Život s detskou mozgovou obrnou
Detská mozgová obrna patrí k najčastejším ochoreniam nervového systému u detí. Radí sa k diagnózam, ktoré súčasná medicína nedokáže liečiť, len čiastočne zmierniť jej príznaky. Ide o ochorenie, ktoré v sebe zahŕňa mnohé ťažkosti, najčastejšie sa prejavujúce nedostatočnou kontrolou hybnosti malého pacienta.
Detskú mozgovú obrnu (DMO) nemožno jednoducho charakterizovať ako konkrétne ochorenie, pretože predstavuje celú skupinu porúch ovplyvňujúcich schopnosť pohybovať sa. Rozlišujú sa tri formy, z ktorých každá súvisí s poškodením inej časti mozgu. K nim môže dôjsť počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po pôrode. Odhaliť ochorenie v počiatočných štádiách je však niekedy ťažké.
Poškodenie motorickej časti
Predstavuje najčastejšie sa vyskytujúcu formu DMO, ktorou trpí až 70 – 80 % ľudí postihnutých DMO. Prejavuje sa trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach.
Detská mozgová obrna
Poškodenie bazálnych ganglií
Druhá forma DMO, ktorá sa vyskytuje u 10 – 200 pacientov z celkového počtu, vzniká poškodením bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Na malom pacientovi možno pozorovať prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby či drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby.
Poškodenie mozočku
Poslednou formou DMO, ktorá je pomerne vzácna, trpí 5 – 10 % všetkých pacientov. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti. Následkom toho vzniká u pacienta problém s motorickou koordináciou a chôdzou, ktorá je nestabilná. Títo pacienti môžu trpieť tzv. intenčným tremorom, teda trasením objavujúcim sa pri činnostiach riadených vôľou.
Ako sa DMO prejavuje?
Hlavným a najcharakteristickejším znakom každého typu DMO je porucha hybnosti. To znamená, že deti nie sú schopné samostatného pohybu alebo sa hýbu so značnými ťažkosťami. Už v novorodeneckom období si môže rodič všimnúť určité odchýlky v správaní, pri ktorých by mal spozornieť. Ide napríklad o spavosť, apatiu, strnulosť končatín či neschopnosť sať.
Celkovo je pohybový vývoj bábätka spomalený. V porovnaní s rovesníkmi sa začína neskôr pretáčať, oneskorene chytá predmety do rúk, neskoro začína sedieť, loziť... Pohybová porucha DMO sa môže prejaviť tiež v oblasti jemnej motoriky, pri úchopových a manipulačných úkonoch rúk. Dieťatko nevie dobre uchopiť predmety, zvláštne hýbe prstami. Okrem problémov s hybnosťou, môže trpieť i mentálnym postihnutím. Problémy možno spozorovať aj v oblasti koncentrácie, pretože tieto detičky sa ľahko unavia.
Dochádza u nich k oneskorenému vývinu reči a problémom s artikuláciou. Rodičia sú často tí, ktorí vzhľadom na zaostávanie psychomotorického vývoja svojho dieťaťa vyslovia obavy z ochorenia.
Čo spôsobuje detskú mozgovú obrnu?
Detská mozgová obrna môže byť vrodená alebo získaná. Ochorenie môže vyvolať viacero faktorov, ktoré sa dajú začleniť do troch kategórií.
Do prvej (prenatálne faktory) sa radia problémy na strane matky. Ide napríklad o infekčné ochorenia, ktoré nastávajúca mamička prekoná (toxoplazmóza), krvácanie, počas tehotenstva, metabolické poruchy matky, ale aj pôsobenie škodlivých látok (alkohol, lieky, drogy…) či nadmerný stres.
Druhú kategóriu tvoria nežiaduce ťažkosti, ku ktorým môže dôjsť počas pôrodu. Najčastejšie ide o predčasný pôrod, keď sa narodí bábätko s nízkou hmotnosťou, dlhotrvajúci alebo naopak prekotný pôrod, pôrod koncom panvovým alebo inštrumentálny pôrod.
Poslednou kategóriou sú problémy, ktoré vznikajú po narodení bábätka (postnatálne). V tomto prípade sú hrozbou najmä infekcie dieťaťa prekonané v priebehu prvého roka (čierny kašeľ, zápaly mozgu a mozgových blán, zápaly stredného ucha, hnisavé infekcie kože…), novorodenecká žltačka alebo poranenia lebky a mozgu.
Viac informácií o ochorení nájdete aj na www.dmo.sk
Je možná liečba DMO?
