Ked starší brat ochraňuje mladšieho..

braček ochranca, hrdina, súrodenci, lekárka, čakáreň, očkovanie
7.4.2018 v kategórii Mama, autor Eva, foto: istockphoto.com

To, čo prišlo v tej chvíli, som nečakala ani ja, ani sestra s lekárkou. Starší braček sa so slzami v očiach a s besným výrazom v tvári vrhol na sestričku...

Medzi mojimi synmi je asi 3,5 ročný vekový rozdiel. Starší syn zdedil postavu aj výšku po svojom otcovi, preto vo veku 5 rokov pri mladšom bračekovi vyzeral ako taký ,,tatko“,. Nedávno som musela ísť na očkovanie, starší syn mal byť zaočkovaný proti chrípke a mladší mal absolvovať prehliadku a očkovanie vo veku 15 mesiacov.

Čakanie v čakárni bolo pre mňa skúškou nervov, dvaja neposedi nedokázali  len tak nečinne sedieť a čakať, preskúmali čo sa dalo. Napokon predsa len prišiel i na nás rad a deti s mamou v stave beznádeje sa vhrnuli do ordinácie. Starší hrdina sa obetoval a dal sa zaočkovať prvý, čo ma dosť prekvapilo, pretože očkovanie nepatrilo medzi jeho obľúbené disciplíny, oveľa lepšie znášal odber krvi. Vždy s nadšením sledoval, ako táto vzácna tekutina pribúda v odmerke.  

Hrdina v akcii

,,To štípe!,“ zasyčal pomedzi zuby, ale hneď aj na bolesť zabudol. Teraz prišiel rad na mladšieho Adamka. Zatiaľ nevedel, čo ho čaká, pani doktorka ho starostlivo prehliadla, popočúvala a potom, keď bol zaujatý skúmaním jednej z hračiek na odpútanie pozornosti, sestrička ho rýchlo zaočkovala do jednej nožičky. Poznáte to, chvíľka ticha, moment prekvapenia a následný srdervúci plač. Pri prvej nožičke to bolo ešte znesiteľné, ale pri druhej už plakal - vrieskal od bolesti i od strachu.

 To, čo prišlo v tej chvíli, som nečakala, ani ja, ani sestra s lekárkou. Starší braček sa so slzami v očiach a s besným výrazom v tvári vrhol na sestričku, snažiac sa zabrániť jej v ďalšom prípadnom týraní jeho malého bračeka. Nestihla som zasiahnuť, mala som za úlohu držať nožičku napätú, bola som na túto rolu úplne sústredená. Iba som sa bezmocne s údivom i hrôzou prizerala, ako mláti sestričku päsťami po chrbte.

Situáciu zachránila pani doktorka, spacifikovala útočníka - obrancu, aj keď sa i jej ušlo pár kopancov. Spomínala som, že pobyt v čakárni mi dal zabrať, ale toto bola čerešnička na torte. Horšie už očkovanie ani dopadnúť nemohlo. Nikdy predtým som podobný prejav agresivity u syna nezažila. Slová ospravedlnenia sa s koktaním drali zo mňa, pričom som mala slzy na krajíčku. Totálne som zlyhala ako matka. Sestrička ma upokojovala, že niečo podobné už zažili, ale pocity, ktoré mnou v tých chvíľach lomcovali, sa nedali opísať inak ako pocity zbitého psa.

Ďalšie čakanie v čakárni (30minút po očkovaní) sa nieslo v podobnej atmosfére ako v šatni hokejistov po riadnej nakladačke. Mladší synček sedel takmer bez pohnutia, bolesť v nohách ho pripútala k stoličke, sem-tam ticho zavzlykal, starší sedel so zvesenou hlavou, vzdor a hnev už z neho opadli. Začal si uvedomovať, že to, čo urobil, nebolo správne a na mojej zaslzenej tvári mohol jasne čítať, ako ma tým ranil. Snažím sa deti vychovávať bez telesných trestov, všetko riešime rozhovormi, kde som urobila chybu?....moje sklesné myšlienky vyrušilo zistenie, že sme už boli jediní v čakárni.

"Prepáčte, prosím!“

To ma povzbudilo, so synom sme sa dohodli, že sa sestre a pani doktorke ospravedlní. Po zaklopaní nás uvítali usmiate tváre oboch poškodených, na také uvítanie nabral syn odvahu a zamumlal: "Prepáčte, prosím!“  "To nič“, znela odpoveď.  "Sme zvyknuté na to, že deti nás berú ako tie zlé - hlavne pri očkovaní!“

Trocha mi odľahlo pri pohľade na ich pokojné, veselé tváre, hneď som svet videla v krajších farbách. Pri odchode mi pani doktorka vtisla do ruky lístoček s tel. číslom na jej známu z odboru psychológie, ktorá sa zaoberá takýmito deťmi. Zdvorilo som sa poďakovala, s tým, že nad tým pouvažujem.

Našťastie som toto číslo nikdy nepotrebovala. Syn má teraz takmer 9 rokov, v škole patrí medzi vzorných žiakov a s bračekom sú najlepší kamaráti. Svoju úlohu staršieho brata-ochrancu hrá doteraz, ale naučil sa ovládať svoje emócie a riešiť situácie s chladnou hlavou.

Máte aj vy zaujímavý zážitok či skúsenosť? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a napíšte nám na zuzanap@orbisin.sk .

Veľa cukru = agresivita u detí?
Prečítajte si tiež:

Veľa cukru = agresivita u detí?