Mamy radia mamám: Dcéra papá tak málo!
Zuzka má problém s tým, ako papá jej malá dcérka. Často hovorieva, že jej Katka žije z lásky, pretože hoci má už rok aj tri mesiace, temperamentu má na rozdávanie, ale čas na jedenie takmer žiaden. Ako z toho začarovaného kola vystúpiť a malú Katku naučiť primeranému apetítu?
Lenka s dcérkou Lenkou
Medzi jedlami nechávaj odstup
Už veľakrát som chcela prispieť mojimi skúsenosťami, no myslím si, že teraz je tá najsprávnejšia chvíľa, pretože mám dcérku v rovnakom veku a máme ten istý problém.
Keď mi občas zavolala kamarátka, ktorá má o 5 mesiacov staršie dieťa a rozprávala mi, aký problém majú s papaním, spoločne sme riešili, ako dostať kúsok jedla do jej malého syna, náš rozhovor sme ukončili tým, že my tento problém ešte nemáme, pretože naša Lenka pekne papá.
Až kým neprišiel 11. mesiac a s ním problémy, teda presnejšie, vymýšľanie pri jedení. Skúsim popísať rady, ktoré nám pomáhajú, v prvom rade nechávam medzi jednotlivými jedlami odstup aspoň 2-3 hodiny tak, aby dcéra bola naozaj hladná.
Chybou je, keď v domnienke, že dieťa málo papá, doňho stále niečo „pcháme“, tu kúsok jabĺčka, tam lyžičku jogurtu, trošku z rožku... Naša Lenka na obed vždy jedáva polievočku a ako druhé jedlo sa snažím urobiť jej niečo také, čo má rada, dobre a farebne vyzerá a môže to papať sama rúčkami.
Takže, kým papáme polievočku, do rúčky jej dám nejakú ,,zábavku“, hračku, lyžičku..., ona sa zahrá a ja ju nakŕmim polievkou. Keď už polievočku nechce, prichádza na rad hlavné jedlo, a to buď zemiaky, uvarená zelenina, cestoviny, jednoducho všetko, čo môže papať sama rúčkami a ona sa pekne napapá.
Myslím si, že pre deti je jedenie zábavou a v tomto prípade sa napapá sama. Keď pije mliečko z fľaše, vyzerá to asi takto: chvíľku papá sama, potom jej dám nejakú hračku do ruky a papáme. Sú dni, keď papá pekne, no sú aj také, keď ,,bojujeme“, a to naše dieťa neobsedí na jednom mieste 5 minút, proste sa nestíha ani najesť.
Je potrebné prihliadať i na to, či je dôvod nejedenia len nejaké vymýšľanie, alebo treba problém hľadať niekde inde. Keď tvoja Katka priberá, nemá zdravotné ťažkosti, myslím si, že musíš iba vydržať. Aj syn mojej kamarátky už z toho „nejedenia“ vyrástol a dnes už pekne papá. Prajem Ti veľa síl a trpezlivosti, zároveň verím, že aj tie naše detičky z toho rýchlo vyrastú. Želám príjemné slnečné dni a úsmev na tvári.
Ako odstrániť u dieťaťa nechutenstvo?
Nataša so Števkom (2,5 roka) a Nataškou (7 mesiacov)
Nech papá sama
Na raňajky skús dcérke urobiť obyčajné ovsené vločky, niekoľko cereálií a k tomu piškóty alebo med a zalej ich mliekom. Na obed skús mliečnu polievku, k tomu palacinky so šľahačkou, buchty na pare, dukátové buchtičky s pudingom... To majú deti rady.
Alebo skús krémové polievky s opečeným chlebíkom, ktorý si bude sama hádzať do polievky alebo na lyžičku. Na večeru mliečnu ryžu alebo tanier obložený farebnou zeleninou a k tomu kúsky natrhaného pečiva a nech papá sama.
Alebo jedlo skúste variť spolu. Ty na sporáku a Katka na zemi v hrnci s varechou. Do hrnca jej môžeš dať to, čo práve krájaš do varenia. Spolu miešajte a ochutnávajte. Skúste jesť spolu. Ty máš pred sebou tanier, aj ona. Máte to isté a papajte na striedačku.
Alebo si zoberte jeden väčší tanier, rozdeľ v ňom jedlo na menšiu a väčšiu polovicu. Skús jej obľúbenú hračku (môže si ju aj vybrať), s ktorou bude papať. Kŕm striedavo hračku a Katku. Syn so svojím spoločníkom (je položený na stole) tak papá doteraz.
Alebo jej jedného dňa mlieko vôbec nedaj a urob normálne raňajky, na desiatu ovocie, potom obed, na olovrant jogurt a na večeru a pred spaním mlieko. Neboj, bude vedieť, že to myslíš vážne, bude hladná a potom zje všetko, lebo bude chcieť uspokojiť svoje základné potreby. Pevné nervy, veľa šťastia a veľký apetít, a hlavne pripravujte i papajte jedlo spolu.
Nechutenstvo v detskom veku?
Janka s dcérou Katarínkou (20 mesiacov)
Medzi jedlami neponúkam nič
Milá Zuzanka, aj ja mám doma takú „jedáčku“ a zhodou okolností sa taktiež volá Katarínka. Takmer každý deň podstupujem to isté čo ty.
Naša pani doktorka mi dokonca predpísala aj akési nutričné drinky, ktoré, samozrejme, ani neochutnala, tak som jej ich nasilu nedávala. Nepomáha ani pekne naaranžované jedlo, proste nič. Vždy som odsudzovala matky, čo naháňajú deti s lyžicou, a ja robím to isté!
