Denník (ne)dokonalej mamy: Ako sme kupovali "ibišky"
Celý život som túžila mať doma nádherné akvárium a v ňom veľa rôznofarebných rybičiek...
Od doby, čo som bývala s manželom v jednej domácnosti, som sa mu snažila tento sen vnútiť, aby sa stal aj jeho snom – márne. A tak, keď naša malá dcérenka dorástla do veku, keď bola ľahko zmanipulovateľná, naviedla som ju, aby chcela rybičky. Jej snáď ten sen manžel splní, hovorila som si...
No, nebudem sa rozpisovať o tom, že nesplnil a diplomaticky previedol reč niekam inam, takže to zase zostalo na mňa. Niekoľko týždňov som usilovne naťukávala škrupinu manželovej ľahostajnosti k týmto malým tvorom a pomaly ho pripravovala na to, že budú (veľmi) skoro zdieľať našu domácnosť.
Vyšli sme si s dcérou na výlet vláčikom a „náhodou" sme zavítali v neďalekom meste do akvaristiky.
Tu sa trochu pozastavím a všetkým, ktorí teraz zvažujú obstaranie akvária odporúčam, aby si najskôr PREČÍTALI niečo o tom, čo sa chystajú vykonávať, aby nedopadli ako ja!
V obchode sa dcérke veľmi páčili závojnatky. Boli pomerne veľké a krásne zlatisto sfarbené. Volala stále: „Mamika, ja cem ibišky!" Na otázku, koľko by ich chcela povedala: „Tli, mamika!" Ja by som bola pre jednu, ale nikto nemá byť na svete sám, nieto ešte v akváriu, a tak sme došli ku kompromisu – dva kúsky. Zamierila som k predavačke a pýtala sa, čo tá rybka potrebuje a ako je náročná. Dostalo sa mi evidentne úplne fundovanej odpovede:
„Nuž, pani, taká závojnatky, to je také malé prasa, ona toho znesie. Jaj, pani, do guľatého akvária si ju pokojne dajte. Čože? Že to nie je dobré pre ryby? No, ako vravím, táto ryba znesie všetko. Len jej trochu viac čistite, pretože ona má toxické bobky!"
Bola som zaskočená, ale odchádzala som domov s vrecúškom v ruke, a v ňom dve závojnatky. Dcéra bola šťastná aj cez pľuzgiere na nohách, ktoré si nejakým, pre mňa nepochopiteľným spôsobom, stihla v akvaristike zaobstarať.
Po príchode domov sme rybám pripravili GUĽATÉ akvárium (cca 10 litrov), nasypali piesok, umiestnili rastlinku a večer ich do tej krásy vpustili. Je mi jasné, že sa teraz všetkým zapáleným akvaristom krútia nechty na rukách i nohách a týmto sa im ospravedlňujem, ale stalo sa...
Ryby prežili, ale ja som si povedala, že si o nich niečo prečítam, a tak som blúdila po internete. O chvíľu neskôr som chystala nové akvárium (cca 20-litrové), ktoré sme mali na povale, pretože sa mi potvrdila moja domnienka, že okrúhle akvárium je nevhodné. Malo síce ľahko poškodené dno, ale môj muž tvrdil, že keď ho podlepia páskou a bude na stole a nebude sa prenášať, že sa nemôže nič stať. Dokúpili sme tiež filtráciu a iné potrebné veci. A tak sme rybky presťahovali a dokúpili sme im kamarátky. Akvárium bolo na stolíku pri televízii, ale mne sa tam nepáčilo, a tak sme kúpili stolík pod akvárium.
Tu sa opäť zastavujem, aby som poukázala na fakt, že pôvodne pár eurová investícia nakoniec poriadne stúpla...
Dali sme opatrne s doskou na dne akvárium na nový stolík a kochali sa výhľadom na rybičky. Do rána dve vyskočili... Dokelu, to mi nikto nemohol povedať, že tie ryby skáču? Dohodli sme sa s manželom, že teda po ceste z práce kúpim vrchnák.
Po ceste z práce, keď som mierila do hobby marketu pre vrchnák na tie šibalky ryby, mi zvoní mobil. „Tak si predstav," hovorí mi manžel. „Prišiel som z práce a pred akvárkom potopa. Asi to prasklo... No a skapali ďalšie ryby! Kup nové akvárko."
Keby sa niekto strácal, bolo to v poradí už tretie akvárium počas 10 dní a moja láska k rybám začala veľmi rýchlo ochabovať.
Skrátim to, kúpila som celý set pre nadšených akvaristov s akváriom s objemom 63 litrov (z desiatich sme sa dostali až sem) za ťažké eurá. Prečítala si knižky, presťahovala ryby, zistila, že sme všetko robili od začiatku zle a vypočula si veľa a veľa viet začínajúcich: „Ja som ti to, ale hovoril..."
Pre ochrancov zvierat by som chcela len dodať, že teraz máme krásne akvárium, živé a zdravé ryby a že je na to radosť pozerať. Avšak tá cesta, než sme sa k tomu dostali, bola akosi krkolomná.
Všetkým akvaristom ZDAR!
PS: Jediné pôvodné ryby, ktoré prežili boli závojnatky...
Môže vás zaujímať:
Denník (ne)dokonalej matky: zaspávanie
Denník (ne)dokonalej matky: Sme stromy s poriadne pevnými koreňmi
Denník (ne)dokonalej matky: Najkrajšie obdobie ženy? Nuž, ako myslíte!