Prečo deti hnevajú a čo s tým?

Prečo deti hnevajú a čo s tým?
21.3.2017 v kategórii Dieťa, autor RNDr. Martina Vagačová, foto: istockphoto.com

Zdajú sa vám niekedy vaše deti neposlušné? Kedy deti prekročia hranice? Ako si s nimi vybudovať harmonický vzťah?

  • Máte niekedy pocit, že sa to vaše krásne a sladké dieťa mení na neovládateľné klbko hnevu?
  • Máte občas pocit zúfalstva, že neviete ovládnuť svoje emócie a kričíte ako zmyslov zbavení?
  • Máte z času na čas pocit, že to neposlušné a nahnevané decko nie je vôbec vaše?!  
Túto základnú otázku si v rôznych obmenách kladú všetci rodičia. Silné emócie nás pri výchove sprevádzajú ako deň a noc. Ako je možné, že naše deti milujeme, sme pre ne ochotní sa obetovať, a napriek tomu s nimi nemáme harmonický vzťah?

Smutný a zničujúci na tom všetkom je fakt, že v tomto boji s deťmi niet víťaza! Všetci strácame, blúdime v začarovanom kruhu a celá energia, snaha a ovládanie sa vychádza nazmar.

Ako porozumieť nevhodnému správaniu?

Jednou z možných ciest ako definitívne vystúpiť von z kola hnevu a neposlušnosti, je systém „efektívneho rodičovstva“. Otvára nám cestu, kde základom je poznanie, že všetci bez výnimky (teda aj naše deti) prirodzene túžime mať svoje miestečko na zemi.

Bezpečný prístav, kde sa cítime prijímaní takí, akí sme. S našimi chybami, radosťami aj bolesťami,  s dôverou v naše úmysly. Máte také miesto? Máte taký vzťah? Zažili ste to už niekedy? Ak áno, určite viete, ako sa správate, keď ste v bezpečí.

Prekvitáte a túžite urobiť niečo pekné, užitočné a potrebné aj pre druhých. S radosťou spolupracujete a snažíte sa na maximum svojich možností! Vaša túžba patriť niekam alebo niekomu je naplnená. Každý z nás bol zamilovaný.

Keď si spomenieme na niektorú z našich lások, začne nám aj po rokoch okolo úst pohrávať úsmev. Spomínate si, aké veci ste vtedy robili? Čo všetko ste dokázali? Často také, ktoré za normálnych okolností nie ste ani schopní či ochotní... Prečo?

Lebo láska je absolútne prijatie, bezpečie, ocenenie... Mení pohľad na celý svet, dáva maličkostiam zmysel... Čo to znamená pre život s deťmi? Znamená uvedomenie si, že ich nevhodné správanie je odrazom nedostatku lásky a prijatia. Chýba im pocit bezpečia, istoty a viery vo svoje schopnosti. 
Prečítajte si: Ako dieťaťu vysvetliť nevhodné správanie?

Základné výchovné pravidlo znie:

Ak sa chceme vyhnúť detskému hnevu, je potrebné prakticky pochopiť, aké konkrétne kroky, postoje a reakcie vytvoria našim deťom taký domov, kde budú cítiť, že tam patria.

Inými slovami − prísť na to, ako s nimi žiť tak, aby:
  • Im naše správanie dávalo istotu, že sú milované bez podmienok, vždy a stále!
  • Naše správanie podporovalo ich schopnosť zvládnuť úlohy, ktoré na nich čakajú.
  • Im naše správanie ukazovalo na to, že sú pre nás potrebné a nenahraditeľné.
Pretože pri pociťovaní takejto istoty domova budú s nami deti s radosťou spolupracovať. 

Znamená to, že nevhodnému detskému správaniu prídeme na kĺb jedine tak, že zmeníme náš vlastný rodičovský pohľad na konkrétny problém. Je nutné preniesť pozornosť z následkov správania na ich podstatu či príčinu. Ako?

Tak, že sa budeme v konflikte snažiť dešifrovať posolstvo dieťaťa: Chcem patriť, túžim byť milovaný, potrebujem sa zapájať a spolupracovať. Samozrejme, vylučujeme z toho hraničné situácie (ohrozenie života, hrozba vážnych zdravotných následkov...), kedy nejde o nič iné, ako len okamžite zabrániť nebezpečenstvu.

Prečítajte si: Na citlivú tému: Vie sa vaše dieťa slušne správať?

Ako reagovať v situáciách, keď dieťa neposlúcha

Predstavte si, že dieťa v záhrade zodvihne náhle hadicu, ostrieka mamu aj šnúru so zavesenou bielizňou. Táto reakcia nasledovala potom, ako mu mama zakázala polievať kvety, lebo je ešte vonku zima a bála sa, že prechladne.
Čo môže mama spraviť? Asi najprv vypne uzáver vody, aby sa s dieťaťom nemusela ťahať o špliechajúcu hadicu. Potom „predýcha“  rozčúlenie, ktoré toto správanie v nej vyvolalo, a s chladnou hlavou pristúpi k dieťaťu a povie:

Mama: Zdá sa mi, že môj zákaz ťa veľmi nazlostil.
Dieťa: Áno, ja chcem polievať, viem polievať!!!
Mama: Aha, máš chuť pomáhať, a ja som si to neuvedomila. Je to tak?
Dieťa: Áno.
Mama: Ja som sa zasa bála, že sa zamočíš a prechladneš, preto som ti to nechcela dovoliť. Máš nápad, ako by si mohol kvietky popolievať a nezamočiť sa?
Dieťa: Dám si gumáky a pršiplášť.
Mama: Tomu hovorím dobré riešenie! A mysli na to, že len rastlinky potrebujú vodu...! 
Uvedený príbeh bol typickou ukážkou jedného dieťaťa v jednej konkrétnej rodine. Neexistuje však presný recept na žiadnu  konkrétnu situáciu, a to preto, že každé dieťa má svoj život, svoju históriu, svoj temperament...

Tak ako sa stáva, že dvaja súrodenci majú úplne odlišný pocit z jednej a tej istej škôlky, s tými istými učiteľkami, hračkami. Jeden z nich je pritom navonok spoločensky obľúbený extrovert, ktorý si vie veci „vybaviť“ sám.

Pokojne sa ale môže stať, že musí zo škôlky odísť, lebo zúfalstvo, ba až fyziologické problémy dieťaťa dovedú rodičov k presvedčeniu, že to nemá cenu. Druhý, menej priebojný, nemá žiaden problém, naopak, cíti sa fajn.

Môžeme povedať, že je to zlá škôlka? Na základe čoho? Môžeme sa len začať sústrediť na zistenie, v čom má dieťa problém. Čo vlastne potrebuje a čo tak veľmi ohrozuje jeho pocit bezpečia, že obchádza škôlku veľkým oblúkom.
Vráťme sa teda späť k riešeniu problémov s deťmi. Z vlastnej skúsenosti a aj podľa vyššie uvedeného príkladu chápeme, že neexistujú univerzálne návody či postupy. Oporu a istú odpoveď ponúka tzv. efektívne rodičovstvo upriamením sa na princíp:

Budujte si takú dôveru u dieťaťa, aby bolo ochotné k vám prísť so svojimi bolesťami, starosťami i radosťami. Tak sa dozviete, čím žije, čo je pre neho dôležité, kde sú jeho „Achilove päty“.

Inými slovami: stavajme na vzťahu, prestaňme vychovávať poučovaním, usmerňovaním a dobre mienenými radami, a radšej sa o naše deti zaujímajme.

Prečítajte si: Výchova: Po dobrom alebo po zlom?