Reuma ohrozuje aj deti. Treba sa s ňou naučiť žiť
Pri slove reuma si zrejme predstavíte ochorenie, ktoré sa objavuje výlučne u starších ľudí. Bohužiaľ tomu ale tak nie je, toto ochorenie čoraz viac trápi aj deti. Juvenilná idiopatická artritída – už pri samotnom názve vám zrejme po tele prebehnú zimomriavky a nie je sa čomu čudovať. Ide o chronickú chorobu kĺbov, ktorá sa môže začať už v útlom detskom veku.
Juvenilná idiopatická artritída
JIA je forma reumatoidnej artritídy, ktorá sa vyskytuje iba u detí. Ide o autoimunitné chronické ochorenie kĺbov, ktoré postihuje detičky do dvoch rokov, v predpubertálnom veku ako aj v puberte.
Juvenilná artritída znamená, že zápal kĺbov začína v mladom veku (čiže do 16 roku života). Idiopatická zasa, že nie je známa priama príčina vzniku choroby. Okrem kĺbov môžu byť ovplyvnené aj vnútorné orgány a oči. Presná príčina JIA nie je známa. Vie sa však, že ide o autoimunitné ochorenie. Teda, že imunitný systém odoláva vlastnému telu a spôsobuje zápal v kĺboch a niekedy aj v iných orgánoch. Imunitné bunky už nie sú schopné rozlíšiť medzi cudzími a vlastnými bunkami, a tak napádajú aj tie zdravé.
Toto ochorenie nie je dedičná choroba, pretože sa neprenáša priamo z rodičov na dieťa. Napriek tomu existujú isté genetické predispozície, ktoré spôsobujú určitú náchylnosť jedincov k tejto chorobe. Z vonkajších faktorov sú známe infekcie, psychologický stres a trauma. JIA máva rôzny priebeh a intenzitu. Môže začínať pomaly, ale aj naraz so silnými bolesťami kĺbov. Väčšinou dieťa v dôsledku bolesti zapáleného kĺbu odmieta pohyb. A práve to už pri krátkodobom trvaní choroby vedie k poruche funkcie kĺbu.
Juvenilná artridíta: Ako s ňou žiť?
Rôzne formy JIA - Juvenilnej idiopatickej artritídy
Rozlišujeme ich hlavne podľa prítomnosti alebo neprítomnosti systémových symptómov (ako je horúčka, kožné vyrážky a iné) a podľa počtu postihnutých kĺbov.
Oligoartikulárna JIA
Najbežnejšia forma (40 - 50 %), pri ktorej sa súčasne nezapália viac ako štyri kĺby. Často sú to veľké kĺby ako lakeť, koleno alebo členok. Ak sa maximálny počet kĺbov s artritídou v priebehu choroby nezmení, hovoríme o perzistujúcej oligoartitíde. Pri rozšírenej oligoartritíde sa počet zapálených kĺbov po šiestich mesiacov zvýši na viac ako štyri.
Polyartikulárna JIA
Tento typ charakterizuje postihnutie viac ako 4 kĺbov už v priebehu prvých šiestich mesiacov trvania choroby, pričom nie je prítomná horúčka. Táto forma zvyčajne začína vo veku od troch do šiestich rokov alebo medzi desiatym a dvanástym rokom života. Postihuje viac dievčatá ako chlapcov. V závislosti od prítomnosti alebo neprítomnosti takzvaného reumatoidného faktora (čiže autoprotilátok v krvi) možno rozlíšiť dve formy:
- polyartikulárna JIA bez reumatoidného faktora – ide o zápal veľkých a malých kĺbov horných a dolných končatín. Býva spojená s únavou, miernou horúčkou alebo anémiou. Môže sa vyskytnúť aj zápal dúhovky. Tento podtyp charakterizuje artritída najmenej piatich kĺbov a vyskytuje sa prevažne u dievčat vo veku 5 až 7 rokov.
- polyartikulárna JIA s reumatoidným faktorom – na začiatku sú postihnuté najmä malé kĺby rúk a nôh, potom postupuje na iné kĺby. V tejto forme môže dôjsť k rýchlemu poškodeniu kĺbov a neskôr aj k ďalším komplikáciám. Začína po desiatom roku života. Ide zvyčajne o ťažkú formu artritídy.
Psoriatická artritída
Ako z názvu vyplýva ide o artritídu spojenú s psoriázou, čiže kožným zápalovým ochorením s ložiskami olupujúcej sa kože najčastejšie na lakťoch a kolenách. K typickým príznakom toho, že sa jedná o tento typ JIA je opuch celého prsta, ruky alebo nohy, ale tiež zmeny na nechtoch.
Artritída s entezitídou
Postihuje predovšetkým chlapcov starších ako šesť rokov. Najbežnejším prejavom je artitída veľkých kĺbov dolných končatín spojená so zápalom úponov šliach na kosti. Zápal zvyčajne sprevádza intenzívna bolesť. Entezitída sa najčastejšie vyskytuje na chodidlách alebo na zadnej strane päty. Predná uveitída sa pri tejto forme JIA prejavuje začervenaním, slzením očí a tiež zvýšenou citlivosťou na svetlo. U niektorých pacientov choroba po čase ustúpi, u iných sa zápal rozšíri aj na spodnú časť chrbtice a kĺby pripojené k panve, sakroiliacké kĺby, čo následne obmedzuje ohyby chrbtice.
Systémová JIA
Najmenej častá, ale najdramatickejšia forma juvenilnej idiopatickej artritídy. Systémová forma JIA tvorí menej ako 10 % prípadov JIA, je typická pre detský vek. Postihuje rovnako dievčatá ako aj chlapcov. Najčastejšie sa pozoruje u batoliat a detí predškolského veku. Systémová znamená, že okrem kĺbov môžu byť postihnuté aj rôzne telesné orgány. Pre tento podtyp sú charakteristické:
- artritída obyčajne postihuje najmenej 5 kĺbov a môže sa objaviť na začiatku ochorenia, alebo až neskôr v jej priebehu
- vysoké horúčky
- vyrážky
- bolesti svalov, ktoré môžu pretrvávať niekoľko týždňov
- zväčšenie pečene
- zväčšenie sleziny
- opuch lymfatických uzlín
- zápal blany na povrchu srdca
- zápal pľúc
Liečba
Závažné ochorenia si vyžadujú dlhodobú a komplexnú liečbu a inak to nie je ani v tomto prípade. Cieľom liečby je zmierniť bolesť, stuhnutosť, únavu, no najmä predísť poškodeniu kĺbov a kostí, minimalizovať poškodenia a zlepšiť hybnosť. Terapia by mala byť postavená pre každé dieťa individuálne a založená predovšetkým na použití látok, ktoré potláčajú kĺbový zápal a tiež rehabilitáciách. Tie zahŕňajú cvičenia a v prípade potreby aj použitia kĺbových dláh na udržanie postavenia kĺbov. Liečba JIA vyžaduje spoluprácu rôznych špecialistov – reumatológa, oftalmológa, ortopéda, fyzioterapeuta…
Ako spoznať zápal kĺbov
- dieťa je nadmerne unavené
- nezvláda dlhšiu chôdzu
- sťažuje sa na bolesť nožičiek
- kríva bez predchádzajúceho úrazu
- kĺby sú na dotyk teplé, boľavé, opuchnuté alebo stuhnuté
- dieťa má ráno problém postaviť sa
- v závislosti od typu JIA sa môžu vyskytovať ešte horúčka, vyrážka či na dotyk teplé šľachy
- pri niektorých formách ochorenia môže mať dieťatko zápal oka
Topánky pre deti: Sú Barefoot či ortopedické topánky vhodné?
Skutočný príbeh: S reumou sa treba naučiť žiť
Mamy, ktoré majú viac ako jedno - dve deti, dobre vedia ako ľahko sa vychováva tretie, štvrté... Skrátka vedia „narábať“ s bábätkom, batoľaťom. Aj preto Šarlotku ako 2,5 ročnú v škôlke pani učiteľky chválili aká je samostatná, vie sa obliecť, obuť, napapať, vycikať, rozprávať. Postupne sa však všetko začalo meniť.
Najprv čoraz častejšie sťažnosti na bolesť kolienka, dcérka sa stále pýtala na ruky. Obvodná lekárka nás prezrela a poslala k ortopédovi, čakacia doba jeden mesiac. V priebehu neho Šarlotka „zlenivela“. Tak popisovali dcérku pani učiteľky, neprezliekala sa sama z pyžamka, neobúvala si sama papučky. Týždeň pred letnými prázdninami som si všimla, že jej narástla nožička a dohodla som sa s ňou, že po lete kúpime nové.
Dcéra bola unavená a nevládna
Všimla som si, že Šarlotka začala vstávať neskôr, lepšie povedané, zobudená polihovala v postieľke. Vybrali sme sa na prázdninový výlet do Štiavnice.
Dcérka cestou zaspala. Po príchode som ju zobudila s tým, aby sa napila. Fľaša s vodou je však opakovane vypadla z ruky. Neveriacky som sa dívala na jej drobné rúčky, ktoré sa jej v priebehu cesty niekoľkonásobne zväčšili. Šarlotka sa po vybratí zo sedačky nedokázala udržať na nohách. Kolená aj členky mala opuchnuté. Utekali sme na pohotovosť. Práve tam všetko začalo naberať rýchly spád. Lekár jej nasadil Ibalgin a poslal nás rovno na Kramáre. „Vaša dcéra má asi reumu. Potrebujeme počkať dva týždne na krvné testy, ktoré to definitívne potvrdia. Má chytených 24 kĺbov. Nedá sa síce vyliečiť, no dá sa s touto diagnózou žiť,“ snaží sa mi vysvetliť reumatológ Tomáš Dallos. Ako je to možné? Veď reumu majú len starší ľudia. Nemajú!
Po potvrdenej diagnóze sme sa presunuli do NÚRCH v Piešťanoch k reumatologičke Eve Vrtíkovej. Nasadili jej liečbu – Ibalgin, kortikoidy, neskôr metotrexát. Po roku síce opuchy ustúpili, ale jedno kolienko stále neposlúchalo. Prešli sme na biologickú liečbu, ktorá približne po mesiaci zabrala. Šarlotka, už ako štvorročná, mohla začať chodiť, aj keď s obmedzeniami, do škôlky. Dnes končí základnú školu, a áno, na mnoho vecí sa pozerá inak. Naučila sa žiť s bolesťou a spoznáva svoje hranice. No žije naplno.
Rady mamy dieťaťa s reumou
Reumatik musí chodiť aj na pravidelné kontroly očí a pľúc. Musí dbať, aby nestuhol. Napríklad po každej hodine sa poprechádzať (aj počas cesty autom) a v našom prípade pocvičiť si s prstami, keďže aj tie má chytené. Pravidelne rehabilitovať. Naučiť sa pichať injekcie, je to praktickejšie, ako hľadať niekoho, kto ich aplikuje. Vyhýbať sa prechladnutiam, virózam. Nepreťažovať sa. Prispôsobiť sa obmedzeniam a prijať ich.