Polročné vysvedčenie: RADY pre rodičov
Každý rodič túži po dobrých známkach svojich detí. No nie každému dieťaťu ide všetko dokonalo a už vôbec nie podľa našich predstáv.
Ako deti motivovať a povzbudiť? Je vôbec správne očakávať dobré známky vo všetkom?
Vysvedčenie by malo slúžiť ako ocenenie snahy a motivácia do ďalšieho polroka
Je to zhodnotenie toho, ako je na tom dieťa v jednotlivých predmetoch, kde sa mu darí a kde by bolo dobré pridať. Špeciálnu pozornosť si zasluhujú prváčikovia, pre ktorých je to prvé väčšie hodnotenie.
„Rodičom odporúčam, aby aj polročné vysvedčenie brali vážne, oslávili ho s deťmi, či už návštevou cukrárne alebo kina. Samotná polročná snaha si zaslúži pozornosť a ocenenie, bez ohľadu na výsledok,“ radí psychologička Mgr. Dáša Štefancová Gregorová.
„Nemusíte kupovať hmotný darček, ide o to, aby dieťa vnímalo, že je to pre nás dôležité.“ Psychologička prízvukuje, že o vysvedčení je veľmi potrebné sa rozprávať. „Pýtať sa dieťaťa, čo si o ňom myslí, či a v čom by sa chcelo zlepšiť do konca roka. Môžete spolu premyslieť plán, ako by na tom mohlo popracovať a ako mu v tom môžete pomôcť.
Niekedy majú deti nereálne predstavy – napríklad si chcú zlepšiť o stupeň známku v štyroch predmetoch. Alebo chcú mať na konci roka jednotku z fyziky, hoci na polroku mali trojku a vy viete, že aj dvojka by bola „vydretá“. Nasmerujte ich, aby sa sústredili len na niečo z toho a ak sa podarí viac, budeme sa všetci tešiť.
Deti niekedy preceňujú svoje schopnosti a potom sa stáva, že keď vidia, že to nejde, rezignujú na všetko. Môže sa stať, že dieťa je vysvedčením zaskočené, samo čakalo, že bude lepšie. Vtedy je dobré prejaviť porozumenie „vidím, že si smutná/ý... vidím, že ti na vysvedčení záleží... asi si čakal/a lepšiu známku...“ A zamerať sa na to, čo môžeme spolu urobiť v druhom polroku. Ak dieťa o tom nechce hovoriť, treba mu dať čas,“ zdôrazňuje psychologička.
Píše učiteľka: Na rodičovské združenie sa chodia rodičia sťažovať!
Rady pre rodičov školákov:
- Porozprávajte sa s dieťaťom, v čom sa zlepšilo, zhoršilo, ale vždy porovnávajte jeho výkony so sebou samým.
- Chváľte ho.
- Rozvíjajte, vyzdvihujte, čo mu ide.
- Netrestajte ho za zlé známky.
- Neodmeňujte dieťa za známky a učenie sa peniazmi.
- Podporujte nové spôsoby myslenia, napr. učenie sa s pojmovými mapami, ak sa chce prechádzať pri učení, nech sa prechádza po izbe. Každý máme iný štýl učenia sa, ktorý nám uľahčuje tento proces.
- Veďte dieťa odmalička k systému. Systém a zvyky sú u detí základ, a to nielen v učení!
- Dohodnite si pravidlá, napr. „najprv práca, potom zábava“.
- Sadnite si k nemu, počúvajte ho, nerobte niekoľko ďalších vecí, nebude sa vedieť sústrediť. Najmä malé deti majú problém sústrediť sa, ak sa v ich okolí niečo deje.
- Časom môžete nechať pracovať dieťa na čiastkových úlohách samostatne.
- Nebojte sa aj chýb, motivujte dieťa, aby si ich samo nachádzalo. Aj to je cesta, ako chyby nerobiť – ich opravou sa učiť.