Súčasná medicína ešte nemá možnosti (napr. v podobe operačného zákroku či liekov), vďaka čomu by bolo ochorenie úplne vyliečené. Napriek tomu existujú postupy, ktoré zahŕňajú širokú škálu liečebných možností a sú kombinované v závislosti od typu a stupňa postihnutí u konkrétneho jedinca, smerujúce k zlepšeniu stavu.
Celkový vývin pohybových schopností u dieťatka postihnutého DMO je pomalší ako u rovesníkov. Avšak, vďaka láskyplnej starostlivosti rodičov a pravidelnej rehabilitácii, ktorá je najdôležitejšou súčasťou terapie, je možné výrazné zlepšenie kvality života malého pacienta.
Podstatné je, aby bola terapia pre každého takpovediac „ušitá na mieru“, podľa jeho klinického stavu a individuálnych potrieb. K najosvedčenejším terapiám v liečbe DMO patria napríklad hydroterapia (precvičovanie hrubej motoriky v bazéne), hipoterapia (jazda na koníkoch), kraniosakrálna terapia (zameraná na uvoľňovanie blokov), cvičenie Vojtovou metódou, Bobath, muzikoterapia a mnohé iné.
Novinkou v liečbe je aj injekčné užívanie botulotoxínu – v postihnutých svaloch zmierňuje nadmerné svalové napätie. Pokiaľ sú injekcie botulotoxínu aplikované a súčasne sa dieťa podrobuje fyzioterapii a rehabilitácii, môžu zlepšiť jeho pohyblivosť a celkovú kvalitu života. Injekcie deťom uľahčujú vykonávať pohyby narušené spasticitou, napr.: dať päty na zem, dať dolné končatiny od seba a podobne.
Socializácia s DMO
Pridružené postihnutia, ktoré sa s DMO spájajú, napr. poruchy sluchu, zraku, reči sa podpisujú aj na možnostiach socializácie. Objavujú sa ťažkosti v nadväzovaní kontaktov, v chápaní emócií, ovplyvnené je aj utváranie vlastného sebavnímania. Aj preto vyžadujú deti (ale i dospelí) s DMO špeciálny vzdelávací prístup. Ich diagnóza nie je dôvodom na to, aby boli, s určitými obmedzeniami a s prihliadaním na ich individuálny stav, vyčleňované z kolektívu. Naopak, mnohé deti sú integrované v materských, základných i stredných školách. Kľúčové pre ne je predovšetkým rodinné zázemie.
Z najnovších výskumov o DMO
Napriek tomu, že má súčasná medicína obmedzené možnosti vo farmakologickej liečbe DMO, vo svete neustále prebiehajú štúdie, ktoré sú nádejou pre mnohých odborníkov, ako i samotných rodičov.
Napríklad: pomôcť deťom s DMO chodiť majú tzv. robotické exoskelety. Tieto zariadenia by mohli zlepšiť postoj a uľahčiť im jednoduché kroky. V štúdii uverejnenej v časopise Science Translational Medicine výskumníci testovali 7 detí s DMO. Išlo vôbec o prvý pokus ukázať, že „technológia exoskeletov by sa mala ďalej skúmať ako nástroj na pomoc deťom s mozgovou obrnou v snahe udržať ich mobilitu,“ povedal Thomas Bulea, biomedicínsky inžinier z Národných ústavov zdravia v USA a jeden z autorov prístroja.
Výskumníci chcú zistiť, či dlhodobé používanie exoskeletu, aj mimo výskumného prostredia, by mohlo deťom s DMO uľahčiť chôdzu, aj keď ho nepoužívajú. „Chceme preniesť chôdzu, ktorú vidíme s exoskeletom na chôdzu bez exoskeletu,“ povedal Bulea. „Ak môžeme opraviť alebo liečiť takúto chôdzu v mladom veku, potom v priebehu ďalšieho života budeme môcť u týchto detí zvýšiť ich mobilitu.“
Povinné očkovanie
Deťom s DMO pomáha aj horolezecké cvičenie
Posilňujte totiž spojenie medzi mozgom i svalmi a zvyšuje schopnosť detí vykonávať každodenné aktivity. Tím sledoval 11 detí s DMO a 6 zdravých detí, ktoré sa zúčastňovali na intenzívnom tréningovom programe pre horolezectvo počas 3 týždňov. Výskumníci hodnotili fyzické a kognitívne schopnosti detí aj ich psychické zdravie pred a po kurze.
U oboch skupín detí sa po kurze výrazne zlepšila ručná sila a svalová aktivita. „Zlepšené motorické schopnosti získané počas tréningu sú pravdepodobne výsledkom zvýšenej synchronizácie medzi kôrou a svalmi, čo vedie k efektívnejšiemu náboru motorických jednotiek, ktorý sa môže prenášať na každodenné funkčné schopnosti,“ konštatovali vedci.