Dobrodružstvo v karavane: Aj s deťmi si môžete užiť krásnu dovolenku

Veronika Nováková | 26. máj 2021
Dovolenka v karavane
foto: archív V. Cvinčekovej

Kým sa svet dá do poriadku a vy sa chcete cítiť v lete bezpečne, je tá správna chvíľa spoznávať krásy nášho malebného Slovenska. Možno trochu inak.

Ak máte dobrodružného ducha a vôľu spoznávať blízke či vzdialenejšie okolie, môžete siahnuť po alternatívnejších spôsoboch cestovania. Napríklad cestovanie (kara)vanom nebolo ešte nikdy také obľúbené a vyhľadávané ako teraz, keď má vlastné súkromie a voľnosť tú najväčšiu hodnotu.

O tom, ako to funguje v skutočnosti, nám porozprávala Veronika Cvinčeková (36), ktorá s partnerom Slavom absolvovali prvé cesty vanom, keď mala ich dnes 2,5-ročná Agátka 6 mesiacov.

Obaja si myslia, že dieťa nie je pri cestovaní prekážkou, ale jeho spestrením.  

Spomínaš si ešte na vašu prvú jazdu karavanom? Kam to bolo?

Len pre spresnenie, my nemáme karavan, ale van. Dlho sme sa rozhodovali, čo kúpiť. Nakoniec sme sa rozhodli pre druhú možnosť, menší, ale rýchlejší, a stále obytný „dom na kolesách”. Rozdiel je v priestore a nie je tu toaleta.

Na druhej strane sa presúvame rýchlo a zaparkujeme hocikde. Máme chladničku, kuchynku, externú sprchu, rozkladacie zadné sedadlo a vysúvací stan, čím sa nám vytvoria 4 miesta na spanie.

Prvý výjazd bol na naše obľúbené Roháče. Agátka mala vtedy skoro 6 mesiacov. Môj muž je vášnivý skialpinista a keďže bola polovica apríla, rozhodol sa tu uzavrieť sezónu. Nekempovali sme však v zeleni, ale na parkovisku lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená. Pre začiatočníkov to bolo akurát. Mali sme blízko les i toalety.

Inak tam bolo už prázdno, až na lyžiarskych inštruktorov, ktorí sa lúčili so sezónou. Prišli nás ponúknuť „hafirovicou”, miestnou pálenkou z čučoriedok. Táto veselá partička však povyhadzovala odpad z jedla do otvorených kontajnerov, čo prilákalo v noci medveďa. Pre nás s Agátkou to bola pokojná noc  vnútri v aute, bežalo nám kúrenie, nič sme nepočuli. No Slavo spal v stane na streche a mal adrenalínový zážitok. Agátka sa už vtedy ukázala ako správna parťáčka, ráno sa zobudila s veľkým úsmevom.

dovolenka v karavane

Spolu s rodinou cestujete často u nás i v zahraničí. Aké to má podľa teba výhody? Sú aj nevýhody?

Ja cestovanie milujem a dosť mi zahralo na nôtu, že partner je podobný typ. Výhodou číslo jedna je to, že sa môžeme zbaliť zo dňa na deň, bez rezervovania dátumov a hotelov,  čo často praktizujeme. Áno, bola snaha spraviť si dopredu nejaký plán cesty, ale neraz to skončilo tak, že sme ani nevytiahli päty zo Slovenska, a už sme mali namierené inde.

Často sa riadime počasím, čo je výhoda číslo dva – ideme tam, kde je pekne a slnečno. Zároveň je skvelé, že cestou spoznávame množstvo iných miest, než to, ktoré máme vyhliadnuté. Tak nám cesta do cieľovej stanice trvá aj niekoľko dní. Výhod je veľa, ale najväčšou je pocit slobody.

Ak chceme zázemie kempu, nájdeme si nejaký pár hodín či deň vopred. Kempingová infraštruktúra v Európe je výborná a aj na Slovensku je to celkom fajn. No ak nás očarí nejaká divočina a miesto je dostupné autom, zakempujeme tam.  

A nevýhody? Niekto môže argumentovať nedostatočným hygienickým komfortom či malým priestorom. Ja však nevýhody nenachádzam. Snáď len to, že si so sebou nemôžem vziať  kávovar. 

Ako funguješ s dcérkou? Máte aj v prírode zavedený režim, alebo je to voľnejšie? Ako to je so stravovaním? 

S dcérou sme od začiatku fungovali bežne podľa režimu, aj keď nebol zámer byť v tom nejaký striktný. Keď mala spať, spala – či už v aute, kočíku alebo turistickom nosiči. Teraz, keď je Agátka väčšia, občas sa stane, že sa hrá s deťmi v kempe dlhšie a pretiahneme večierku.

