Zasnívané deti v škole - ako im pomôcť? 10 tipov pre rodičov
|
5. marec 2020
foto: istockphoto.com
Tieto deti sa cítia zle v spoločnosti, ktorá od nich vyžaduje tempo a rýchle reakcie a zahŕňa ich zoznamom úloh a požiadaviek.
Tiché, zasnívané deti sú kreatívne a plné fantázie. V predškolskom veku nie sú nikomu na ťarchu, nepovažujeme ich za mimoriadne nápadné v správaní.
Ale s nástupom do školy sa na dieťa kladú vyššie nároky, musí sa prispôsobovať novým pravidlám a normám a zrazu sa môže vyskytnúť množstvo problémov súvisiacich s plnením si školských povinností. Zasnívaní školáci nikdy nie sú ráno hotoví včas, dlhé hodiny dokážu jednou pastelkou kresliť nejakú postavičku počas vyučovania a v zásade si zabúdajú domáce úlohy na ďalší deň.
Ako si s tým poradiť?
Rodičia zasnívaných detí poznajú typické situácie:
- deti len pomaly a po opakovaných napomínaniach vstávajú ráno z postele
- v kúpeľni trávia nekonečne dlhý čas
- obliekanie sa odohráva v slimačom tempe, za výdatnej podpory rodičov
- pri raňajkách (obede, večeri) zabúdajú kvôli svojim fantáziám jesť
- v škole im „ujde“ veľká časť vyučovania
- zabúdajú, čo majú na úlohu
- od televízora a počítačových hier sa nedajú odrhnúť
- na výletoch vždy všetci čakajú na „spiacu krásavicu/krásavca“
- pravidelne chodia neskoro
- ľahko sa stratia – či už v meste alebo niekde v tlačenici
Vo väčšine prípadov je zasnívanosť dieťaťa jednoducho súčasťou jeho osobnosti. Nemusíme mu hneď brať jeho sny a fantázie. Pripomínajme si jeho silné stránky, majme na mysli, koľko fantázie a kreatívnych nápadov má. Aj tak z neho iného človeka neurobíme, neprevychováme ho. Ale môžeme mu pomôcť jeho zasnenosť lepšie zmanažovať v každodennom živote a vyhnúť sa tak jej negatívnym dôsledkom:
10 tipov pre rodičov zasnívaných detí
1. Nepreberajte za školáka činnosti, ktoré zvládne urobiť aj sám. Inak sa naučí, že stačí byť trošku nemotorný a pomalý a ostatní zaň urobia všetko, čo jemu trvá nekonečne dlho. Okrem toho sa dieťa nenaučí rutine a trpezlivosti a zostane navždy pomalé.
2. Zasnívané deti potrebujú štruktúru. Porozprávajte vášmu dieťaťu každé ráno, aké dôležité udalosti alebo termíny ho čakajú. Informujte ho medzičasom, v ktorej fáze denného režimu sa práve nachádza: „Teraz máš trochu času na hranie. Potom ideme do tanečnej.“
3. Koučing je veľmi dôležitý aj pri domácich úlohách: „Ukáž, čo máte na úlohu!“ Premyslite si spoločne, ako si dieťa úlohy zadelí a s čím začne. Pozrite sa na úlohu a pýtajte sa dieťaťa, ako v nej má postupovať. Potom ho nechajte pracovať. Občas sa naň mrknite, ako mu to ide. Nikdy však nenechávajte dieťa s úlohami úplne samo.
4. Oddeľte hraciu (oddychovú) časť izby od učiacej: Ak si dieťa rado buduje svoj fantazijný svet s hracími figúrkami, malo by mať na to svoj vlastný priestor bez toho, aby dochádzalo ku kolízii so školskými potrebami. Školák si môže robiť úlohy napríklad na kuchynskom stole. Má to aj ďalšiu výhodu. Ak nie je dieťa samo vo svojej izbe, môžete ho ľahko vrátiť späť do reality, ak by z nej „vybočilo“.
Prečítajte si tiež:
(NE)poriadni školáci: Výbuch v školskej taške
5. Trvajte na zavedení zošita, do ktorého si bude dieťa zaznačovať domáce úlohy. A ak si niečo nepoznačí presne, dovoľte mu zavolať spolužiakovi. Ak aj napriek tomu tento zošit zíva prázdnotou, mal by si malý neporiadnik po skončení vyučovania porovnať svoj zošit so zošitom iného dieťaťa alebo sa opýtať učiteľa, či v ňom má všetko zaznačené správne.
6. Vyhnite sa lákavým rozptyľovaniam: Vinníkmi „zasnenosti“ pri domácich úlohách býva mobil ukrytý pod stolom alebo slúchadlá prehrávača. Trvajte na tom, aby koncentráciu dieťaťa neovplyvňovalo paralelné pozeranie televízora, hranie hier na mobile alebo počúvanie hudby.
7. Ešte dôležitejšie je, aby ste dali dieťaťu možnosť byť sebou samým a možnosť odpočinúť si od (preň) náročných požiadaviek každodenného života. Ak napríklad príde po namáhavom dni zo školy a odmieta s vami komunikovať, môžete mu povedať: „Vidím, že si unavený/á a potrebuješ chvíľu oddych.“
8. Dbajte o dostatok oddychových fáz, kedy sa dieťa nemusí pozerať na hodiny a nerušene sa môže oddať svojim záujmom.
9. Buďte jednoducho pri ňom. Mnohé zasnené deti si užívajú, keď môžu byť v tej istej miestnosti s druhými bez toho, aby sa dostávali do interakcie s nimi. Napríklad keď si čítajú, stavajú lego alebo maľujú, kým rodičia tiež čítajú, varia v kuchyni alebo si jednoducho robia svoju robotu.
10. Neporovnávajte vaše dieťa s inými deťmi, veľmi rýchlo by začalo trpieť strachom zo zlyhania. Radšej ho podporujte v tom, aby malo všetky dôležité veci napriek svojej zasnenosti pod kontrolou. Jeho fantázia môže byť veľmi silnou stránkou jeho osobnosti: nekonvenčné, originálne myslenie, kreatívne riešenie problémov a myšlienkové bohatstvo sú nielen v škole, ale aj v mnohých povolaniach priam žiadané.