Ja, ty a tí druhí

Túžba vlastniť a majetníctvo voči osobe, s ktorou žijeme, je súčasťou väčšiny ľúbostných vzťahov. Psychológovia hovoria o obave pred stratou lásky partnera, ktorý by mohol svoje city preniesť na niekoho iného. Tak trochu asi už žiarlil každý z nás. Občas sa cítime byť ohrození a uplatňujeme si nárok na toho druhého. Problém nastáva vtedy, ak sa žiarlivosť stane tým podstatným v našom správaní sa vo vzťahu.  Zabúdame na to, že človeka (hoci je nám najbližší na svete) vlastniť nemôžeme. Ani obrúčka na našom prste neznamená, že máme nárok na všetok jeho čas, pozornosť a lásku.

Kto nežiarli, nemiluje?

Záujem opačného pohlavia nám lichotí. Aj keď sme zadaní. Radi sa necháme obdivovať, prijímame poklony a elegantne odmietame pozvania. To, že sa páčime, je príjemné. Sú situácie, keď sme naopak svedkami partnerovho flirtu. Na rôznych oslavách, svadbách, večierkoch, plesoch a podobne. Je prirodzené, ak nám to prekáža. Otázka je, ako sa s touto situáciou vyrovnať. Hysterické scény, plač, alkohol, alebo pomsta? Má nám lichotiť, že je náš partner atraktívny pre iné ženy, alebo máme začať pochybovať o jeho vernosti?  

Ak ste sa do podobnej situácie už dostali, zrejme viete predvídať reakciu. Svoju aj partnerovu. Niekedy žiarlivostnú scénu očakávame a nepríde. Inokedy sa sami čudujeme, čo nás dokáže vytočiť. Ak vás uráža, že sa váš partner otáča za každou sukňou na ulici, nehanbite sa mu to povedať. Pokiaľ vám prekáža, ak sa vás manžel vypytuje na každého chlapa vo vašej práci, pokojne mu vysvetlite, aby s tým prestal. Zo začiatku vám síce môže lichotiť jeho prehnané majetníctvo, ale pozor! Časom môžu nevinné otázky „kde si bola, s kým, kto tam bol, s kým si sedela za stolom...?“ prerásť v zákazy a príkazy. To, čo sa vám zdalo na začiatku roztomilé, sa stáva nepríjemným. Cítite, že  slučka neslobody a obmedzení  okolo vášho krku sa sťahuje. Chronická žiarlivosť je nebezpečná. Človek prestáva kontrolovať svoje emócie, ktoré sa môžu preklopiť do agresívneho správania sa voči partnerovi. Psychické a fyzické týranie nie je vo vzťahu  so žiarlivcom ničím výnimočným.

Vydieranie a sľuby

Žiarlivosť je hlavne o emóciách. Psychológovia hovoria o stave afektu a napätia, ktorý rozrušuje a znepokojuje. Máte doma chorobného žiarlivca? Je to človek zapletený do vlastných predstáv a tým uverí skôr ako skutočnosti. Čo nevidí, to si domyslí. Čo nepočuje, to predpokladá. Jeho požiadavky na to, ako sa máte správať, čo môžete a čo nie, narastajú. Kolotoč výbuchov a prísľubov, odpustení a vyhrážok. Súčasťou vzťahu so žiarlivým partnerom je emocionálne vydieranie. Neustálu kontrolu vás, vašich vecí a vášho času, schováva za dobrý úmysel. (Milujem ťa tak veľmi, že chcem byť stále s tebou. Žiarlim na každého chlapa, ktorý sa na teba pozrie, lebo si len moja. Nechoď s kamarátkami von, budeš mi veľmi chýbať, urobíme si spoločný program.) Emocionálny vydierač chce vami manipulovať. Zahráva sa s vašimi pocitmi. Snaží sa vás zastrašiť, vyvolať vo vás strach, súcit, pocit viny. Hľadať riešenie a pomoc u odborníka je snáď jediným riešením. Ak však napriek sľubom chýba motivácia ku zmene správania sa a prejavy násilia a agresivity sa stupňujú, radšej z takéhoto vzťahu utekajte.

Odborníci upozorňujú na zaujímavý fakt. V prípade, že vás bez zjavnej príčiny začne partner podozrievať z nevery, je možné, že je neverný práve on sám. Ide o projekciu. Žiarlivec premietne svoje vlastné správanie sa, do správania partnera. Nie je to však pravidlom. Pozor na riešenie žiarlivostných scén pred deťmi. Tie preberajú vzory správania sa v rodine a tak je možné, že sa z nich v budúcnosti stanú žiarlivci alebo naopak, submisívni jedinci, ktorí si nájdu práve žiarlivého partnera.

O (ne)slobode v partnerstve

Spoločný život dvoch dospelých ľudí je aj o tom, že sa vzájomne akceptujú a prispôsobujú. Napriek tomu, že obaja žijú pod jednou strechou, riešia spoločné problémy, potrebujú aj priestor sami pre seba. Neznamená to, že si môžu robiť čo chcú bez ohľadu na záväzky. Znamená to, že sloboda vo vzťahu má svoje hranice. Na tých by sa partneri mali dohodnúť a zhodnúť už na začiatku. V každom vzťahu je to individuálne.

Rozprávajte sa s partnerom o situáciách, ktoré sú pre vás nepríjemné. Vypočujte si aj jeho námietky voči vášmu správaniu sa, ktoré ho podráždilo. Pokiaľ vám vzájomne neprekáža, ak poznáte svoje emailové heslá a čítate si esemesky, je to v poriadku. Ak sa však jeden z vás cíti byť obmedzovaný, zmeňte to. Tým, že budete kontrolovať mobil, emaily, prekvapíte ho nečakane v práci, nevere nepredídete. Ak vám váš partner bude chcieť byť neverný, urobí to bez ohľadu na to, ako veľmi ho budete škrtiť prehnanou kontrolou. Stáva sa, že práve pocit zviazanosti, mu pri prvej príležitosti otvorí cestu k nevere.

Prejavom žiarlivosti môžeme predchádzať tým, že nebudeme vyvolávať u svojej polovičky zbytočné pochybnosti. Nerozprávajte doma často o novom kolegovi z práce, ktorý je vám sympatický a chodíte s ním na obed. Aj svalnatého suseda, na ktorého občas pokukujete, si nechajte pre seba. Ak sa vám naopak zdá, že váš partner vám venuje málo pozornosti, nesnažte sa ho prinútiť žiarliť vymyslenými historkami. Môžete zobudiť spiaceho draka. Múdra žena vie, že malé tajomstvá treba strážiť a po tých mužových zbytočne nepátrať.