Hygienu má vždy zabezpečenú, v kempe to je samozrejmosť, keďže všetky majú sociálne zariadenia, a keď sme v prírode, máme umývadlo s tečúcou vodou, aj spomínanú externú sprchu. Nikdy nešla spať s neumytými zubami. 

Čo sa týka stravy, v čase príkrmov sme si väčšinou nabalili narobené zásoby z domu. Do jedného roka som ju dojčila, to bola záchrana v prípade núdze. Neskôr som začala variť pre nás všetkých spoločné jedlo. Tým, že máme kuchynku, nikdy nebol problém navariť slovenskú, taliansku, ázijskú a hoci aj indickú kuchyňu rovno v aute.

Toto ma dosť baví, variť vo vane je výzva! No a keď sme na turistike, dieťa prosto nakŕmime chlebom. Raz za čas neprekáža, keď nemá v presnú hodinu dňa naservírovanú polievku, či?   

Mamin manuál na cesty
Prečítajte si tiež:

Mamin manuál na cesty

Ako vyzerá váš deň, keď ste niekde v prírode alebo na cestách? 

Zobudiť sa v prírode, to je vždy krásny začiatok dňa! My s Agátkou si rady pospíme, kým Slavo vstáva prvý a zacvičí si vonku.  Ja sa potom starám o raňajky a dáme si kávu a čaj. Toto je moja najobľúbenejšia časť dňa. Na miestach s krásnymi výhľadmi majú takéto raňajky nezameniteľné čaro. Napríklad na Liptove sme si našli miesto, kde sme mali výhľad na Liptovskú Maru a Tatry. No a potom nás vždy čaká výlet!

Horská alebo mestská turistika, záleží, kde sme. Všade hľadáme, kde sa dá vyjsť na nejaký kopec alebo štít. Neviem prečo chceme vždy všetko vidieť zhora. A vždy si spravíme pekný piknik, ako naša Agátka hovorí „peknik”. 

Pokiaľ ide o dlhší výlet, spí v turistických krosnách, a ak sa stihneme vrátiť k autu, spí v posteli. Slavo vtedy často štartuje svoj bicykel a ide na potulky, lebo to je jeho druhá športová vášeň. A ja mám vtedy chvíľu pre seba, na kávu a knižku.

Poobede je voľný program, prechádzka, hry, les, voda, spoločné bicyklovanie, čokoľvek nám okolie ponúka. Niekedy si večer opekáme na ohni, niekedy varím ja. A keď Agátka večer zaspí, doprajú si rodičia aj dobré vínko.  

Keď sme na cestách, presúvame sa počas jej obedňajšieho spánku. Zaťažkávacou skúškou pre nás bolo, keď Agátke v istom období začalo bývať v aute zle. U batoliat sa môžu maximálne homeopatiká, ktoré občas pomohli, občas nie. Jediným východiskom bolo menej cestovať, a keď už, tak v čase jej spánku. Niežeby sme chceli experimentovať s vlastným dieťaťom, ale neskôr akoby prirodzene zafungovala „terapia šokom”, jednoducho si zvykla.

Samozrejme, dlhými cestami mimo spánku ju ani dnes netrápime. To je práve tá voľnosť, že zastavíme na najbližšom atraktívnom mieste a pokojne si tam navaríme a pohráme sa. Pokiaľ bola menšia, pokračovali sme cez ďalší spánok.

Dnes, keď spí len raz do dňa, snažíme sa skôr na jednom mieste zotrvať minimálne deň-dva, ako sa nám kde páči. A po Slovensku sa vieme presunúť z miesta na miesto za pár hodín, čo je výhoda.

dovolenka v karavane 

Podľa čoho si vyberáte miesta, kde prenocujete? Je u nás povolené zastaviť kdekoľvek, alebo si to musíte naplánovať?

Radi sa vraciame na miesta, kde sa nám páčilo, no radi spoznávame i nové miesta. Väčšinou ja prídem s tým, že tam chcem ísť, lebo som to niekde videla.  Napríklad Liptovskú Tepličku alebo kaštieľ Apony som videla v televízii. Veľmi inšpiratívna je tiež publikácia Čierne diery, ktorá sprevádza zabudnutými alebo neprebádanými miestami a schátranými technickými pamiatkami Slovenska.

Historický cintorín v Hornom Tisovníku, židovský cintorín v Jelšave, stovky zakvitnutých čerešní v Brdárke či Chmarošský viadukt v Telgárte. Na Slovensku predsa nemáme len Tatry a Štiavnicu.

