„Nedotýkaj sa ma!“ Čo robiť, ak dieťa začne odmietať dotyky?
|
1. november 2016
foto: istockphoto.com
Ešte včera túžilo vaše dieťa, aby ste mu vo vašom náručí ískali vo vlasoch a dali mu ráno pusu na rozlúčku, a dnes sa zatvára vo svojej izbe a považuje za „trápne“, ak sa pri prechádzke chcete chytiť partnerovej, nieto ešte jeho ruky.
Nedotýkaj sa ma!
„Nesprávaj sa ku mne ako k malému decku!“ nezriedka počúva väčšina vystresovaných rodičov od svojich detí, keď sa pokúšajú objať ich. V dieťati sa akoby spájajú dve duše: jedna duša má v ťažkých časoch zvýšenú potrebu po teple a blízkosti, iná túži po oslobodení sa a osamostatnení.
V závislosti od zmeny pocitov sa teda mení i správanie detí. Niekedy sú smädní po objatiach a dotykoch a dokonca túžia, aby sme ich utešovali, potom zasa reagujú ako agresívny tiger.
Ako reagovať, ak dieťa odmieta vaše dotyky?
Zostaňte pokojní!
- To sa vám podarí najjednoduchšie vtedy, ak sa oslobodíte od myšlienky, že ak dieťa odmieta telesný kontakt, menej vás ľúbi. Tak tomu nebolo v období vzdoru a ani teraz to tak nie je. Chlapci mávajú strach, že ich budú považovať za maminho maznáčika a pre dievčatá býva telesný kontakt nepríjemný aj z dôvodu, že sa im mení telo. Aj napriek tomu však potrebujú tínedžeri telesnú blízkosť a teplo. Nechajte im otvorenú náruč pre chvíle neistoty.
- Nežnosť a teplo možno sprostredkovať nielen telesným kontaktom, ale aj gestami a predovšetkým slovami: „Ty to zvládneš.“
- Pozorujete u dieťaťa rozdiely medzi objatím doma a na verejnosti? Deti považujú za „trápne“ často len prejavy nežnosti, ak sú svedkami ľudia naokolo.
- Dávajte dieťaťu najavo, že lásku možno sprostredkovať aj telesným kontaktom. Objatie partnera alebo krátky bozk pri príchode z práce signalizujú aj dieťaťu, že viete byť iným oporou.
Prečítajte si: Deti sú zrkadlo. Bohužiaľ alebo našťastie?
- Najmä mamy by si mali ujasniť, že celý život dieťaťa je jedinečným procesom odpútavania sa: po symbióze v tehotenstve nasledoval pôrod a dieťa prestalo byť vašou súčasťou. O niekoľko mesiacov neskôr prišlo odstavenie od dojčenia. Po ňom ste už nikdy nemali dieťa takto jedinečne blízko. Nasledoval prvý kontakt s kamarátmi, ktorých prítomnosť dieťa uprednostňovalo pred vašou. A tak to pokračovalo. Teraz končí obdobie maznania a nežností. Ale tak to musí byť...
Mohlo by vás zaujímať aj: V zajatí komplexu menejcennosti: 7 rád pre rodičov