NEBEZPEČNÉ ochorenie: KAWASAKIHO syndróm

NEBEZPEČNÉ ochorenie: KAWASAKIHO syndróm
15.10.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Nepodceňujte žiadne, ani na prvý pohľad banálne príznaky ochorenia. Môžu mať totiž veľmi nepríjemnú dohru.

Vysoká horúčka je jedným z príznakov Kawasakiho syndrómu

U našej 2-ročnej dcérky sa z ničoho nič objavili vysoké teploty.“ Dieťa, ktoré sa rado hralo, od rána do večera malo úsmev na tvári, bolo zrazu ako bez života. Zľakla som sa.

Podala som jej lieky na zníženie teploty, snažila sa jej ponúkať čo najviac tekutín, no postupne odmietala jesť i piť. Noc nebola o nič lepšia.

Horúčka neklesala, naopak, na pokožke pribudli „mapy“, ktoré ma vyľakali.“ Keď som dcérku prezliekala, všimla som si, že na brušku sa jej urobila akási mapa, fľak.

Fakt to vyzeralo ako mapa, na dotyk sa to nelíšilo od ostatnej pokožky, nebolo to drsné, ani nič podobné. Dcéra stále takmer nič nejedla, málo pila, bola malátna.
 
Mala zväčšené uzliny. Popoludní som to už nevydržala a rozhodla sa, že ideme k lekárke. Ale keďže už neordinovala, museli sme na pohotovosť.

Službukonajúca lekárka dcéru prezrela, vypočula si odo mňa popis jej stavu a zhodnotila to ako angínu. „Mapu“ na brušku označila ako potničky, ktoré vznikli v dôsledku zaparenia pokožky pri vysokej horúčke. Dostali sme lieky a pobrali sme sa domov.

Výsyp sa roztiahol  aj na chrbát, horúčka bola  stále vysoká. To už sme sa dostali k našej pediatričke. Tá dcéru dôkladne vyšetrila a vyslovila podozrenie na šarlach alebo šiestu chorobu.

Prečítajte si: Horúčka nie je choroba

Ďalšie príznaky Kawasakiho syndrómu

Urobila dcére CRP vyšetrenie. Keďže hodnota bola veľmi vysoká – cca 130, okamžite sme museli do nemocnice. Bolo mi hrozne. Nič sme so sebou nemali, v nemocnici dcéra nikdy nebola.

Panika, strach, obavy. Volala som manželovi, čo sa deje... Po príchode do nemocnice sme boli prijaté na infekčné oddelenie. Oficiálne bola naša diagnóza šarlach.

Lekári šarlach postupne vylúčili, no nevedeli prísť na správnu diagnózu. Medzitým sme si s dcérkou zvykali na „hotel nemocnica“. Stali sme sa atrakciou, lekári sa na nás chodili pozerať, no nič podstatné sme sa od nich nedozvedeli.

Dcérkin stav sa nelepšil, naopak. Začínali jej opúchať rúčky a nôžky. Chytala ma hystéria. Čo je môjmu dieťaťu? Jedna lekárka zhodnotila, že opuch končatín „by mohol byť“ z infúzií. Ale nikto a nič to nepotvrdilo, ani nevyvrátilo.

Dcérka postupne absolvovala ušno-krčné vyšetrenie, aj vyšetrenie obličiek. Nič sa nezistilo. A tak nadišiel ďalší večer.

Pohľad na dcérine oči ráno po zobudení ma vyľakal – mala začervenané bielka. Teploty boli stále vysoké. Dcérka ležala na posteli ako bez života. Pery mala popraskané, jazyk krvavočervený. Neprajem to zažiť nikomu...

Pamätám si na ten moment, keď sa vo dverách objavila kožná lekárka. Povedala mi, že už vie, čo malej je. Nebol to šarlach, ale pre mňa absolútne neznáma choroba – Kawasakiho syndróm.

Vraj mali prednedávnom chlapčeka s týmto veľmi vzácnym ochorením, no bol už v horšom stave, pretože rodičia s ním prišli neskoro. Moja dcéra bola ďalší prípad na oddelení s touto raritou.

Dcérku okamžite premiestnili z infekčného oddelenia do detskej nemocnice na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). Nemohla som tam byť s ňou, čo sme obe veľmi zle znášali. Nedokázala som si predstaviť, že moje malé dievčatko tam má ležať samé, napojené na prístroje, v strachu, a bezo mňa. Ale muselo to tak byť.

Osýpky, mumps, rubeola

Horúčka, fľaky na tele, opuch končatín

Štatistiky hovoria o tom,  že až štvrtina detí s Kawasakiho syndrómom má najrôznejšie postihnutia srdca. Zápal močových ciest vplyvom infúzií,  stále vysoké teploty...

