Rivalita medzi súrodencami: Ako premeniť súrodenecký boj na spoluprácu?
Predstavte si, že vám manžel položí ruku okolo pliec, blažene sa na vás usmeje a prezradí vám: „Miláčik, si taká úžasná a tak veľmi ťa milujem, že som sa rozhodol, že chcem mať ešte jednu manželku! Pre teba to bude tiež super, budeš sa mať s kým porozprávať, bude ti pomáhať....“
Po príchode novej manželky z nej budú všetci užasnutí a nadšení. Keď bude potrebovať oblečenie, vojde váš manžel do vašej skrine a vyberie pre ňu tričká, šaty, nohavice, a ak budete namietať, odbije vás slovami, že ste už pribrali a do oblečenia sa už aj tak nezmestíte a novej manželke to bude sedieť perfektne!Aká by bola vaša reakcia?
Rozkošné fotografie: Toto je môj bráško?
Narodí sa mi súrodenec! Čo to znamená pre mňa?
Táto situácia v našej kultúre nie je možná (našťastie), ale skúste si ju predstaviť len preto, aby ste sa dokázali vžiť do kože dieťaťa, ktoré čaká na príchod súrodenca. Je to preň niečo nové, neznáme.
Doteraz malo vašu pozornosť a vašu lásku naplno len a len pre seba. Nevie, čo ho čaká, ale okrem napätého očakávania príchod nového súrodenca prináša, prirodzene, aj negatívne pocity. Ako sa k nim postaviť tak, aby sme podporili zdravý vzťah medzi súrodencami a nepodporovali žiarlivosť a rivalitu?
Existuje, našťastie, zopár rád, ako túto novú situáciu zvládnuť.
Pripustiť negatívne pocity dieťaťa
Namiesto popretia a potlačenia negatívnych pocitov dieťaťa ich pripusťte. Nového súrodenca odmieta? Hnevá sa, že prichádza o diel pozornosti? Na tieto pocity má predsa právo. Navyše, súrodenci si potrebujú svoje pocity voči sebe navzájom priznať.
Najskôr musí ísť von to zlé, aby mohlo prísť to dobré.
Podporte svoje dieťa vo vyjadrení svojich obáv pred príchodom nového súrodenca. Rozprávajte sa o nich. Neskôr, ak sa objavia negatívne pocity voči súrodencovi, umožnite mu ich vyjadriť. Potláčanie pocitov vedie k prehlbovaniu súrodeneckej rivality a vedie až k nenávistným pocitom medzi súrodencami. Každý je občas nahnevaný alebo zranený, umožnite to deťom vyjadriť.
Pravidlo neporovnávania
Čo sa deje, keď deti medzi sebou porovnávame? Vždy je jeden vyzdvihnutý a druhý karhaný. Jeden je lepší a druhý horší. Tým, že ich porovnávame, staviame ich do závislej pozície. Úspech jedného akoby závisel od schopnosti toho druhého. Nepozeráme sa na individuálny výkon dieťaťa, ale dávame ho do súvisu s výkonom súrodenca. Ten „horší“ prirodzene cíti hnev na toho „lepšieho“ a ich vzťah tým následne trpí.
Porovnávaním ubližujeme v prvom rade dieťaťu, ktoré je porovnávané v negatívnom smere – vyvolávame v ňom pocity menejcennosti, čo je zdrojom nenávisti k „lepšiemu“ súrodencovi. Taktiež však ubližujeme „lepšiemu“ dieťaťu – v danom momente síce rastie jeho pýcha na seba, s ňou však rastie aj snaha byť stále lepší ako ten druhý a podporuje sa tým súťaživosť.
V treťom rade trpí vzťah medzi nimi a obaja súrodenci vnútorne preberajú model správania – neustále porovnávanie seba a svojich výkonov s ostatnými, snaha byť lepší, ako iní, rivalita, žiarlivosť... Vnútorný pocit hodnoty takéhoto dieťaťa je závislý od porovnania sa s niekým zvonka.
Skúste odlišnosti prezentovať inak
Neporovnávať svoje deti je pre rodičov veľkou výzvou, práve preto, že každé dieťa je iné. Skúste však nepodľahnúť tomuto lákadlu. Môže vám pri tom pomôcť niekoľko alternatív.
- Snažte sa ubrániť nutkaniu porovnávania – namiesto toho, aby ste jedno dieťa porovnali v nepriaznivom smere s druhým, snažte sa zamerať len na situáciu, ktorá vás zlostí.
Napríklad, namiesto: „Prečo si nemôžeš uložiť svoje veci tak, ako to robí tvoja sestra?“
Popíšte, čo vidíte: „Vidím tvoje veci rozhádzané.“
alebo vyjadrite svoj pocit: „Nepáči sa mi, že sú tvoje veci na zemi.“
Prípadne: „Tie veci majú svoje miesto na polici.“
- Namiesto toho, aby ste vychvaľovali jedno dieťa na úkor toho druhého, hovorte len o správaní, ktoré vás potešilo.
Napríklad, namiesto: „Učíš sa oveľa lepšie ako tvoj brat.“
Popíšte, ako sa cítite: „Teší ma, že sa ti dobre darí v škole.“
Ani chválenie nie je nevinné
Ak chcete jedno dieťa pochváliť alebo vyjadriť mu niečo, čo vás od neho veľmi potešilo, skúste to urobiť v súkromí, keď ste tam len vy a to dieťa, komu je pochvala adresovaná. Jednak mu tým prejavíte väčšiu pozornosť, ale najmä ušetríte druhé dieťa pocitov závisti.
