Drahé dieťa, toto sa mi na tebe nepáči...
Ľúbim ťa najviac, ako len môže človek ľúbiť človeka. Absolútne. Aj vtedy, keď mi so špinavou pusou od dobošky božtekuješ oči, a aj vtedy, keď ma zacapkanými rukami hladkáš po čerstvo umytých vlasoch. Hej, toto je znesiteľné.
Ale vieš, nie všetko sa mi úplne páči.
Povedala by som to kamarátke a poviem to aj tebe, aj keď mi zrejme porozumieš až neskôr. Beriem to ako takú terapiu, vyslovím, pustím a nechám plávať.
Takže, moje milé dieťa. Toto by som si predstavovala inak
Prosím, aspoň cez víkend nevstávaj na svitaní
Je úžasné sledovať ranné zore, ale keby si pri tom mohlo byť tichúčko - tak približne do 8.00 hod.? To by mi fakt pomohlo. Pretože keď vstaneš o 5.00 hod., mám naozaj dĺĺĺhy deň a preto som večer príliš unavená na to, aby som tvoje hádzanie sa o zem brala ako „je to len obdobie“. Chápeme sa? Skúsime?
Prosím ťa, keď tato príde z roboty a ty sa na neho vrhneš s víťazoslávnym úsmevom, že konečne niekto zábavný – skús trošku schovať svoje nadšenie
Ten zábavný človek, ktorého vyčkávaš pri dverách a vyhadzuje ťa do vzduchu a skladá s tebou lego je celý deň BEZ DETÍ. Normálne sa rozpráva o politike, športe, na obed si skočí do thajskej reštaurácie a kávu mu donesie asistentka. Tak hej, tento človek príde domov dobre naladený, lebo... ale, čo ti budem vysvetľovať.
Jednoducho, trochu súcitu s mamčou, ok? Stačí žmurknutie, veď my vieme svoje, alebo objatie tuľkacie a som vybavená. Bež, bež za tatom.
A je tu ešte jedna vec. Buď ticho...
Nerozprávaj o všetkom, čo doma počuješ, vidíš, vytušíš, vymyslíš si, či domyslíš. V tvojej budúcej škôlke majú na dverách napísanú múdrosť, ktorú by si všetci rodičia (a aj pedagógovia) mali vziať k srdcu: "Rodičia, neverte všetkému, čo vaše deti doma hovoria o škôlke. Na oplátku ani my v škôlke nebudeme veriť všetkému, čo hovoria o vás". A ja sa spolieham, že to tak bude, lebo tvoja fantázia naberá každý deň na obrátkach a keď si minule babičke farbisto opisoval, ako vyťahujem peniaze z tvojej obálky, lebo som si išla kúpiť kýbeľ zmrzliny, odišla som so stoeurovkou vo vrecku. Niežeby mi nechýbala, ale ľútosť od babičky fakt nepotrebujem. Najmä nie preto, že tú dvacku som vytiahla z tvojej obálky preto, lebo to bola jediná hotovosť, ktorú sme doma mali a prišli tvoje tenisky. A ten kýbeľ som vytiahla z mrazáku preto, lebo... jednoducho som mala zlý deň. No.
Mama na materskej: Konečne pondelok!
Bolo by toho aj viac, ale toto ma tak momentálne najviac hnevá, zlatko. Tak skúsme to nejako upratať celé, čo povieš? Teraz božtek na líčko, krížik na čelo a dobrú noc. Nezabudni, zajtra ťa túžim vidieť AŽ o 8.00. hod.
Keď budeš veľký, budeš chápať aj ty - šťastná žena, šťastná rodina.