Výskyt potvrdených prípadov rotavírusovej infekcie stúpa

25.11.2010 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Výskyt rotavírusových hnačiek na Slovensku v ostatných rokoch štatisticky vzrástol.

Bratislava, 9. november 2010

Výskyt rotavírusových hnačiek na Slovensku v ostatných rokoch štatisticky  vzrástol. Kým v roku 2004 bolo na Slovensku diagnostikovaných 207 prípadov tohto ochorenia, v roku 2009 to bolo už 2398 potvrdených prípadov. Nie je to však fakt, ktorý by upozorňoval na rozširujúcu sa epidémiu nového ochorenia. Príčinou  nárastu prípadov je najmä zlepšenie diagnostických metód, skvalitnenie práce lekárov a lepšia informovanosť matiek.

Zamorili nás rotavírusy?
Ešte pred desiatimi rokmi rotavírusové hnačky spadali často do kategórie neidentifikovaných hnačiek vírusového typu. Podľa štatistických hlásení, ktoré lekári udávajú v systéme EPIS (Epidemiologický informačný systém), sa však počet rotavírusových hnačkových ochorení dramaticky zmenil. V roku 2004 zaznamenal EPIS 207 prípadov rotavírusovej hnačky. V roku 2009 to bolo 2 398, pričom ešte o rok skôr to bolo „len“ 1392 prípadov.

Z hlásení v systéme EPIS by sa mohlo zdať, že Slovensko prepadla epidémia rotavírusov, čísla však nezodpovedajú celkom skutočnosti. Rotavírusy nás sprevádzajú rovnako intenzívne ako pred  rokmi. Podľa štatistiky si rotavírusovou hnačkou prejde 90% populácie, pričom najväčšie problémy spôsobuje rotavírus u najmenších detí. Zvlášť prvá infekcia rotavírusov môže u detí spôsobiť vážne problémy spojené najmä s dehydratáciou organizmu a nedostatočným príjmom živín. Podľa štatistík svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), každú minútu zomrie jedno dieťa na svete z dôvodu rotavírusovej hnačky. Pravda, deje sa to hlavne  v krajinách s nízkou lekárskou starostlivosťou a nízkym hygienickým štandardom.

U nás bola ešte pred pár rokmi rotavírusová hnačka jedným z nerozlíšených dyzenterických vírusových ochorení, ktoré vo väčšej časti populácie vyvolajú len niekoľkodňový diskomfort, hnačky, zvracanie a nevoľnosť. Závažné prípady však končievali – tak ako dnes – na infekčných oddeleniach v starostlivosti lekárov kvôli hrozbe závažnej dehydratácie. Vďaka skvalitneniu diagnostiky však dnes môžu lekári lepšie určiť pôvodcu hnačkových ochorení, čo umožňuje následne lepšiu starostlivosť a liečbu. Aj napriek zlepšeniu diagnostiky býva potvrdená a hlásená len časť rotavírusových hnačiek, a to hlavne v závažnejších prípadoch, ktoré zväčša končia v nemocniciach. Skutočné rozšírenie rotavírusových hnačiek v populácii je podľa odborníkov ešte vyššie.

Najviac prípadov rotavírusovej hnačky býva zaznamenaných vo vekovej skupine detí do 1 roka života. U nich býva priebeh ochorenia jednak najzávažnejší, jednak je ich rehydratácia náročnejšia a často uskutočniteľná jedine odborným personálom počas hospitalizácie v nemocnici.

Staršie deti, zvlášť ak už v minulosti rotavírusovú infekciu prekonali, znášajú rotavírusovú hnačku lepšie. Niektorí rodičia s detskou nevoľnosťou a hnačkou ani nenavštívia lekára alebo ho kontaktujú len telefonicky. Tým mnohé rotavírusové hnačky ostávajú nediagnostikované, „umelo“ znižujú reálny výskyt rotavírusových infekcií, čo však neznamená, že tieto deti nie sú zdrojom ďalšej nákazy.

Rotavírusové gastroenteritídy patria medzi ochorenia, pri ktorých jestvuje účinná prevencia očkovaním. Odborné autority odporúčajú očkovanie proti rotavírusom, ktoré sa podáva perorálne (teda nie injekčne, ale ústami) ukončiť do šiesteho mesiaca života dieťaťa.

Výskyt rotavírusových hnačiek na Slovensku v r. 2004-2009

 

Zdroj: Epidemiologický informačný systém Úradu verejného zdravotníctva SR