MAMA píše: Keď je všade veľa hluku, stíšim sa
Sú dva týždne pred Vianocami a obchádzajú ma stresy z upratovania a nakupovania. Vždy to tak mám. Predstavujem si ticho polnočnej a nie hahahihi pri vianočnom punči pod stánkami.
Keď je veľa lesku a spevu, stíšim. V predvianočnom čase zvlášť.
Papierový Betlehem a tichá Tichá noc
Spomínam na starý papierový betlehem, ktorý mávala babka pod stromčekom každý rok. Bol už naozaj taký, že za normálnych okolností by skončil v koši, veď takých dekorácií – a omnoho krajších - je všade kopec. Ale babka ho nedala. Opatrovala ho, čo sa pri rozkladaní potrhalo zalepila a s láskou dala pod stromček.
Nikdy nám nepovedala, prečo ho tak opatruje a tvrdohlavo to papierové novorodeniatko pod stromček každý rok dávala. Len sme videli nehu v jej očiach. Zmäkla spomienkou a my sa viac nepýtali.
Stal sa aj pre nás vzácnym. Po poslednej dojedenej salónke, po Troch kráľoch, ho skladala so slzami v očiach a odkladala do škatule: „Ktovie, či sa dožijeme...“.
Boli to smutné prvé Vianoce bez babky, bola som dieťa a pod stromčekom nebol ten staručký papierový betlehem. Nikto ho nevedel nájsť.
Jej ocko – nás pradedko – mal od vojny zranené hlasivky a len tíško sipel. Pamätám na jeho Tichú noc, všetci sme koledovali tíško, aby aj jeho bolo počuť...
Vždy v predvianočnom čase zmäknem spomienkou.
Žena doma: List Ježiškovi od unavenej mamy
Mám v duši ticho každý rok v predvianočnom čase
Moje deti budú spomínať, ako spievajú Ježiškovi po večeri, schované v detskej izbe a tato im hrá na husliach. S uškom nalepeným na dverách počúvajú, či niečo nezašuští a Ježiško sa neprezradí.
Na polepené vlásky od medového krížika na čele. Umyť si ho nemôžu - tak ma môj ocko naučil, že požehnanie sa neumýva - tak spinkajú voňavé od medu.
Na smiešne perníčkové ozdoby, ktoré pečieme spolu každý rok a z roka na rok sú tvrdšie a škaredšie, ale vždy zostanú na stromčeku až do konca...
Moje deti budú mať spomienky na zvláštne, tiché veci, ktoré sa im budú spájať s Vianocami a ja som vďačná, že ich môžeme prežiť aj tento rok.