JARO BEKR: Cestovanie s deťmi, to je samostatná kapitola

Jaro Bekr | 24. Jul 2020
Jaro Bekr a Monika Hilmerová
foto: Jaro Bekr

Aj v blogu, ale aj v našich životoch.

Zabudnite na všetko, čo ste doteraz zažívali na dovolenkách, ako je romantika s partnerom, večerné prechádzky, neskorá večera v reštaurácii pri mori, spoločný výlet na skútri atď. Teraz prichádza úplne iný level. Level „kam na terase v hoteli nenápadne vyliať vodu z nafukovacieho bazénika, do ktorého sa vám práve dieťa fest posralo...“

Balenie

... balenie hoc len aj na predlžený víkend vystihujú tieto slová: nervozita, zhon, chaos, nervozita, plač detí, keď zakážete brať extra tridsaťkilový kufor s hračkami a v neposlednom rade nervozita. Zistíte, že ak nie ste kamionista, alebo závozník pri rozvoze chleba a nestojí vám v garáži Liazka s návesom, či aspoň Avia furgon, budete sa musieť začať modliť a dosť spoliehať na svoju zručnosť, čo vám ostala z detstva, keď ste hrávali hru Tetris.

Naše balenie podľa mňa pripomína niečo, ako keď sa Cirkus Aleš balí na turné. 

  • Pravidlo číslo 1. pri balení (takzvané základné pravidlo balenia):

Nikdy nevyrazíte včas, tak ako ste plánovali. Prinajlepšom sa zdržíte, ako som už spomínal, vybaľovaním detských hračiek z ich kufrov, keď zistíte, že máte o dva kufre viac, ako je vaše auto ochotné pojať do batožinového priestoru, alebo prinajhoršom praním vecí tesne pred odchodom, o ktorých ste si mysleli, že ich netreba zbaliť, ale vaša manželka ráno v deň odchodu prezieravo zahlási, že „čo keď ich budete náhodou potrebovať?“

Niečo ako detské, dlhé pančuchy na letnú dovolenku v Chorvátsku, lebo čo keby tam nebolo 38 °C ale iba 25 °C? Ja to riešim už tak, že ak je ideálny čas odchodu z domu o desiatej ráno, zahlásim, že treba odchádzať o osem tridsať. To je aspoň ako-taká záruka, že odídete okolo jednej poobede. 

  • Pravidlo číslo 2. pri balení:

Keď ešte zo trikrát vybehnete z auta skontrolovať, či sú zavreté okná, zapnúť alarm, alebo deckám pre zabudnuté slúchadlá a manželka vás aj s deťmi zatiaľ čaká v aute, vždy povie, že to, že odchádzate neskoro, je vaša chyba, lebo ona predsa už sedí hodnú chvíľu v aute a vôbec, ona musí na vás vždy čakať. (Som rád, že pri blogu nemám oponenta ako na diplomovke, lebo ak by mi oponentúru robila Monika, asi by to, čo som práve napísal, radikálne skorigovala. 

Dopravné prostriedky a všetko, čo k tomu patrí 

Auto. Ak vlastníte hocijaké auto, po narodení dieťaťa asi najskôr zistíte, že je malé. Zabudnite na všetky krásne reklamy, kde reklamná rodinka naukladá kufre, bicykle (ha ha ha, to určite) do auta, naskočia deti a pes, ocko za volantom sa láskyplne usmeje na mamičku na sedadle spolujazdca, aj deti vzadu sú veselé a s láskou sa pozerajú dopredu na svojich zamilovaných rodičov.

Otecko naštartuje a všetci radostne vyrážajú v ústrety novým dobrodružstvám, ktoré im dovolenka prinesie. Pravda je taká, že to, čo nasadnutiu predchádza a samotný odchod na dovolenku, má od tej idylky v reklame hóóóóóóódne ďaleko a naše tváre pri nasadaní do auta rozhodne nie sú usmiate. Deti sú ticho a ofučané a my s Monikou tesne pred rozvodom. 

Lietadlo/loď/vlak/autobus.

Pravidlo, ktoré poznáte už z čias, keď ste boli bezdetní, a to, že nie všetky deti v lietadle usedavo plačú, ale to, ktoré vrieska najviac, sedí na sedadle hneď za vami, a vy ste v tom momente nenávideli všetkých rodičov s deťmi na svete, tak to pravidlo teraz spoznáte z druhej strany. A možno sa vám pošťastí zažiť aj preteky, keď sa iné dieťa rozhodne to vaše prekričať. Opravujem sa, prevrieskať. Divím sa, že tak ako existujú hotely len pre dospelých, neexistujú aj lety len pre dospelých. Mnoho ľudí by si rado priplatilo za takúto letenku a ja sa im nedivím. 

Pri lietaní a deťoch nemôžem nespomenúť príbeh môjho dobrého kamaráta Marcela, ktorý vie jak ja nemusím lietanie, keďže sa bojím, a tak mi s veľkou radosťou a pobavením prerozprával jeho let z Barcelony a zážitok so slovenskou rodinkou, s asi šesťročným dievčatkom, otcom a bratom, ktorí, samozrejme, sedeli v tom istom rade, na sedadlách len cez uličku od neho.

