#dovolenkujemdoma. Aj vy?
Tak a je to tu. KONEČNE sa mu uráčilo prísť. Letooo...
Ale čo teraz? Vymeniť karanténu za all inclusive? Babo raď!
Môj starý otec bol DOMA celý život
Môj starý otec prežil celý svoj život v malej dedinke pod Veľkým Chočom. Choč je vrch, z ktorého mohol mať neuveriteľný rozhľad na všetky slovenské pohoria. On sa tam však nikdy nedostal. Hora bola pre neho skrátka miesto, kde sa chodilo robiť (načo by teda liezol na nejaký kopec). Jeho dedina mu stačila na robotu, dovolenku, rodinu aj prežitie plnohodnotného života.
V celom svojom živote bol najďalej v Karlových Varoch. Jediné, čo si z nich zapamätal, bolo, že mali otrasné kúpeľné oblátky. Jeho štyri deti sa rozliezli po celom Slovensku. Na rozdiel od starého otca videli vo svojej mladosti Balaton a bývalú Juhosláviu. Jeden z nich cestoval neuveriteľné 3 dni do Bulharska! Bol to zážitok! Môj otec je výborný geograf a učí deti o každom kúte sveta.
Do 50-tky však takmer nebol v zahraničí. Možno aj preto ho deti volali „Slepá mapa“. Úprimne, verím, že toto nebude čítať.
Mikrodovolenka pre zaneprázdnené mamy: #prstomnehnem
Kde som bola ja - matka troch detí?
No a kde všade som bola ja? Hmmm, to radšej nejdem opisovať. Ešte by som sa začala vyhovárať, že pri troch deťoch iba na pokraji svojich možností a schopností...
Rada by som však upriamila pozornosť na fakt, ako sa dnes moji rovesníci doslova predbiehajú v tom, kto precestoval viac krajín; kto bol – s prepáčením – vo väčšej diere na konci sveta. Veď kto už len potrebuje vidieť Indiánov na vlastné oči? Má nejaký zmysel ukazovať im tablety a rozdávať cukríky? Priznajme si, roztrhlo sa vrece s rýchlo kvasenými cestovateľskými blogermi, ktorí sa predbiehajú v tom, kto videl viac krajín.
Nedávno ma zaujal článok o ani nie 40-ročnom slovenskom cestovateľovi, ktorý prešiel už 175 krajín sveta. O svojich cestovateľských zážitkoch píše knihy, kde každá z nich končí vetou To be continued. 175 krajín?! Ak zoberiem do úvahy fakt, že na svete je vraj 195 štátov, veľa pokračovaní to už asi mať nebude...
NEZABUDNUTEĽNÉ leto: Naboso, pri vode, s kamarátmi...
Ukáž mi, kde cestuješ a ja...
Kam tým všetkým smerujem? Od otvorenia hraníc po vstupe do EÚ u nás vzniklo nové športové odvetvie – ukážem susedom, kde všade vo svete som bol a na čo všetko mám. Nejako sa zabúda na to, aké krásne je Slovensko. Niektorí z nás sa prechádzali po Oxford Street v Londýne, opaľovali (a to najdôležitejšie: robili selfie) na plážach v Španielsku, Taliansku, či dokonca v Brazílii.
Koľkí z týchto cestovateľov boli napríklad na Veľkom Choči? A koľkí z nich vedia, čím je Veľký Choč taký čarovný?
Tohto roku sa situácia vyvinula tak, že väčšina z nás strávi dovolenku na Slovensku. Ja na to hovorím: No a čo? Konečne! Naozaj sa potrebujeme 20 hodín niekam trepať, sťažovať sa na únavu z cestovania a potom odpočítavať dni, keď si znovu dáme naše obľúbené halušky? Skutočne potrebujeme spraviť každoročne aspoň 100 fotiek na ťave v Marrákeši, len aby sme vyzneli na Instagrame aspoň trošku exoticky?
Aký zmysel má, že bežné slovenské rodiny vyhodia každý rok x-tisíc euro za all inclusive dovolenky, z ktorých si ockovia aj tak takmer nič nepamätajú? Ak si do bazéna hodia pár kíl soli, má podobný efekt aj chata v Hornej Dolnej.
PRÁZDNINY budú all inclusive
#dovolenkujdoma
Priznám sa bez mučenia. Hesla „#zostandoma“ mám už po krk, ale k sloganu „#dovolenkujdoma“ sa veľmi rada pripojím. S nadšením sa s deťmi naučím stanovať. Dlhé letné večery budeme sedieť pri vatre a pozerať do ohňa, až kým nezhasne. Budeme si spievať v aute počas výletov na slovenské hrady. Ukážem im, aké je to nudiť sa alebo naopak – byť naozaj tvorivý (a viem, že oba prípady ma budú stáť veľa upratovania). Urobíme si domácu limonádu a budeme sa blázniť pod rozprašovačom.
Možno prehliadnem aj milión turistov, pre ktorých v Tatrách neuvidím Tatry. Pivo bude teplé a párky studené, ale veď nevadí. Verím, že slovenské turistické destinácie dostanú konečne konštruktívnu spätnú väzbu a finančnú injekciu.
No a na konci augusta s deťmi pokorím Choč ako svoju prvú 1600-vku. Na samom vrchole im porozprávam o mužovi, ktorý skoro celý život prežil v jednej dedine. A bol šťastný, aj keď neprecestoval svet.
mama Eva