Lekári mi o ochorení podali iba strohé informácie, mnohí z nich o Kawasakiho syndróme čítali iba v skriptách na vysokej škole, ale v realite takého pacienta nemali. Ešte šťastie, že existuje internet.

Tam som zistila, že ochorenie je pomenované po japonskom lekárovi Tomisaku Kawasakim, ktorý ho v r. 1967 popísal u zopár malých detí, ktoré mali horúčku, fľaky a vyrážky na tele, opuchy končatín.

Každoročne sa tento syndróm zistí asi u 6 tisíc detí, z nich väčšina má do 5 rokov, prevažujú chlapci. Najčastejšie sa vyskytuje u ázijských detí, u iných rás je ojedinelý. Údajne sa Kawasaki najčastejšie objavuje v jesenných a zimných mesiacoch a pravdepodobne súvisí s nejakou infekciou.

Prečítajte si: Piata a šiesta choroba

Kawasakiho syndróm: vírusové ochorenie

Mohli by ho spúšťať streptokoky, herpetický alebo iný vírus, ktorý naštartuje ochorenie u detí, ktoré majú isté genetické zmeny, vedúce ku Kawasaki. Pre ochorenie je typický zápal ciev, srdcového svalu, osrdcovníka, nedomykavosť chlopní a iné srdcovo-cievne ochorenia.

Aj preto musia deti, ktoré ochoreli na tento syndróm, pravidelne podstupovať kontrolné vyšetrenia. Všetky tieto informácie mi naháňali obrovský strach. Prečo my? Prečo moja dcéra, ktorá dovtedy nebola takmer vôbec chorá? Odkiaľ to mohla chytiť?

Liečba Kawasakiho syndrómu

Konečne nasadená liečba na Kawasakiho syndróm. Našťastie, imunomudolačná liečba, ktorá sa pri tejto diagnóze podáva v kombinácii s kyselinou acetylsalicylovou, začala za pár hodín zaberať a zvýšená teplota klesala.

Dcérka sa hneď cítila lepšie. Podstúpila aj vyšetrenie u kardiológa, ktorý ma upokojil, všetko bolo v poriadku, srdiečko nebolo zasiahnuté. Lekárom sa podarilo zachytiť ochorenie včas a dcérkin organizmus na liečbu okamžite zareagoval.

Syndróm ruka, noha, ústa

Diagnostika Kawasakiho syndrómu

Najhoršie je, že pri tejto chorobe  neexistuje žiaden jednoznačný test, odber alebo výter, ako sa môže syndróm potvrdiť. Lekári sa musia riadiť iba príznakmi:

  • vysoké horúčky (40 °C), ktoré  napriek liečbe trvajú aspoň 5 dní,
  • na hrudníku, ale i v oblasti genitálií sa objavujú vyrážky, fľaky, ktoré pripomínajú potničky,
  • pridáva sa zápal očných spojiviek,
  • zduria sa krčné uzliny,
  • dieťaťu popraskajú pery,  má malinový jazyk,
  • opuchnú ruky, nohy a môže sa  na nich olupovať pokožka  (mali sme po príchode domov).

Toto sú hlavné príznaky Kawasakiho syndrómu a keď lekári nájdu u pacienta aspoň 5 z nich (horúčky musia byť prítomné vždy), ochorenie sa potvrdzuje a nasadzuje sa liečba.

Dcérka mala všetky hlavné príznaky... Ďalšie, ešte vážnejšie, ako zápal lícneho nervu, porucha sluchu atď. sa jej vyhli, čo bolo naším obrovským šťastím. Na JIS-ke dcérka pobudla  3 dni, na detskom oddelení ďalšie 4.

Potom sme mohli  byť konečne prepustené  do domácej liečby. Pobyt v nemocnici zanechal na dcérke stopy. Predtým veselé dievčatko sa dlhý čas všetkého bálo, bolo upäté na mňa, no postupne to ustupovalo.

Na Kawasakiho syndróm však nezabúdame, pravidelne chodíme na kontroly. Lekári sledujú malej srdiečko, či sa choroba nepodpísala na jeho fungovaní. Nemusím hovoriť, ako ma každé zvýšenie teploty u môjho dieťaťa vyľaká a ako hneď myslím na najhoršie.

Na internete som sa dočítala, že deti, ktoré prekonali tento syndróm by sa nemali profesionálne venovať športovaniu a príliš zaťažovať svoje srdce, takže je isté, že na kariéru futbalistky môžeme zabudnúť...

Ale ja som optimistka, verím, že dcérka bude mať plnohodnotný život a všetko zlé sa jej vyhne. Akurát ja už budem navždy v strehu....

Horúčka a febrilné kŕče u detí