PORUCHY SPÁNKU U DETÍ sa dajú liečiť

Na otázky odpovedá MUDr. Peter Kunč, lekár, pediater v príprave na špecializáciu klinickej imunológie a alergiológie.     

                                                 

Kvalitný a dostatočný spánok je nevyhnutný pre harmonický vývoj detí.  Spánok je jedným z hlavných faktorov určujúcim pocit „dobrého zdravia“. Zároveň je dôležitým aspektom existencie človeka s výrazným podielom na hodnotení kvality života. Obdobie spánku nie je obdobím pokoja a pasivity, ale dejom, počas ktorého prebiehajú nielen rôzne metabolické, imunitné či endokrinné procesy, ale aj deje dôležité pre správnu psychickú kondíciu počas dňa. Normálny spánok u detí podlieha rozličným zmenám v závislosti od rastu detského organizmu. 

Poruchy spánku sa týkajú nielen dospelých, ale do značnej miery aj detskej populácie. Problémy so spánkom môžeme nájsť u približne 20 – 30 % detí. Najčastejšie sa vyskytujú v období medzi 3 až 6 rokom života. Nové poznatky poukazujú na významný podiel porúch spánku vo vývoji, priebehu a zvládaní rôznych ochorení, napr. neurologických, psychiatrických, srdcovo-cievnych a iných.  Medzi časté problémy v detskom veku patria hlavne chrápanie a poruchy dýchania počas spánku. Ďalšie menej zastúpené poruchy spánku súvisia s dĺžkou spánku (nadmerná spavosť, nespavosť), abnormálnymi pohybmi počas spánku, či zmenami v striedaní a „načasovaní“ intervalov spánku a bdenia. U niektorých detí sa tiež vyskytujú parasomnie (nežiaduce motorické alebo zmyslové zážitky viazané na spánok). 

Poruchy dýchania späté so spánkom sa vyskytujú v celom rade ochorení postihujúcich mozog a jeho oblasť zodpovednú za riadenia dýchania. Tiež ich nachádzame u takmer každého nervovo-svalového ochorenia v pokročilejšom štádiu.  Prestávky v dýchaní tzv. apnoe postihuje veľmi často nedonosené deti s veľmi nízkou a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou. Epizódy vynechania dýchania sa u nich prejavujú od narodenia a súvisia s nezrelosťou mozgu. S pribúdajúcim vekom zväčša dochádza k spontánnemu vymiznutiu apnoických páuz. 

Jednoznačne najčastejšia spánková porucha dýchania v detskom veku je syndróm obštrukčného spánkového apnoe. Charakteristickými rysmi sú opakované epizódy čiastočného alebo úplného oslabenia dýchania v dôsledku prekážky či zmeny anatomických pomerov v oblasti horných dýchacích ciest. Pritom  je však zachované dychové úsilie. Tento syndróm môžeme diagnostikovať až do  5 % detskej populácie s maximom výskytu vo veku od 2 do 8 rokov. U niektorých detí s genetickými poruchami taktiež môžeme očakávať poruchy dýchania v spánku. Najčastejšie tým trpia deti s Downovým syndrómom.

Vynechávanie dýchania počas spánku spôsobuje nižšie okysličenie krvi. Mozog je orgánom tela, ktorý pre svoje dobré fungovanie potrebuje veľké množstvo energie. K tvorbe tejto energie v potrebnom množstve nevyhnutne potrebuje dostatočný prívod kyslíka. V klinickom obraze u detí preto často pozorujeme zmeny správania a často na rozdiel od dospelých nadmernú aktivitu a poruchu pozornosti. Okrem iného nás k tejto diagnóze môže nasmerovať zhoršenie prospechu v škole. Zároveň si rodičia môžu všimnúť nepokojný spánok, časté prebúdzania a zvýšené nočné potenie. Nápadným môže byť výrazný záklon hlavy dieťaťa počas spánku. Častým zvažovaným príznakom zníženej prechodnosti horných dýchacích ciest u detí je chrápanie. No nie každé dieťa s týmto problémom musí chrápať.

Spomínané neprimerané  okysličenie mozgu má za následok rozvoj zápalovej odpovede organizmu a s tým spojenú predispozíciu ku srdcovo-cievnym a metabolickým ochoreniam a ich komplikáciám v dospelosti. Mnohé neliečené deti majú tiež v dospelosti, ale aj v období dospievania zvýšené riziko rozvoja cukrovky 2. typu.

V predškolskom veku je najčastejšou príčinou zväčšenie podnebných mandlí a hltanovej mandle (nesprávne nazývanej nosovej mandle). Zväčšenie tkanív mandlí prestavuje prekážku v dýchaní počas spánku. Novodobá epidémia obezity spôsobuje to, že čoraz častejšie vídame deti v staršom školskom veku a v období dospievania s ťažkosťami typickými pre tento syndróm. Nadmerná akumulácia podkožného tuku v oblasti krku a hrudníka sťažuje dýchanie spomínaných detí počas spánku.

Za zlatý diagnostický štandard spánkových porúch dýchania u detí sa v súčasnosti celosvetovo považuje kompletné polysomnografické  vyšetrenie, ktoré je nutné realizovať v špecializovanom spánkovom laboratóriu.  Počas vyšetrenia  monitorujeme a zaznamenávame mnohé fyziologické funkcie tela ako činnosť mozgu a dýchania, okysličenie krvi, polohu tela, pohyby končatín, hrudníka a očí či EKG.

Liečba závisí v prvom rade od príčin ochorenia. U malých detí s diagnostikovým zväčšením hltanovej a podnebnej mandle volíme chirurgické odstránenie. U starších obéznych detí sa v prvom kroku zameriavame na redukciu hmotnosti. Dodržiavanie zásad spánkovej hygieny môže byť prospešné u všetkých detí.

Alergici s ľahšími formami syndrómu môžu profitovať z antialergickej terapie a pravidelných preplachov nosovej dutiny. Jednou z nových liečebných metód pre ľahké formy sú špeciálne cvičenia založené na opakujúcich pohyboch jazyka, mäkkého podnebia a stien hltana slúžiace k posilneniu týchto svalov. Len u ťažkých foriem ochorenia v presne vymedzených prípadoch pristupujeme k prostriedkom neinvazívnej podpory dýchania počas spánku. Tu využívame pozitívny pretlak v dýchacích cestách k zabezpečeniu prechodnosti k dýchaniu.  Na rozdiel od dospelých je týchto detí podstatne menej.  

V Národnom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb n.o. Dolný Smokovec funguje detské spánkové laboratórium od roku 2019. Zameriavame sa na diagnostiku detí s podozrením na syndróm obštrukčného spánkového apnoe. Spolupracujeme s Detským spánkovým laboratóriom Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice Martin.