Teda najprv tam dievčatko asi minútu len sedelo, ale potom sa vymenilo s otcom, lebo chce sedieť pri okne, potom so starším bratom, lebo chce sedieť v strede a takto asi trikrát. Popri tom chcela podať obľúbenú bábiku, teraz tú druhú obľúbenú bábiku, chcem piť, smrkať, jesť.

To bolo nič, lebo hneď ako sa pohli po runway na take off a pilot dal motory naplno, začalo vrieskať fistulou. Iba tak pišťať, asi 200 dB, jak vo filme Plechový bubienok. To bolo nič, lebo hneď ako sa lietadlo začalo odliepať zo zeme, začalo do tej fistuly vrieskať, že „to lietadlo nás neudrží... tatí, spadneme... mne sa to snívalo... tatí, ja nechcem umrieť, všetci umrieme...“ 

Marcel sa fakt dobre bavil, keď mi ten príbeh rozprával, totiž ma pozná, a vie, že ja už by som v tom momente mal na chrbte padák ušitý z diek, čo rozdávajú v lietadle a už by miksloval tou kľučkou na dverách, aby som otvoril dvere a mohol skočiť...

To je jedna z výhod cestovania s deťmi v lietadle, že vám klesne karma na -5, ako vás za vaše plačúce dieťa budú nenávidieť všetci bezdetní, ktorých táto skúsenosť mať deti ešte len čaká, alebo vám vaše deti urobia hanbu na tri zimy, alebo vydesia iných na smrť a vy budete v duchu rozmýšľať, ako a či by ste stíhali z vášho platu splácať lízing, keby ste si kúpili vlastné lietadlo. 

Ďalšou výhodou cestovania lietadlom je, že zistíte, že ak ste si doteraz o sebe mysleli, že niesť dva kufre, jeden pre seba a jeden partnerke ako gentleman bolo namáhavé, tak vedzte, že to bol len nepodarený tréning. Lebo napríklad ja mávam na sebe môj ruksak normálne na chrbte, druhý vpredu a vypadám jak parašutista so záložným padákom, plus dva kufre v každej ruke jeden.

Monika tlačí skladací kočík, na ktorom je zavesená taška s vecami pre dieťa do lietadla a v druhej ruke ťahá ďalší kufor. Tak sme vyzerali, keď sme mali iba Zarku. Teraz mávame o jeden kufor viac.

Tu by som vám chcel zdôrazniť, že skúste chodiť na letisko včas, lebo takto okufrovaní, keď budete meškať a budete musieť bežať, aby ste stihli let, nie je nič príjemné a pripomenie vám to všetky vojenské filmy, čo ste videli a nedochádzalo vám to, že prečo tí vojaci, čo bežia s plnou poľnou, sú úplne grogy po pätnástich metroch, a to sú trénovaní.

Jedna z významných výhod cestovania inak ako vlastným prostriedkom je, že musíte stihnúť odlet/vyplávanie/odchod vlaku či autobusu. To sú veci, ktoré vás na 90 % nebudú čakať, keď meškáte, a tak je síce balenie rovnako nervózne, ale o deň skôr, no za to odchod z domu býva načas. Väčšinou. 

Ubytovanie

Tuto je to veľmi individuálne. Každý si kritériá asi upraví sám, no najprv si spomeňte na svoje detstvo. Respektíve, skúste si spomenúť, v akom ubytovacom zariadení ste bývali na vašej prvej dovolenke s rodičmi. Garantujem vám, že to, na čo sa väčšina z vás ako tak hmlisto rozpomeniete, bude až niekde okolo veku osem rokov a vyššie.

Vaše dieťa si teda z hotela a dovolenky nič nebude pamätať a vy z tých vecí aj tak nič mať nebudete a oceníte akurát tak izbu, televízor a možnosť prihriať si jedlo. Vyhodené peniaze. Takže naše pravidlo a kritérium pri výbere ubytovania s malým dieťaťom znie: Pri výbere ubytovania sa pozeráme hlavne na veľkosť izby.

Ak si predstavíte tie kufre a Cirkus Aleš, ktorý sa ide ubytovať, tak asi chápete toto naše kritérium, lebo ak by tá izba bola menšia, po našom vybalení by asi vypadala jak príbytok nejakého zberača... to sú tí ľudia, čo majú nutkavú potrebu všetko zbierať a hromadiť. A čo sa hotela týka, nie, ten nemusí mať päť hviezdičiek, bar pri bazéne a pri mori, diskotéku (tú, naopak, by nemal mať, hlavne ak máte to šťastie čo ja  a celkom určite vás vždy ubytujú rovno nad ňou).

Túto chybu s 5* hotelom sme urobili aj my, ale rozpíšem sa o nej až v nasledujúcom blogu Cestovanie časť druhá, kde sa budem venovať už konkrétnym zážitkom pri našom cestovaní, ktoré sa síce takto nejak začínajú, ale aj tu funguje selektívna pamäť a pri prezeraní fotiek aj tak vždy už iba spomínate s nostalgickým vzdychaním.  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: