Tohto sa pri fungovaní s pubertiakmi vyvarujte!
Pre deti v puberte neexistuje nič horšie, ako keď ich niekto pred druhými zahanbí. A práve rodičia sú v hádzaní nevhodných poznámok, zosmiešňovaní a „v prepadaní“ svojho dieťaťa v kruhu kamarátov ozajstnými majstrami...
Aj pre vášho pubertiaka ste len „trápni rodičia“? Pozrite sa, ako pochopiť a správne „ísť“ na dušu tínedžera.
Všetci rodičia sú trápni
Akokoľvek tvrdo to znie, je to naozaj tak: rodičia môžu robiť, čo chcú, deti od určitého veku to budú pokladať za trápne. Spievať si v aute? Počas návštevy prísť do detskej izby a pýtať sa kamarátov dieťaťa, ako sa majú? Používať špáradlá?
Prísne napomenúť pred druhými? Sťažovať sa učiteľovi? Hundrať na oblečenie alebo nakúkať pri nákupoch oblečenia do skúšobnej kabínky? Ach, jaj! Pre niektoré deti je trápne aj to, keď ich rodičia obsluhujú svoj mobil ukazovákom, a nie palcom.
A vysadiť dieťa z auta pred svedkami už takmer hraničí s urážkou na cti... Ale keďže deti nemôžu na miesto určenia spadnúť z neba a nemajú ani povolené šoférovať, nedá sa vyhnúť tomu, aby sme ich občas nepreviezli po okolí a nevysadili medzi ľuďmi.
A to je presne dilema, o ktorej tu hovoríme: je takmer nemožné, aby sa deti nehanbili za svojich rodičov a nepokladali ich za najtrápnejšie bytosti pod slnkom.
PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí
Vy to síce možno neviete...
...alebo vám to deti v tom lepšom prípade zataja, ale môžete sa staviť, že všetci ich kamaráti a kamarátky to vedia. A možno počas prestávok v škole súperia, čí rodičia sú trápnejší.
Odpútavanie sa od rodičov začína v školskom veku
Mnohí rodičia vôbec nevedia, ako sa majú správať voči deťom, ktoré už nie sú malé, ale na druhej strane ani mladiství. Radšej sú prehnane starostliví, akoby sa mali starať málo. Mnohé deti to obťažuje a pokladajú takéto „dotieranie“ za ťarchu.
Veď už nie sú malé bábätká a v žiadnom prípade nechcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s malými deťmi. A okrem toho, treba brať do úvahy ešte jednu vec:
v školskom veku sa na jednej strane deti chcú od rodičov veľmi oddeliť, prijať hodnoty kamarátov, ale na strane druhej nemajú dostatok sebaistoty a uvedomujú si, že sú na rodičoch emocionálne i finančne závislé. A toto v nich vyvoláva rozpor. Aj preto sú rodičia trápni.
Rodičia by mali zostať pokojní
Tu pomôže rodičom len jedno – zostaňte pokojní. Lebo vaše deti vás, samozrejme, ľúbia aj naďalej. V tomto veku si ale budujú vlastnú tvár, aby pôsobili sebaisto a „cool“, preto vnímajú rodičovské „prešľapy“ ako sabotáž na ich vlastnom imidži.
Mama, ktorá prinesie dieťaťu do školy zabudnutú desiatu a vtisne mu na líce pusu na rozlúčku, sa interpretuje v očiach ostatných ako znak nesamostatnosti – a práve tomu sa chcú deti za každú cenu vyhnúť.
Voľnosť aj hranice vo výchove – všetko s mierou
Deti narážajú na problém a pokladajú rodičov za trápnych predovšetkým tam, kde sa pokúšajú odpútať od nich a stať sa samostatnými. To sa dá v rodine prekonať iba tak, že rodičia nájdu správnu mieru medzi voľnosťou a hranicami.
A to je dôležité najmä vtedy, keď puberta udrie naplno: práve vtedy potrebujú deti slobodu a voľnosť, možnosť robiť vlastné rozhodnutia, aby sa mohli formovať a osamostatňovať, učiť sa byť zodpovednými.
Avšak to, že dáte deťom väčšiu voľnosť, ešte neznamená, že by ste nemali trvať na primeraných hraniciach. Aj keď sa budú sťažovať, že ony tieto obmedzenia nepotrebujú a že ste oveľa prísnejší ako rodičia ich kamarátov.
Aby sa deti vedeli vyznať v týchto nových situáciách, potrebujú rešpekt a pochopenie svojich rodičov. Tí si, ak sú čestní, určite ešte veľmi dobre spomínajú na to, ako im bolo veľakrát vo vzťahu k vlastným rodičom trápne...
Pár užitočných faktov pre rodičov (pred)puberťákov
Pravidlá pre rodičov (z pohľadu detí)
Počas návštevy
- Predtým, ako vojdete do izby, zaklopte. Vždy.
- Nestarajte sa o to, či niečo potrebujeme – vieme si poradiť a pomôcť aj sami.
- Prosím, nepýtajte sa mojich kamarátov nič, to by bolo ideálne.
- Správajte sa úplne normálne a buďte milí.
- Žiadne vtipy, žiadne príbehy, žiadne ironické poznámky.
- Pred návštevou nepoužívajte prezývky. Ani vaše (rodičov navzájom), ani moju, ani mojich kamarátov.
Mimo domu
- Nespievajte si v aute nahlas.
- V reštaurácii: nesťažujte sa na jedlo ani na obsluhu. Oci, ruky preč od špáradiel! Už nikdy mi nepýtajte detské porcie.
- Mami, nekomentuj moje oblečenie. A už vôbec nie vtedy, keď sú nablízko iní ľudia. A nechaj môj účes tak, ako je. Žiadne uhládzanie!
Pokračovanie tohto článku nájdete v novembrovom vydaní MAMA a ja. Dozviete sa, ako sa správne zachovať v najčastejších situáciách, v ktorých rodičovsky „zlyhávame“ a prečo to všetko nebrať osobne.
Psychológia pre milujúcich rodičov: Sú hranice vo výchove dôležité?