Súrodenci ťažko znášajú pochvaly, ktoré sú adresované bratovi, sestre. Reagujú hnevom na chváleného súrodenca, pretože oni sami tiež túžia po pochvale. Ak chcete zmierniť prejavy žiarlivosti vo vašej domácnosti, skúste si nechať tieto pochvaly na osobný kontakt s jedným dieťaťom.
11 tipov, ako sa nezblázniť, ak majú deti spoločnú izbu
Rovnocennosť za každú cenu?
Mať „rovnaký meter“ nie je možné a ani dobré. Každé dieťa je predsa iné, jedinečné a taký prístup si aj zaslúži. Deti nemusia byť načisto rovnocenné úplne vo všetkom. Ak sa o to ako rodičia budeme pokúšať, čaká nás namáhavá cesta, na konci ktorej nájdeme sklamanie.
Kupovať všetko dvojmo (trojmo, štvormo...) je nielen náročné a nákladné, alenajmä zbytočné. V presvedčení, že ak obe deti budú mať všetko rovnakým dielom, tak si nebudú (nemôžu) nič závidieť, je ťažký mýtus a sebaklam. Časom totiž zistíte, že deti sa dokážu pohádať aj o glg čistej vody alebo počet nádychov vzduchu, ktorý dýchajú.
Riešením je zamerať sa na individuálne potreby každého z detí. Preto namiesto toho, aby ste deťom z čohokoľvek dávali rovnakým dielom, dajte im podľa toho, koľko kto potrebuje. Napríklad: „On má viac džúsu ako ja!“ Namiesto: „Nalejem/odmeriam ti rovnako.“ Skúste: „Chceš si priliať ešte pol pohára, alebo zvládneš vypiť ešte jeden celý?“ Alebo: „Si ešte smädný?“
Milujeme všetky deti rovnako? Nemožné
Nie je možné milovať všetky svoje deti rovnako. Každé dieťa je iné a teda aj vzťah k nemu je iný. Namiesto toho, aby ste deti uisťovali o svojej spravodlivej láske rovnakým dielom (čomu v konečnom dôsledku aj tak neveria a vyvoláva to v nich pocity zmätku a neistoty), vyjadrite im, že každé milujete svojím špecifickým spôsobom.
Namiesto: „Ľúbim ťa tak isto ako tvoju sestru!“ Skúste: „Ty si len a len ty. Na celom svete nie je jediný človek, ktorý by ťa dokázal nahradiť.“ Môžete tiež popísať konkrétne vlastnosti, ktoré na tomto dieťati oceňujete, zdržte sa však porovnávania!
Rozdelenie času a pozornosti
Čo v prípade, že jedno dieťa vyžaduje viac času ako druhé? Musíme venovať rovnaké množstvo času všetkým deťom? V určitom období môže jedno dieťa vyžadovať viac nášho času a pozornosti. Môžu to byť okolnosti spojené s nástupom do školy, ťažkou písomkou, zložitou úlohou, problémom alebo ochorením. To sa môže časom zmeniť a viac času zase bude potrebovať druhé dieťa.
Ak by sme mali pravidlo rovnakého množstva času pre všetky deti, neboli by ich individuálne potreby naplnené. Preto namiesto toho, aby ste sa snažili všetkým svojim deťom venovať rovnaké množstvo času a pozornosti, rozdeľte svoj čas podľa individuálnej potreby detí.
Namiesto: „Teraz sa budem 10 minút rozprávať s tvojou sestrou a potom sa budem 10 minút rozprávať s tebou.“ Skúste: „Viem, že sa teraz dlho rozprávam s tvojou sestrou, ale musíme dokončiť prípravu na zajtrajšiu písomku. Hneď, ako to dokončíme, prídem za tebou a povieš mi všetko, čo potrebuješ.“
Experimentovanie
Všetky odporúčania spomínané vyššie môžu byť pre vás inšpiráciou a prvotným impulzom k zamysleniu. Vo výchove je súrodenecká rivalita veľkou témou, ktorá je akiste výzvou pre každého rodiča. Ak je vám táto téma dôverne známa, určite by ste radi premenili súperenie a boj medzi súrodencami na vzájomnú spoluprácu. Zmena, okrem zamyslenia sa, vyžaduje uvedomovanie, pozorovanie a experimentovanie.
Napriek tomu zmena nie je jednoduchá. Keď nevyjdú prvé pokusy, nevzdávajte sa, aj robenie chýb patrí k rodičovstvu. Experimentujte, objavujte nové možnosti, pozorujte svoje reakcie a reakcie svojich detí. Ak budete vo výchove aktívne prítomní, to je tá pravá výhra pre deti, aj pre vás. Potom aj napriek chybám, ktorých sa dopúšťame, je náš svet bohatý. Bohatý vzťahovo, bohatý záujmom, bohatý láskou.
Použitá literatúra: Faber, A., Mazlish, E.: Sourozenci bez rivality, C Press, Brno 2009
NEOBYČAJNÝ pôrod: 12 ročná sestra priviedla na svet svojho brata
Fotogaléria