Ako si zachovať chladnú hlavu, alebo Dosť bolo nových prístupov!
Aj vy máte občas pocit, že toho "bio, natur, baby friendly, mother friendly, atď..." je už trochu priveľa?
Karma, reinkarnácia, čistenie, aura, ezoterika, astrológia, meditácia, alternatívna medicína, liečitelia, spojenie. Bio, raw, frutariáni, vitariáni, vegáni, breathariáni. Guru, duchovný vodca, kouč. Vyznáte sa v tom?
Taký obyčajný
Žiť obyčajný život s knedlíkom a sviečkovou nie je in. Ak ste nerodili prirodzene (a najlepšie s dulou), čakajte ľútostivé pohľady – prečo si to dieťaťu urobila, matka? Nehráš sa doma s fazuľkami a hráškom, ale pustíš dieťaťu Mickey Mousa? Ale no-no!
Dobre. Môžeme a chceme byť lepším človekom, uvedomelejšou matkou, otvorenejším partnerom. Informácie sa k nám dostanú a my ich spracúvame. Selektujeme a vyberáme z nich to, čo nám sedí. Žijeme v dobe new age prístupov. Sme zvedaví na minulé životy a hľadáme v nich príčiny súčasného stavu. Pátrame po emóciách, ktoré sme potlačili. Meditujeme, cvičíme jogu a nejeme mäso. Hľadáme a je to prirodzené a ľudské. Pri všetkých tých možnostiach, ktoré máme, je však potrebné zachovať si chladnú hlavu.
Fejtón: Prečo materská NIE JE DOVOLENKA
Ľudské emócie sú krehké
Mám známu, ktorá na základe regresnej terapie opustila muža, lebo jej vraj do života nič nové neprinesie. (Tým, že boli chvíľu spolu, si len splnili karmický dlh.) Jej hlava prestala rozmýšľať o dôsledkoch takéhoto rozhodnutia, nechala sa viesť slovami človeka, ktorý „vidí“. Takýchto prípadov je veľa. Bez toho, aby sa aspoň pokúsili dôverovať svojej vlastnej ceste, ľahko sa dajú zmanipulovať duchovnými (pseudo)vodcami. Workshopy, ktoré ponúkajú hľadanie novej cesty pod vedením skúseného guru, sú luxusne drahé, lebo sú in.
Nie je bio ako bio
Nedávno som videla prednášku o marketingu vo vzťahu k zvýšeniu predaja výrobkov. Stačí málo – na etiketu napísať veľkými písmenami fresh farm. Nie si bio? Ješ pizzu, ktorá nie je zo špaldovej múky, farmárskeho syra a bio paradajok s bio bazalkou? No prepáč, ale toto nie. Škodíš si. Cíť sa hlúpo, previnilo a nabudúce kúp to, čo ti núkame MY! Lebo byť bio-eko-fresh je in a obchod s tým ráta.
Nakupujete na trhovisku? A viete, odkiaľ majú trhovníci svoje domáce ovocie a zeleninu? Pri nákupe v nemenovanom obchode som sa čudovala, načo bude staršej dáme toľko uhoriek a marhúľ, asi ide zavárať pre vnúčatá – napadlo mi. Popoludní som ju zazrela na trhovisku, na svojich „domácich“ produktoch mala peknú, zrejme bio prirážku. Česť výnimkám.
Možno som priveľmi skeptická, ale nemôžem inak, keď vidím, ako sa novodobé trendy odrážajú v reálnom živote. Hanbila som sa za to, že som rodila cisárskym rezom, nechodila na stretnutia s dulou, nevyužila laktačnú poradkyňu v kríze dojčenia.
Keď som sa stala matkou, párkrát som sa prichytila pri tom, ako hľadám vyriešenie bežného plaču v literatúre, zatiaľ čo moje dieťa sa chcelo len vykakať... Moju mamu som pri strážení milovanej vnučky, pre ktorú by aj „dušu vypľula“, poučovala, čo môže, čo nie a prísnym okom sledovala jej výchovné metódy. Vtedy mi trklo – spamätaj sa, dievča. Vydýchni poučky, prístupy, viac počúvaj svoje dieťa!
Chápem, že keď nevieme, kam ďalej sa pohnúť, siahneme po tom, čo sa nám ponúka. Hľadajme najprv u seba a rozmýšľajme, lebo sme náchylní nekriticky prijímať všetko. Odmietavo odstrkujeme ruku klasickej medicíne, tradičným hodnotám vo vzťahoch a fandíme mystike, spiritualite.
Na oko
Obdivovaná za svoj životný štýl a duchovný rozmer, éterická vegetariánka, joga žienka, nechá kľúče od WC na chodbe, lebo sa jej nechce vrátiť ich na bar – načo? Múdry, vzdelaný muž, ktorý si pravidelne dáva premeriavať auru, povie svojej žene, že má tučný zadok a nevie SI utíšiť deti. Predavačka v eko-bio-obchode obeduje červeno-žltú preslávenú žemľu a pýta sa: Čo? Melasa? To asi nemáme.
Ste v strese? Skúste psychobiotické stravovanie
Žite si po svojom
14 rokov nejem mäso. Nie som členkou ochrany zvierat, nemám extrémne ekologické cítenie, neoznačujem sa ako vegetarián. Mäso mi nechutí, tak ho nejem. Neobťažujem mäsožravcov tým, ako sa trávia živočíšne tuky a ako sú zvieratá, ktoré zjedli na obed, napchávané antibiotikami. Nevykrikujem do sveta: nejem mäso, nejedzte ho ani vy, lebo...
Mám kamarátku, ktorá je priama, niekedy nepríjemne úprimná. Vyhľadávam ju, keď sa potrebujem „pozrieť cez hmlu“. Neočakávam radu, súcit, ani empatiu. Len reálne a vecné konštatovanie, je to tak a tak. Nemám potrebu ju označovať ako duchovného vodcu, pátrať po tom, či sme sa stretli v minulých životoch – je to kamarátka a basta.
Nebojte sa rozhodnutí vo vlastnom živote. Nemusíte ich pred nikým obhajovať, ani sa za ne hanbiť. Nie je arogantné ani krátkozraké odmietnuť nové prístupy v stravovaní, výchove, životnom štýle. Zostaňte verní sebe a ako hovorí môj muž: vždy sa slušne pozdravte.