívať prítomnosť. Táto medzera medzi „teraz“ a „potom“ vytvára stres a neistotu. Buď plytváte svojou energiou na niečo, čo už nedokážete vrátiť späť, alebo žijete vo svete fantázie (a pravdepodobne v úzkosti) o tom, čo bude raz, keď...
Keď cítite, že ste zahltení myšlienkami, zastavte sa a zamerajte sa na svoj dych. Niekoľko hlbokých nádychov a výdychov vás privedie späť do prítomnosti.
Máme presne toľko času, koľko si pre seba urobíme. Je to mentálny posun a voľba. Vychutnávať si každodennú všednosť je radosť, pretože keď ju prežívame, akoby sme znížili rýchlostný limit na život. Namiesto toho, aby sme sa zlomili pod tým, čo sme na seba počas dňa naložili (ako to, žiaľ, často robíme), proaktívne sa rozhodnime robiť to inak. Platí to pre čas, ktorý trávime s dieťaťom, ale aj pre čas, ktorý sme v práci, alebo sa venujeme svojmu hobby.
Náš život sa deje práve teraz.
Tu je šesť spôsobov, ako deti prirodzene žijú v prítomnom okamihu a ako to môžeme skúsiť aj my:
- Deti sú stále napojené na svoje telo – na miesto, kde sa ukrýva srdce a kde sa prejavuje ich tvorivosť. Voľne sa hýbu, skáču, tancujú. My dospelí sme však stuhli. Zabudli sme na pohyb a hravosť. Zapojme viac naše telo do života – pohybom, cvičením, tancom, nehanbime sa podskočiť si, keď sa tešíme.
- Pre deti je všetko nové a vzrušujúce. Nehodnotia veci podľa toho, ako by mali vyzerať a nemajú predpojatosť. Nevidia nálepky, ktoré my dospelí už máme na očiach o tom, ako by veci mali fungovať. Z obyčajného stromu urobia pevnosť a krík sa premení na skrýšu. Na rozdiel od nás nemajú spomienky a príbehy spojené s vecami okolo nich, takže sú schopné vidieť svet bez filtrov a hodnotení. Zapojme viac otvoreného myslenia bez predsudkov aj v našom dospeláckom živote.
- Deti sa nezaujímajú o výsledok, sú pohltené samotným procesom. Či už maľujú obrázok alebo stavajú hrad z piesku, nevnímajú konečný cieľ, ale užívajú si každý krok. My, dospelí, často myslíme len na to, ako niečo dopadne a preto prichádzame o radosť, ktorá prichádza s tvorivým procesom.
- Deti nepochybujú o sebe a o svojich snoch. Pre nich je úplne prirodzené byť princeznou alebo superhrdinom. Na rozdiel od dospelých, ktorí často potláčajú svoje sny kvôli realite, deti nechávajú svoju predstavivosť voľne plynúť. Snívajte, skúšajte a verte, že sa môžu veci udiať, ak im pomôžete sa pohnúť.
- Deti nebrzdia svoje emócie. Ak sa cítia šťastné, nahlas sa smejú. Ak sú smutné, plačú. Ich emócie sú autentické a okamžite ich vyjadrujú. Ako dospelí často potláčame naše pocity, čo vedie k napätiu a stresu. Uvoľniť sa a dať priestor našim emóciám pomôže ľahšie znášať tlak.
- Deti sú fascinované svetom okolo nich. Dokážu stáť pri vode a celé minúty s úžasom sledovať kačičky a vlnky. Nemajú potrebu všetko vedieť alebo pomenovať, len si užívajú prítomný okamih. Tento pocit očarenia je dostupný aj pre nás. Stačí, ak sa zastavíme, nadýchneme a začneme vnímať zvuky, farby, vône, ľudí okolo seba.
Inšpirujme sa našimi deťmi. Ich bezprostrednosť, hravosť a schopnosť naplno prežívať každú chvíľu sú kľúčom k tomu, aby sme sa aj my viac spojili so sebou a so životom okolo nás a videli jeho krásu. Lebo život JE krásny.