Na svete už asi každý kus zeme niekomu patrí a verím, že práve na Slovensku vedia byť ľudia pekne ostrí, keď si chránia svoj meter štvorcový. Ale opustené miesta, kde široko-ďaleko nikoho a ničoho niet, ozaj neriešime. Raz sme síce spali priamo na lúke pod Kalváriou v Banskej Štiavnici (ext. zdroj Kalvária), ale boli sme nenápadní a pripravení zdvihnúť kotvy, ak by to bolo potrebné.

Zatiaľ sme tam, ani nikde inde problém nemali. Dokonca som si všimla, že sú označené miesta v prírode, kde sa dá kempovať alebo bivakovať. Kým sme nepreferovali tento spôsob nocovania, akosi som to prehliadala.     

Ktoré je tvoje obľúbené miesto na Slovensku? 

Rada sa vraciam do Vysokých Tatier, tie mi vždy začnú po istom čase chýbať. A kto nemiluje Štiavnicu? No ak mám spomenúť špeciálne miesto, ktoré mi prirástlo k srdcu, je to Muránska planina. Pre mňa má zvláštne čaro. Viem si predstaviť bivakovať na Veľkej lúke a za hmlistého rána zažiť rozdivočené konské stádo plemena norik muránsky, ktorý sa chová a šľachtí iba tu.

My sme pár kobýl stretli priamo v žrebčíne, kde vás ochotne pustia, ale musíte mať šťastie, aby ste natrafili na to pravé polodivoké stádo kdesi na horskej čistinke.  A, samozrejme, aj guráž. Muránsku planinu okupujú aj veľké kolónie sysľov, ktoré vám jedia priamo z ruky. Okrem klasických turistických tipov ako Muránsky hrad, Čertova dolina či sedlo Zbojská, stojí za to len tak zavítať do miestnych dediniek.

Páči sa mi, že si mnohé ešte zachovávajú pôvodný spôsob života, nezahryzla sa do nich ešte moderná doba a turizmus. A ochutnali ste už muránske buchty? Mňam!      

Aké máte plány na túto sezónu? Chystáte sa cestovať len po Slovensku alebo aj niekde za hranice?

V pláne sme mali iba dva festivaly, ktoré sa presunuli na budúci rok. Keď koronakríza definitívne pominie a otvoria sa turistické chodníky, určite zavítame do Vysokých a Západných Tatier. Mňa láka Podpoľanie a Tokaj, Slavo by rád Poloniny a Východné Karpaty. Pokiaľ to bude možné, radi by sme precestovali aj Česko, to nemáme okrem Prahy a pár ďalších miest vôbec pochodené.

Už pár rokov sa chystáme do Adršpachu a Českého Švajčiarska. Možno zavítame do cyklistického raja na Rychlebské stezky, kde sme už boli párkrát aj s Agátkou. Ďalej sa asi tento rok nedostaneme, ale to bohato stačí. 

Čo by si odporúčala mamám, ako sa pripraviť na takúto formu cestovania s deťmi? Je to podľa teba pre všetkých, alebo sa s takýmto dobrodružným duchom treba už narodiť?

Pobaliť dieťa i seba do každého počasia a mať plne funkčnú lekárničku. Treba byť prispôsobivý a nemať konkrétne očakávania. Nie vždy všetko vyjde podľa predstáv, ale ak z toho nerobíte vedu, môžete dostať oveľa viac.

Niektoré mamy vedia byť veľmi kritické voči cestovaniu s dieťaťom. Argumentov majú mnoho, spomeniem len to, že dieťa si aj tak nič nebude pamätať, a my, rodičia si len nevieme na istý čas cestovateľské pohnútky odpustiť. Je to v poriadku tak, ako to každý cíti a robí. My, samozrejme, nie sme nonstop na cestách, ale môžem stopercentne povedať, že dcéra má pri cestovaní všetok náš čas. Lebo doma máme okrem rodičovstva aj veľa iných povinností.

Platí tu stará známa rovnica: šťastní rodičia = šťastné dieťa. Asi sa na dobrodružstvo ozaj treba narodiť, lebo z troch sestier som najväčší tulák ja. Aj ja však veľmi vnímam rozdiel v cestovaní pred a po dieťati, prirodzene mám väčší strach. Viem povedať, že toto je už cez, do toho nejdeme. Odmietam jazdiť bicyklom s dcérou po frekventovaných cestách, nevezmem ju lanovkou do vysokej nadmorskej výšky a veľmi zvažujem horský terén, kde sa chystáme, pretože nechcem riskovať úraz.

Takisto som odmietla ísť s Agátkou do albánskych hôr, hoci sme boli neďaleko. Ako bezdetná by som pritom neváhala ani chvíľu. Pri dieťati musí ísť jednoducho vlastné ego bokom.  

Ako vníma vaše cesty Agátka? 

