Dva dni v karanténe a zásoby čokolády fuč
Nedávno som sa chválila kamoške, ako chlapci nebývajú chorí. Kompenzácia od Boha – za ich jedenie a spánok. Už sa nechválim. Neoplatí sa to.
Keď sú deti choré
O deň na to chorý mladší. Ten, čo obvykle papá ako vrabček, žije už týždeň neviem z čoho. Fakt. A aby som sa náhodou doma nenudila, tak nakazil aj staršieho.
Ach, Bože, vďaka Ti za škôlku. Dve choré deti doma. Fakt na toto nie som už zvyknutá.
Mamy to nemajú ľahké: Týždeň v škôlke...a je chorý!
„Nehovor nič, keď prídeš z roboty.“ Preventívne upozorňujem muža. Už sa naučil, že keď ráno zapíjam kávu druhou kávou a pred záverečnou chodím do večierky na čokoládu, že je zle.
Ja keby som bola chorá, tak ležím v posteli. Spím, jem, spím a spím a spím. Ale moje deti také choré ešte nikdy neboli. Ony zvládnu aj v horúčke futbal hrať.
Pite, deti, pite
V lekárni kupujem striekačky. Už ma poznajú. Vraj v Pezinku by mi to nedali. Že už aj dvadsiatky majú. Jedna striekačka to je jedna šálka čaju na 10-krát. Čaje varím ostošesť.
„Maťko, prečo mi to schválne vypľúvaš? Veď to je čaj! Aspoň piť musíš, keď už nič neješ!“
„Kubko, nehryz ho!“
„Maťo, au, neštíp! Nie, ani Kubka neštíp.“
„Mama, papať, papať...“ Matej otvára mrazničku.
„Mamííí... mamííí... už som hotový.“ Kubko vykrikuje z WC, misa plná toaleťáku.
„Kubko, nie, toto mi nepi. To mám magnézium. Na nervy. Posledné. Prosííím, nepi to.“
„Mňam, mama, to bolo dobré. Mne to veľmi chutí.“
„Maťko, nejedz tie surové zemiaky. Tu máš uvarené. Prečo ich vypľúvaš?“
„Voľáko je to auto ticho,“ hovorí Kubko a buchne McQeen auto, ktoré spustí po rumunsky.
„Maťko, prosím ťa, tú matriošku odlož na miesto. To je jediná vec, čo ocko doniesol z Moskvy a musíme na ňu dávať bacha.“
„Chalani, toho ježka z klietky nevyberiete. To je ťažké. Kubko, nie, kombinačkami to nepôjde.
„Zlezte z tej vitríny dole...“
„Maťko, už aj prestaň, lebo ti idem odsávať sople!“
„Mama, aha, všetky naše topánky mali haváriu“ – a tenisky lietajú vzduchom.
Začínam chápať muža, keď tvrdí, že nová obývačka má ešte čas. „Aha, deti, ocko ide. Pozerajte z okna.“ 5 minút pauza. Uff.
Príde muž a cirkus končí. Deti sú zázrakom DOBRÉ
Deti skáču od radosti, zavesení mu na krku. „Ocko, ocko, chýbal si nám!“ V izbe s ním sa krásne hrajú. Kubko si chce upratať izbu. Sám od seba. Maťko si stavia vežičky. A hodinu dáva kocky zo škatule von a zase späť. Ja tomu nerozumiem.
Odchádzam do večierky po svoju dávku čokolády. Už chápem, prečo muž hovorí, že máme také dobré deti. Očividne som ten problém ja. Zjavne mám nedostatočné zásoby čokolády a magnézia.
P. S. Posilňujte imunitu svojich detí = ochránite si svoje duševné zdravie...