Postupne som však prišla na to, že keď dieťa nie je hladné, netreba ho nútiť, ono raz vyhladne a bude si pýtať samo. Dôležité je, aby si jej medzi hlavnými chodmi nedala naozaj nič, ani chrúmať tyčinky, ani kukuričné chrumky.
Ja som raz malú poriadne „vyhladovala“ a predstav si, keď už bola hladná ako vlk, sama si otvorila skrinku v kuchyni, kde držíme chlieb a obslúžila sa. Odvtedy viem, že to mám robiť takto. Neponúkať nič medzi jedlami a ani iné varianty. Nechceš takúto polievočku? Nedostaneš inú.
Samozrejme, keď viem, že ani za svet nezje rajčinovú, tak jej ju nevarím. Zato surovú rajčinu schrúme ako nič (to má asi po tatinkovi). Dúfam, že som ti trošku pomohla, neboj sa, ona raz začne jesť.
Petra, Peter (6 rokov), Lucka (2,5 roka)
Nerob si kvôli jedlu zbytočné starosti
Zuzka, myslím si, že sa zbytočne stresuješ a zároveň iba upozorňuješ na enormný tlak spoločnosti na naše stravovanie. Neboj sa, naše deti sú múdre a dobre vedia, koľko energie potrebujú prijať. Iba nám dospelým to nejako prestáva fungovať a častokrát sa prejedáme a ukladáme si tukové vankúšiky pekne jeden k druhému.
Takže moja rada znie: prestaň sa sústreďovať na jedlo, ktorého podľa teba tvoja dcérka konzumuje málo, pretože, ak je podľa vašej pediatričky zo zdravotného hľadiska všetko OK, tak si vlastne zbytočne vyrábaš vrásky.
Môj syn bol jedákom od narodenia, ale teraz trochu v jedení poľavil, dcérka zase, naopak, je presne ako tvoja Katka, za každý hlt doslova bojujeme. No čo už s tým narobím, deti sú gurmáni, pre ktorých je dobré jedlo dôležité, a potom tá druhá skupina, ktorá sa stará o to, aby bol svet dospelých farebnejší, a jedenie do ich repertoáru zrejme nepatrí.
Oveľa dôležitejšie však je, aby si dbala na to, aby Katka prijímala dostatok tekutín. Ak to tak je, potom si na najlepšej ceste temperament tvojej dcérky upínať všetkými možnými smermi na rozšírenie jej obzorov a nesústreďujte sa na jedlo. Stále platí: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili“, no nie?
Mäso? NIE!!! Čo robiť, ak dieťa odmieta mäsko
Simona, Laura (2,5 roka)
Zrušte maškrtenie!
Milá Zuzana, keď chceš, aby tvoja Katka viac jedla a aj zjedla, dobré bude, keď jej prestaneš dávať medzi jednotlivými jedlami sladkosti, vrátane sladkého čaju či džúsu. Tie nahraď čistou vodou. Netvrdím, že tvoja dcérka potom zje za vagón, ale zje oveľa viac ako to bolo doteraz.
Aj my sme sa s týmto problémom borili. Môj manžel je neuveriteľne maškrtný a dcérku naučil byť závislou na maškrtách rovnako, ako je on. Dospelo to do štádia, že dcérka všetko okrem svojej dávky mlieka odmietala a robila nálety na šuplík, v ktorom mávame odložené sladkosti.
Keď som jej ich zakázala papať, doslova chytala záchvaty zúrivosti, len aby sa dostala k cukru. Vtedy si manžel uvedomil, že to naozaj bola chyba, sladkosti sme zrušili takmer úplne a dieťaťu dnes ani nenapadane domáhať sa čokoládky či cukríkov, uspokojí sa s hruškou, jabĺčkom... a navyše začala aj viac jesť.
Nespapá toľko, že by ma ohúrila, zato je to podstatne viac ako to bolo popri maškrtení. Takže možno aj tadiaľ vedie tvoja cesta.
MAMY RADIA MAMÁM: Keď dieťa odmieta príkrmy
Miriam, Leo (3 roky)
Dieťa zje toľko, koľko potrebuje
U nás doma síce váš problém nepoznáme, pretože môj syn zje všetko, čo mu navarím, dokonca je ako typický chlap a vychutnáva si aj kŕmenie, žiadne „ja sám“.
Ale moja sestra má dcérku v rovnakom veku ako je Leo, a to je naozaj poriadne číslo. Enormne živá, neustále pobehuje, zaujíma ju všetko okolo nej, jednoducho, život ju baví. Teda okrem jedenia.
Na to akoby nemala čas. A tak ju sestra zvykne kŕmiť vonku, popri hre, len vtedy sa naje, keď si to ani neuvedomí. Stále však nechce veľmi jedávať pečivo, výnimočne, len keď sú v obchode, dostane do rúk čerstvé, vtedy trochu zje, ale doma to nehrozí.
Pamätám si, keď sme boli v rovnakom čase tehotné, ako sa v parku pohoršovala nad matkami, ktoré s jedlom pobehovali za svojimi ratolesťami a dnes je jednou z nich. Nikdy nehovor nikdy. Obetavá matka je však schopná takmer všetkého.
Nepomáha, ani keď sme častejšie spolu a dávame naše deti, keďže sú takmer rovnako narodení, spolu jedávať. Môj Leo pekne sedí, otvára ústočká, kým je tanier prázdny, zato sestrina Rebeka sa vrtí, prevrhne pohár na stole, načahuje sa za hračkou, sleduje Lea... jednoducho zamestnaná na full time, ale nie na jedlo.
No kým je zdravá, tak sestru povzbudzujem, že raz to príde a aj ona si bude môcť vydýchnuť so slovami: „Hurá, moja dcéra papá!“.
Keď dieťa odmieta jesť
Inšpirácie a tipy na skvelé recepty nielen pre dojčatá nájdete na: