Babské reči a povery: aj vy ste sa s nimi stretli?

Babské reči a povery: aj vy ste sa s nimi stretli?
30.4.2016 v kategórii Mama, autor Eva, foto: istockphoto.com

Či už babským rečiam a poverám veríte alebo nie, prečítajte si, aké skúsenosti má s nimi jedna z našich čitateliek.

"Mala si ešte počkať, aby ti neodišlo!“

Začalo sa to hneď, ako som šťastnú správu o mojom tehotenstve (asi v 6. týždni) oznámila najbližšej rodine. "Mala si ešte počkať, aby ti neodišlo!“ s týmto výrokom ma prekvapila manželova babka.

Zaskočila, to je správny termín, akoby čas oznámenia tej šťastnej novinky rozhodoval o tom, či žena potratí alebo donosí svoje dieťa. Babička je pravidelnou návštevníčkou tunajšieho kostolíka, preto som bola o to viac prekvapená.

Neskôr, s pribúdajúcimi babkinými bludmi, som sa už prestala nad tým vôbec zamýšľať, na dedine je to asi taký zvyk, podliehať a riadiť sa rôznymi poverami.

"To by si nemala, niečo sa ti stane, tehotné nemajú chodiť na pohreby!“

Asi v 5. mesiaci tehotenstva mi zomrela moja milovaná babička. Nejaké váhanie nad mojou účasťou na pohrebe bolo vylúčené, nemohla by som to urobiť, neodprevadiť ju na jej poslednej ceste a nerozlúčiť sa... "To by si nemala, niečo sa ti stane, tehotné nemajú chodiť na pohreby!“ manželova babka mala o mňa a dieťatko opäť obavy.

Ďalšie varovania sa na mňa valili už aj zo strany kolegýň - "Nieže sa na ňu (nebohú) budeš pozerať, narodí sa ti bledé bábenko!“ Som veriaca, preto takéto obavy nemám, dôverujem Pánu Bohu, a či bude dieťatko bledé, o tom určite nerozhodne môj pohľad na zosnulú.

Narodil sa mi naozaj synček bledoružovej pleti, medzi ostatnými bábätkami vyzeral dosť "inak" (ako niekoľkodňové bábo), ale keby som to mala nejako  vysvetliť, hovorí sa, že keď dievčatko prenášate, skrášľuje sa, takže u môjho syna 14 dní prenášania znamenalo jeho vyzrievanie.

Kúpa kočíka pred pôrodom = nešťastie pre mamičku i dieťa

Ďalšiu búrku v tejto poverčivej rodinke vyvolalo moje rozhodnutie kúpiť kočík ešte pred pôrodom - podľa babky, svokry a všetkých ich kámošiek som tým privolávala nešťastie na mňa i dieťa.

Kočík sa má kupovať až po narodení dieťaťa, ešte najlepšie po šesťnedelí. To by asi máloktorá mamička vydržala, jedine pri vážnych zdravotných komplikáciách. Mojou odpoveďou na ich starosti bol krásny kočík, ktorý sme si s manželom pár dní potom doviezli domov.

Ak sa tehuľka pri zľaknutí dotkne tváre, bábätko bude mať nepekný fľak

Počas tehotenstva som zažila ešte kopec príhod, ktoré stoja za zmienku. Párkrát sa mi stalo, že som sa náhle vyľakala a chytila sa pritom tváre, babička bola pri tom.

Táto starostlivá osôbka ma upozornila i na to, aké je nerozumné dotýkať sa tváre pri ľaku. Dieťa zaručene bude mať nepekný fľak na tom mieste, ktorého som sa vtedy dotkla.

Na dedine mi aj uviedla príklad - malé dievčatko s veľkým červeným fľakom na líčku, ktorého matka je za to určite zodpovedná.

Pálenie záhy znamená narodenie vlasatého novorodenca

Pálenie záhy ma trápilo posledné týždne pred pôrodom, hlavne v noci, vyriešila som to tým, že som spala takmer v sede. Predpísaný liek od lekárky som nemohla ani cítiť, tak mi nezostávalo nič iné.

Babka i na toto našla odpoveď v svojej knihe múdrostí a povier - vraj sa mi narodí vlasaté dieťatko. Opak bol pravdou, narodil sa mi  plešúnik, ktorému začali vlásky rásť až v 2.roku života.

Vystúpené a špicaté tehotenské bruško = chlapec

Bruško som mala veľmi skoro vystúpené dopredu a špicaté, a opeknela som, vraj bude chlapec - tak to jej vyšlo.

Dievčatá kradnú mamičke krásu

Druhé tehotenstvo mi na kráse veľmi nepridalo, skôr naopak, babka sa už tešila na vnučku (dievčatká krásu matke uberajú) - a bol chlapec, cha-cha.

Moje chúťky na rôzne jedlá som mala brať vážne, nič si neodopierať, inak sa niečo stane. Takéto a podobné rady som vďačne vypočula, poďakovala sa, ale väčšinou mi všetko vyfučalo z hlavy ihneď po odchode od babky.

Červenou farbou proti urieknutiu

Na záver spomeniem ešte jednu perličku. Pri prvej návšteve s kočíkom u čerstvej prababky som dostala ďalšiu lekciu. "NIEČO ČERVENÉ, kde máš niečo červené?“ tak tu som už odpoveď hľadala naozaj ťažko.

Nechápavo som na ňu civela s priblblým pohľadom, keď odbehla do domu. Po chvíli prišla s krásnou červenou mašličkou a hrdá mi ju pripína do interiéru kočíka. Pekná ozdoba, ale načo?

Dostalo sa mi vysvetlenia. "To aby ti chlapca niekto neuriekol!“

Mala som chuť babke  povedať, že neverím ani jedinej z týchto jej povier...

Bola som opäť o niečo múdrejšia, ale v mojom vnútri už všetko kričalo - DOSŤ, toto je už na mňa priveľa. Mala som chuť jej  povedať, že neverím ani jedinej z týchto jej taľafatiek a všetko jej vmiesť do tváre.

Keď som však videla jej radosť z toho, že konečne mohla niečo pre mňa urobiť, nemohla som. Nechcela som ju uraziť, tak som s tou ozdobou odkočíkovala nejeden kilometer, aj keď moje svedomie sa s touto čačkou len ťažko vyrovnávalo...

Môže vás zaujímať:

Čo nám o materstve nikto nepovedal...
Supermanažérka po materskej