Asi je to v poriadku, lebo odkedy rozpráva, veta: „Hurá, ideme na výlet!” sprevádza každý náš výjazd. Naozaj si nespomínam, že by počas našich ciest bola kvôli niečomu mrzutá. Skôr je pre ňu typické neustále nadšenie – pre hocičo.

Najradšej má, keď kempujeme pri vode. Dokonca sa radšej kúpe v chladnejších horských jazerách ako v teplom mori. Teší sa z prítomnosti detí a je jedno, akou rečou hovoria. Takže pri dlhších cestách striedame kempovanie nadivoko a kempy.  A úplne najlepšie je, keď sú niekde zvieratká, hlavne mačky. To už je pre ňu šťastie najvyššieho stupňa.

Veríme, že ju cestovanie naučí rešpektovať a milovať prírodu, a tolerancii voči iným kultúram a národnostiam.  Zároveň sa aj nám s cestovaním spájajú rôzne Agátkine pokroky a míľniky. Pamätáme si, že sa prvýkrát posadila v Slovinsku a prvý zub jej vyšiel v Rumunsku. 

dovolenka v karavane

TIPY na cestovanie po Slovensku podľa Veroniky Cvinčekovej:

ROHÁČE

Pre mňa majú melancholicko-romantický nádych a aj slnko tu svieti ináč. Najbližší kemp je v Oraviciach, kde sú aj známe termálne bazény. Odtiaľ je to kúsok do Zuberca a do strediska Roháče-Spálená. Čarokrásne sú Roháčske plesá. Úžasná a menej frekventovaná turistika je Látanou dolinou na vrch Lúčna, odkiaľ sa dá dostať do sedla Zábrať a na vrch Volovec alebo k Tatliakovej chate. 

Oboje zvládnete s dieťaťom v nosiči, ale dobrá kondícia je výhodou. Asfaltová cesta cez Látanú dolinu je úžasná i na prechádzky kočíkom, i keď väčšina ľudí preferuje cestu k Tatliakovej chate, kde sa dá občerstviť teplým jedlom či pivkom.

V Zuberci je Skanzen oravskej dediny, kde sú mnohé domy a drevenice ešte pôvodné. V maštaliach sú prasiatka a kozy, deti ich rady kŕmia. V skanzene je i môj obľúbený obchodík s pálenou keramikou, vedľa je Brestovská jaskyňa.  Najviac tu ale milujem tie machom obrastené lesy. 

MURÁNSKA PLANINA

V Rohoznej je kemp Sedliacky dvor, ktorí vlastnia už 14 rokov holandskí manželia! Bio bazénik pre deti, voľne sa pohybujúce zvieratká, pečivo od pekára. Pozvali nás i na pravú holandskú gulášku. A že Horehronie!   

KVAČIANSKA A PROSIECKA DOLINA

Najbližšie autokempingy sú v Bobrovníku i Liptovskom Trnovci. Tu sme si našli miesto na kempovanie nadivoko. Už by sme nemenili za kemp, hoci prvýkrát som celú noc oka nezažmúrila zo strachu pred medveďmi. Práve v Kvačianskej doline je ich vraj neúrekom.

Oddychová túra Prosieckou a Kvačianskou dolinou, ktorá začína aj končí v Kvačanoch, je ideálna pre rodiny. Možno z nej odbehnúť aj k vodopádu Červené piesky. Cez Veľké Borové a tiesňavu Borovianka sa dostanete na Oblazy, kde sa nachádzajú dva historické horské mlyny.  

SLNEČNÉ SKALY

My to máme síce 15 minút autom z domu, ale radi sa chodíme zrelaxovať do Rajeckej doliny. Pred Rajeckými Teplicami je autokemping Slnečné skaly, nazvaný podľa rovnomennej skalnej rezervácie. Už párkrát nás tu zobudili mečiace kozy. No to mala Agáta radosť! Preteká tu aj riečka Rajčianka.

Do malebných Rajeckých Teplíc k jazeru s labuťami, na kúpalisko alebo zmrzlinu sa dá dostať chodníkom z Porúbky. Môžete sa vybrať i na dlhší okruh smerom na Zbyňov, k pozoruhodnému skalnému útvaru Stratený budzogáň. 

MALÁ FATRA 

Terchová – to je náš druhý domov. Ulahodiť by vám mohol kemp v neďalekej Belej alebo vo Varíne. Húfy turistov každoročne navštívi tento kút pre Jánošíkove diery, Malý či Veľký Rozsutec alebo Tiesňavy. Malofatranský hrebeň, kde sa dá vyjsť peši i lanovkou, umožní aj najmenším drobcom pohľad na svet z Veľkého Kriváňa či Chlebu.

Terchovské osady – údajne ich je roztrúsených po lesoch a kopcoch okolo stovky. Naša srdcovka je Osada u Marunov. 

Fotogaléria

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: