Prečo sú chlapci a dievčatá odlišní?
Chlapci a dievčatá sa často správajú rozdielne – prečo je to tak? Pretože s nimi rozdielne zaobchádzame. Ale existujú aj genetické dôvody. Ako sa to odráža v bežnom živote, s čím a ako sa radšej hrajú chlapci a s čím zasa dievčatá, odkedy možno badať rozdiely medzi oboma pohlaviami?
Čo vie súčasná veda o vývine dievčat a chlapcov?
Zoznam malých rozdielov
Kto sa radšej túli?
Dievčatá – pravdepodobne preto, lebo sme im to vštepovali odmalička.
Vedci hovoria: s bábätkami dievčenského pohlavia sa maznajú rodičia viac, dievčatám sa dostáva viac pohladení ako malým chlapcom. S dievčatami sa zaobchádza očividne nežnejšie, nielen zo strany rodičov, ale aj iných členov rodiny a dospelých. To môže byť príčina toho, že niektorí chlapci, keď vyrastú, neprijímajú radi telesnú náklonnosť.
TIP: Ak máte doma malého odmietavca akýchkoľvek nežností, môžete sa pokúsiť nenápadne ho zvábiť: s chlapcami sa k túleniu dostanete najľahšie cez vystrájanie a jašenie. Šteklenie, pasovačky, hádzanie sa do trávy – to chlapci milujú. Aj vzájomné „naťahovanie a prekáračky“ sa predsa môžu ukončiť vrelým objatím a slovkami „ľúbim ťa“.
Kto vie skôr rozprávať?
Dievčatá. Spravidla sa naučia hovoriť skôr ako chlapci. Kým dievčatá vo veku desiatich mesiacov vedia povedať už asi tri slová, u rovnako starých chlapcov je to o dve menej. Dievčatá majú teda vo všeobecnosti lepšiu slovnú zásobu.
Dôvod: Mužský a ženský mozog sa odlišujú už v ranom veku. Ide o rozdiel, ktorého dôsledky siahajú až po školský vek: Aj čítanie, písanie a cudzie jazyky idú dievčatám ľahšie.
Kto hádže pieskom?
Chlapci si radi merajú svoje sily, dievčatá sú starostlivejšie. Predsudok? Nie, hovoria odborníci z radov vývinovej psychológie: Dievčatá a chlapci sa v komunikácií s inými deťmi a pri hre skutočne správajú rozdielne. Pozorovania ukazujú, že dievčatá sa snažia skôr vychádzať s druhými deťmi dobre a porozumieť si a viac si aj pomáhajú. Chlapci sa správajú častejšie ofenzívne, presadzujú sa úspešnejšie.
Ide o dedičstvo dejín ľudstva, ktorého sa zrejme tak skoro nezbavíme: Muž dobýval nové územia, hádal sa s protivníkmi, bránil rodinu a majetok. Ženy sa starali o teplé jedlo, oblečenie a dobrú náladu pre všetkých.
Kto kričí hlasnejšie?
Zo všetkých bábätiek, ktoré privádzajú mamičky do ambulancie detského lekára kvôli neustálemu plaču, je takmer 70 % chlapcov. Nikto nevie celkom presne, prečo je tomu tak. Adaptačné ťažkosti na život mimo maternice môžu súvisieť s tým, že nervový systém chlapcov je pri pôrode menej vyvinutý ako u dievčat. Známe je aj to, že na stres je náchylnejších viac bábätiek chlapčenského ako dievčenského pohlavia. Ak sú vystavení trvajúcej záťaži (napríklad hluku), stúpa u nich hladina kortizolu, u dievčat sa množstvo tohto stresového hormónu pri menšom vzrušení nezvyšuje.
Kto je divokejší?
Bez pochýb: Mužské pohlavie je prístupnejšie akčnosti. Chlapci sú telesne aktívnejší a šikovnejší vo všetkom, čo vyžaduje väčší pohyb. Dokážu ďalej hodiť loptu a aj ju chytiť, pri behoch sú o 10 % rýchlejší ako dievčatá. Mimochodom: Z „divosti“ chlapcov nemožno usúdiť, že majú od prírody viac agresivity. Dievčatá jej majú presne toľko isto. Tie sa ju však v našej spoločnosti naučia rýchlo potlačiť alebo sa vyjadrovať skôr slovne.
Kto má šikovnejšie ručičky?
Perlový náhrdelník si dajte radšej navliecť dcére. Pravdepodobne má lepšie vyvinutú jemnomotorickú koordináciu. Niet divu: už u dievčat dojčenského veku je lepšie vyvinutý hmatový zmysel ako u chlapcov.
Kto potrebuje viac leukoplastu?
Chlapci. V detskej ambulancii ošetria po menších domácich úrazoch štyrikrát viac chlapcov ako dievčat. Minirambovia sa zraňujú častejšie, lebo sa viac tešia z rizika. Vo svojich výskumoch o odvážnom správaní malých detí prišla kanadská psychologička Barbara Morrongiello k nasledujúcim zaujímavým záverom:
- Oveľa viac dievčat ako chlapcov hodnotí určité aktivity (napr. odvážne lezenie po stromoch) ako nebezpečné.
- Dievčatá sa takýmto nebezpečenstvám skôr vyhýbajú, kým chlapci si ani v rizikovej situácii nemyslia, že by sa im niečo mohlo stať.
- Chlapci majú iné názory na nehody a úrazy, pre nich je zranenie jednoducho „smola“, kým dievčatá si pri ňom pripisujú vinu samé sebe.
Kto býva častejšie chorý?
Chlapci ako malé deti trpia častejšie na alergie a na infekčné ochorenia ako dievčatá. Po puberte sa to mení: vtedy u mnohých dievčat vypukne alergia a kvôli chorobe chýbajú v škole viac ako chlapci. Celkovo je ale vývin chlapcov „problematickejší“: Predstavujú väčšiu časť hyperaktívnych detí a detí, ktoré sa pomočujú, a aj poruchy reči sa u nich vyskytujú častejšie ako u dievčat. Odborníci ako napr. Renate Diesel, psychologička na Mníchovskom inštitúte pre ranú pedagogiku, varujú pred tým, aby to zvádzalo k tomu, že by sme o zdravie dievčatiek dbali menej. Máme tendenciu vnímať prejavy správania chlapcov vážnejšie, lebo sú viditeľnejšie. Potom ale napríklad depresívne ochorenia v detskom veku a v puberte, ktoré postihujú dievčatá častejšie ako chlapcov, často ani nespozorujeme... navyše mnohí rodičia vychádzajú aj z názoru, že tínedžeri sa prirodzene „sťahujú“ do úzadia, sú mĺkvejší, vyhľadávajú samotu a pritom môže byť problém niekde inde...
Kto je empatickejší?
Ženy majú talent lepšie rozpoznať pocity ľudí navôkol ako muži. Toľko najnovšie výskumy. To, že sa už deti v dojčenskom veku zaujímajú viac o ľudí ako o veci, dokázal britský psychológ Simon Baron-Cohen v jednom pozorovaní. Jeho tím filmoval 12-mesačné deti pri hre so svojimi mamami. Zaujímavý výsledok: dievčatá mali pri hre oveľa častejší očný kontakt s mamou ako chlapci. Empatia teda nepatrí k prednostiam priemerného muža.
Kto je „mamičkár“?
Už sme spomínali, že deti približne v troch rokoch objavujú svoju príslušnosť k jednému z oboch pohlaví a že pre malých chlapcov je to náročný proces – ak sa chcú stať chlapom, musia sa od mamy dištancovať. Dievčatá sa môžu naďalej orientovať podľa mamy. A aj to robia. Tak ako chlapci, aj ony sa učia podľa vzoru dospelých. Chlapci sa preto od veku troch rokov prestávajú „držať maminej sukne“, kým dievčatá lipnú na svojej mame naďalej. To však neznamená, že si mama so synom nemá (alebo sa nemá snažiť) budovať pekný a silný citový vzťah, práve naopak. No je prirodzené, že sú činnosti a situácie, ktoré chce syn riešiť s ockom a podobne. Dcérka zasa dáva prednosť mame...
Kto je ockov miláčik?
V živote detí sú dôležité mnohé ženy: mama, pani učiteľka, stará mama, krstná. Dievčatá a chlapci však potrebujú i dostatok možností, aby zažili blízkosť a pocity mužov. Pre dievča je otec prvým mužom v jej živote a rozhodujúco ovplyvňuje jej obraz o mužoch. Pre chlapcov je otec veľkým vzorom. Či sa dievčatá alebo chlapci prispôsobia novým požiadavkám našej spoločnosti, či pochopia zmenený obraz roly muža a ženy, závisí preto v podstatnej miere i od otca. Od toho, ako sa zapája do rodinného života, ako pomáha v domácnosti a s výchovou detí, ale i od toho, či vie byť pri tom jemný a starostlivý.
Kto varí lepší puding?
Nikto. Lebo všetky deti majú rady, keď môžu pracovať s ockom alebo mamou, niečo pripravia alebo zariadia, čo potom dobre chutí alebo sa dá použiť či predviesť. Dievčatá sa ale ešte stále viac oboznamujú s úlohami okolo domácnosti, kým chlapci sa učia narábať s kladivom a opravovať bicykle. A to je staromódne! Častejšie striedanie činností pripravuje človeka lepšie do spoločnosti, kde muži a ženy chcú a majú preberať také úlohy, ktoré boli doteraz vyhradené len pre iné pohlavie. Deti, ktoré sú vedené k rôznym úlohám a aktivitám, z toho profitujú aj vo svojom vývoji: chlapci, ktorí skôr uprednostňujú činnosti zamerané na hrubú motoriku a pohyb, si môžu pri strúhaní mrkvy alebo zdobení koláča zlepšiť jemnú motoriku. Dievčatá, ktoré menej rady vyčíňajú, sa pri púšťaní šarkana alebo lezení po stromoch zasa zdokonaľujú v pohybe.
Kto si viac trúfa do ďalekého sveta?
Chlapec. Veľa malých chlapcov uteká za najbližší roh bez toho, aby sa obzreli, kde sú rodičia, pochodujú už ako škôlkari s ruksakom na chrbte preč, aby prespali u svojho najlepšieho kamaráta. Podľa odborníkov je to podmienené aj geneticky. Pri výskumoch mozgu dokázali, že priestorová orientácia mužov je lepšie vyvinutá ako u žien. Malí chlapci sú si istí v jednom: raz domov opäť nájdem. A chlapcom rodičia sprostredkúvajú aj viac istoty. Kanadská psychologička Morrongiello vo svojej chlapčensko-dievčenskej štúdii trvá na jednom: dievčatá oveľa častejšie ako chlapci počúvajú vety typu „Buď opatrná!“ alebo „Dávaj pozor!“.
Kto sa s kým hráva?
Chlapci sa radi spolčujú do malých skupín – štvor- až šesťčlenných. Dievčatá sa lepšie cítia v pároch alebo trojuholníkovej konštelácii. Viac detí znamená viac akčnosti – preto vidieť v škôlke alebo na ihrisku malé bandy chlapcov častejšie ako dievčenské skupiny.
TIP: Dievčatá a chlapci profitujú aj z toho, keď sa hrajú spolu. Spoznávajú iné spôsoby správania, dopĺňajú sa v schopnostiach a záujmoch. Dievčensko-chlapčenské kamarátstva môžeme podporovať vzájomnými pozvaniami, spoločnými párty, výletmi viacerých rodín s viacerými deťmi a pod.
Záver: Len žiadne škatuľkovanie!
Pri tomto všetkom konštatovaní (mimochodom, všetky tvrdenia o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami uvádzanými v tomto článku sú vedecky dokázané) je dôležitý jeden dodatok: nie všetci chlapci sú agresívnejší ako dievčatá a nie všetci chlapci sú lepší v matematike. Ide však o štatistickú väčšinu. Teda sú aj dievčatá, ktoré majú lepšiu priestorovú predstavivosť ako väčšina chlapcov a existujú aj takí chlapci, ktorí sú jazykovo nadanejší ako väčšina dievčat. A rozdiely v rámci skupiny chlapcov alebo skupiny dievčat sú často dokonca väčšie ako medzi chlapcami a dievčatami. Pre posúdenie konkrétneho dieťaťa sú teda tieto konštatovania úplne irelevantné. Každé dieťa je iný typ! Tieto výsledky len vypovedajú o tom, ako často sa nachádza určitý typ v jednotlivých skupinách pohlaví. Závery ako „On je chlapec, musí byť teda agresívnejší“ alebo „Ona je žena, má teda právo zle zaparkovať“ sú v každom prípade nesprávne!