Ako, prečo a odkedy sa slávia Vianoce

Ako, prečo a odkedy sa slávia Vianoce
20.12.2017 v kategórii Infošky, autor Mgr. Katarína Platznerová, PhD., foto: istockphoto.com

V I A N O C E...viete, aká je história tohto sviatku? Akú čarovnú moc má Štedrý deň?

Štedrý deň, Kračún, Dohviezdny večer, Vilija, Badňak − tieto viac alebo menej známe regionálne názvy označujú sviatky, ktoré sú u väčšiny ľudí asi najobľúbenejšími. Termín Kračún vznikol pravdepodobne z latinského slova creatio, čo znamená narodenie. Názov Vilija, latinsky vigília, vyjadruje predvečer sviatku.

História vzniku Vianoc

Vianoce majú korene v dávnych predkresťanských časoch. Viazali sa k solárnemu kultu, o ktorom máme doklady z viacerých európskych kultúr. Počnúc štvrtým storočím však oslava zimného slnovratu nadobúdala postupne nový, kresťanský význam a stala sa tak sviatkom a pripomenutím narodenia Ježiša Krista.

Na formovaní Vianoc sa podieľali aj starorímske sviatky – Saturnálie. Ľudia ich slávili od 17. do 24. decembra a spomínali tak na zlatý vek ľudstva, kedy boli všetci šťastní. Z toho pramení veselie, hodovanie a zapaľovanie sviečok ako symbolov svetla a radosti.

vianocne zvyky

Vianočné rituály: Aby sa dievky dobre vydali

Vo vianočnom období sa intenzívne myslelo aj na lásku a vydaj. Polnoc na Štedrý deň sa považovala za najpriaznivejší čas na ľúbostné čary. Hlavným úsilím bolo zabezpečiť, aby dievka neostala na ocot a dobre sa vydala. Tá, ktorá vydržala do štedrej večere nejesť, mala mať dobrého muža, mládenec zase ženu. Po tom, ako gazdiná dala štedrovečerné koláče do pece, lopatou vyháňala dievky z izby, aby sa rýchlo povydávali.

Nechýbali ani veštby, pretože dievčatá boli zvedavé, akého budú mať ženícha. Po zametaní podlahy brávali smeti na krížne cesty a podľa toho, z ktorej strany bolo počuť brechot psa, usudzovali, odtiaľ prídu pytači.

Starobylým zvykom bolo obuť sa hneď po vstaní z postele. Na Štedrý deň totiž platil zákaz dotknúť sa zeme bosou nohou. Tento zvyk súvisí pravdepodobne s kultom zeme. Novšie vysvetlenie bolo, že ak by človeka v  tento deň pichlo niečo do chodidla, mal by celé leto doráňané nohy.

Vianočný stromček

Neodmysliteľným symbolom sviatkov je vianočný stromček, v niektorých regiónoch nazývaný aj jezuľan, kriskindl, polazník, podľažnik. Dostal sa k nám z územia Nemecka a Rakúska koncom 18. storočia. Spočiatku si ním zdobili príbytky obyvatelia v mestách, neskôr prenikol aj na vidiek.

Prinášanie zelených vetvičiek do domov počas sviatkov je však staršieho dáta. Táto praktika bola zaužívaná už v predkresťanskom období. Zeleň symbolizovala život a mala rodine zabezpečiť prosperitu. S nástupom kresťanstva bola táto prvotná predstava čiastočne prekrytá symbolikou rajského stromu. Vieru v magickú silu vetvičiek však dokladá množstvo zvykov aj z 20. storočia.

Kúzlo vianočného stromu
Prečítajte si tiež:

Kúzlo vianočného stromu

Štedrovečerný stôl

Jedným z kľúčových obradných prvkov bol štedrovečerný stôl. Kedysi bol považovaný za kultové miesto a stál v rohu izby. Všetko v jeho blízkosti nadobúdalo pozitívne vlastnosti. Okrem štedrovečerných pokrmov kládli naň aj plodiny, napríklad strukoviny, mak a zrno z dožinkového venca.

Nechýbali ani jablká, orechy, oblátky, cesnak, med, varené sušené slivky, pálenka, alebo víno... Seno pod stolom malo podporiť dobrú úrodu. Nohy stola obmotali reťazou, ktorú uzamkli. Na nej mali všetci položené nohy a to malo na princípe mágie zabezpečiť súdržnosť rodiny a zdravie.

vianočné zvyky

Vianoce: Čas keď prilietajú anjeli a zvieratá vedia hovoriť

Vianočný čas bol vnímaný ako sakrálny, kedy sa dejú rôzne zázračné veci. Ľudia verili v existenciu nadpozemských síl, s ktorými môžu byť v týchto chvíľach v užšom spojení. O polnoci sa vraj menila v potoku voda na víno, zvieratá mali schopnosť hovoriť ľudskou rečou, z neba prilietali anjeli. Verilo sa aj v dočasný návrat zosnulých medzi svojich blízkych. Z toho vyplýva aj zvyk prestierať pri štedrovečernom stole aj pre zosnulých príbuzných a dávať im prvú lyžicu z každého jedla.

Z nášho územia je známa aj predstava, že jedna z podôb, v akej sa zosnulý v tomto čase môže objaviť, je mucha. Ako posvätné sa chápali kúty v miestnostiach a v mysliach ľudí boli prepojené s kultom mŕtvych. Preto do nich na Štedrý večer zvykli hádzať orechy pre duše mŕtvych.

K Vianociam patria aj spomienky
Prečítajte si tiež:

K Vianociam patria aj spomienky

Koledy  „Nah vás Pán Boh živí ...“

Typickou súčasťou Vianoc je chodenie koledníkov od domu k domu. Na princípe mágie slova sa verilo, že ich priania šťastia, zdravia, blahobytu sa ľuďom naozaj splnia. Preto ich všetci s radosťou vítali aj obdarovávali. Aj s pečením chlebov začínali gazdiné veľmi skoro, neraz už o polnoci, aby boli, kým prídu koledníci, hotové.

Navštevovať domy chodili spravidla mladí chlapci, sporo odetí, čo malo vyjadrovať zdravie a silu a podporiť vyrieknuté verše. Mnohé vinše obsahujú aj žartovné motívy, čo nám dokladá aj niekoľko ukážok zo zbierky Pavla Dobšinského:

„Nah vás Pán Boh živí,dokiaľ budú slivy;a keď budú čerešne,trebárs vás čert vezme.“„Tam von zima, tu dnu teplo,či sa dačô neupeklo?“„Vinšujem vám všetky vinše;prisám Bohu neviem inšie.“

FEJTÓN: Tie najkrajšie VIANOCE
Prečítajte si tiež:

FEJTÓN: Tie najkrajšie VIANOCE