Rodičovský manuál: Prečo deti ZLOSTIA
Nie sme celkom pripravení na to, čo všetko so sebou rodičovstvo obnáša. Vo chvíli, keď sa dvojročné dieťa hodí o zem a vrieska, akoby ho z kože drali, sme zúfalí. Vo chvíli, keď ukradne z peňaženky drobné na cigarety, tiež. Prečo sa vlastne dieťa tak často stavia do opozície a "zlostí" nás svojim správaním?
Na tieto slová radšej zabudnite
Nevedomky ako rodičia sami dávame svojim deťom nálepky. Naše slová sú pre ne posvätné. Som taký a taký a tak sa správam tak a tak.
- si taký neposlušný
- nechytaj to už radšej, urobím to sám
- máš obe ruky ľavé
- toto nedokážeš, skús niečo iné
- žiadna krásavica nie si, tak sa snaž aspoň dobre učiť
- ...a ako to, že tvoj spolužiak mal zasa lepšie známky ako ty?!
- ty si taký náš rodinný gašparko atď., atď.
Keď toto deti odmalička počujú, tak sa ich tieto nálepky držia ako smola a utvárajú ich predstavu o sebe samých. Tieto vsugerované predstavy dokážu napáchať až do dospelosti množstvo zla. Stojí potom veľa síl predsudky prekonať – dieťa ale toľko sily väčšinou ešte nemá.
NIE, NIE a NIEEE! Čo robiť, keď dieťa vzdoruje
Vychovávať dieťa znamená predovšetkým rešpektovať jeho detskú osobnosť so všetkými jeho zvláštnosťami a bezpodmienečne ho milovať. Výchova je záležitosťou srdca a vyžaduje mnoho trpezlivosti.
5 najčastejších možností, prečo deti hnevajú:
1. Deti „hnevajú“, pretože sa nudia.
Môžete urobiť niečo, čo im dodá ďalšie podnety? Dovoliť im napríklad, aby si začali pozývať domov svojich kamarátov, i keď to naruší váš pokoj a súkromie?
2. Deti „hnevajú“, pretože sa cítia odmietnuté.
Môžete im venovať trochu viac plnej, pozitívnej pozornosti a telesného kontaktu? Cítite sa vy natoľko uvoľnení a šťastní, aby ste im mohli poskytnúť pocit istoty?
3. Deti „hnevajú“, aby si získali vašu pozornosť.
Ak robí dieťa všetko pre to, aby ste po ňom skočili a rozdali „pár poctivých“, potom vedzte, že i tie facky, ktoré si tak pracne „vykoledovalo“, považuje za prejav vášho záujmu a náklonnosti. Vytočená mama je lepšia ako ľahostajná mama. Smutná a nanajvýš burcujúca situácia!!!
4. Deti „hnevajú“, pretože sme im už dávno pridelili „nálepky“.
Keď dieťa odmalička počuje, že „je hlúpejší“, protivnejší a agresívnejší než súrodenec – prečo by nekonalo podľa vopred napísaného scenára?
5. Malé dieťa môže „hnevať“ aj preto, že je obklopené obrovským a neprehľadným množstvom vzorov.
Dieťa musí mať svoj vzor na očiach. Pokiaľ je to matka alebo otec, bude sa drobec chovať ako matka alebo ocko. Pokiaľ je to babička alebo pestúnka, bude sa dieťa chovať ako babička alebo teta na stráženie. Keď bude dieťa obklopené prefíkanými, agresívnymi kamarátmi, bude sa – do istej miery – správať ako oni. Čím je dieťa mladšie, tým menej sa vie brániť vzoru, ktorý naň pôsobí.
Pokiaľ sa u drobca často striedajú najrôznejší ľudia, môže byť jeho duševné formovanie trvale narušené. Vo svojej knihe Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu túto myšlienku tvrd obhajuje známa nemecká psychologička českého pôvodu Jiřina Prekopová. Podľa nej je tak dieťa vystavené množstvu nesúvislých a roztrieštených obrazov, ktoré nevie usporiadať a zaradiť do svojho sveta.
Podporujte svoje dieťa
Dieťa je hosť, ktorého sme pozvali na tento svet my, rodičia. Tento hosť sa nás nepýtal, či smie vstúpiť do našich životov – to my sme boli schopní robiť aj nemožné, len aby tu už medzi nami konečne bol. Tak si na túto skutočnosť spomeňme vo chvíli, keď by sme najradšej toho nášho vzácneho hosťa roztrhali na polovicu, pretože už „zasa tak príšerne robííí zléé!“
Chaos v DUŠI dieťaťa: LÁSKA nie je za odmenu
Vychovávať – to znamená ponúknuť dieťaťu nezištne miesto vo svojom srdci a vo svojom dome a tak dlho ho vnútorne podporovať, pokiaľ sa samo nevydá svojou vlastnou cestou. Podporovať. Nekritizovať. Dávať svoj čas. Počúvať. Neočakávať nesplniteľné. Milovať. Veľmi milovať.
Aké jednoduché... Aké ťažké...