Žena doma: Babka, NEKRIČTE na tie deti!
"Nepríjemní starí ľudia, to sa niekto odváži povedať?", možno si vravíte, že si toto označenie nezaslúžia. Naozaj nie. Nie všetci.
Vážim si skúsenosť, vytrvalosť, všetko prežité. Mrzí ma, ak je starší človek nepríjemný na svoje okolie a často bez dôvodu.
Babka, prečo na tie deti kričíte? Sú to DETI
Zažila som to nedávno v MHD. Pani v klobúčiku vykričala chlapcov na vedľajších sedadlách, že kričia. Veľmi nahlas a dôrazne im vynadala, že predsa nie sú sami v autobuse a nech budú ticho. A nech zlezú z miesta pre invalidov, nevychovanci rozmaznaní.
Takto som to videla ja:
Do autobusu nastúpili traja školáci. Rozjarení, šťastní, že majú po škole a bavili sa o tom, čo kto dnes do písomky napísal alebo skôr nenapísal. Bolo vtipné ich počúvať. Nekričali. Rozprávali sa.
Ako na nich začala staršia pani KRIČAŤ, stíchli. Boli fakt ticho a bez slova. Pani kričala ďalej a slovne ich vyhnala z miesta pre invalidov. Tak sa postavili. Keďže iné miesta neboli a nebolo ani človeka, ktorý by si tam sadol, stáli. Pani kričala ďalej. Niečo v tom zmysle, že ich rodičia ich rozmaznali. Chvíľu som mala pocit, že kabelku niektorému z nich hodí do hlavy.
Mala som sto chutí jej povedať, nech je ticho. Nech nekričí, lebo veď tu nie je sama. Nech dá pokoj deťom. Vystupovala som a na chlapcov som sa usmiala. Jeden z nich len pokrčil plecami. Nemali žiadne nepríjemné výrazy, ani poznámky. Proste tú pani rešpektovali aj keď, poviem narovinu, nezaslúžila si to. V jej očiach bola zlosť. Ktovie, čo jej vlastne prekážalo. Chcela len ublížiť....
Žena doma: Prečo sú moje baby ufúľané
Čo ste to za matku?
Podobne som bola prekvapená, keď mi v klasickom slovenskom mini obchode, kde majú viac predavačiek ako tovaru, do tváre zahučal starší pán, že nech si TO decko zoberiem, lebo zavadzia pri dverách. Že čo si TO nestrážim. Platila som pri pokladni a moje TO čakala pri dverách.
Nezavadzala. Nedržala kľučku. Stála tam a pozerala sa na psa za oknom. Zavadil o ňu svoju nákupnú tašku na kolieskach. Namiesto ospravedlnenia, hučal tak, že sa rozrevala. Hučal po mame, takže mala na TO plné právo!
Ja viem, sú výnimky a určite som zažila aj fajn starších ľudí, ktorí okolie neotravovali svojou nevrlosťou. Vraví sa, že sa v starobe správame ako malé deti. Rozmaznané a bez hraníc. Nedotknuteľné.
Často v sebe riešim, či sa ozvať a zareagovať tak, ako by som zareagovala, keby sa takto správalo moje dieťa. Alebo ktorékoľvek iné dieťa. Či sa postaviť mrzutosti a slušne, ale rázne povedať: DOSŤ. Je to citlivá téma. Starší si predsa zaslúžia úctu.
