Meningitída

Pojmom meningitída sa označuje zápal mäkkých blán mozgu a miechy, ktorý môže byť vyvolaný rôznymi patogénmi (najčastejšie baktériami, menej často vírusmi, hubami, parazitmi). Delí sa na hnisavú (má bakteriálny pôvod) a nehnisavú- aseptickú (s vírusovým pôvodom).

Tento článok sa venuje bakteriálnej meningitíde. 

Ohrozené skupiny

Ak hovoríme o bakteriálnej meningitíde, treba si uvedomiť, že v prvom rade ide o chorobu detí a dospievajúcich. Keďže ide o rýchle a veľmi nebezpečné ochorenie, o živote chorého môžu rozhodovať hodiny.

Bakteriálnou meningitídou sú  ohrozené tieto skupiny osôb:

• malé deti (do 4 – 5 rokov),
• dospievajúci,
• osoby s oslabeným imunitným systémom,
• osoby, ktoré prekonali iné najmä závažné ochorenie,
• ľudia nad 50 rokov.

Príčiny

1. 1.      Klasickými pôvodcami bakteriálnej meningitídy sú baktérie dostávajúce sa do krvného riečiska nosom alebo hrdlom. Dochádza k otrave krvi a možnému rozšíreniu pôvodcov infekcie krvou z ložiska do mnohých orgánov, kde môžu spôsobiť zápal. Ide najmä o tieto hlavné typy baktérií:

• Meningococcus,
• Pneumococcus,
• Haemophilus influenzae,
• Streptococcus,
• Staphylococcus.

1. 2.      U maličkých detí môže meningitídu vyvolať baktéria E.coli. Zdrojom infekcie je pupok.
2. 3.      Meningitída môže byť tiež komplikáciou zápalu stredného ucha či prínosových dutín. Pôvodcami sú najčastejšie staphylokoky.
3. 4.      Postoperačná meningitída – vzniká ako dôsledok infekcie po otvorených zlomeninách lebky, nosa alebo po operačných zákrokoch na mozgu a mieche.

Nákaza sa šíri kvapôčkovou infekciou (kašľom, nádchou) aj bozkávaním.

Príznaky

Príznaky meningitídy závisia od pôvodcu ochorenia. Často má rýchly a dramatický spád. V počiatočnom štádiu sa príznaky dajú len ťažko rozpoznať, sú podobné chrípke. K prepuknutiu meningitídy môže dôjsť za rôzne dlhý čas (u niekoho 3 dni, u iného sa pár hodín). Medzi príznaky meningitídy patria:

• vysoká horúčka (často nad 40°C),
• bolesti svalov, kĺbov,
• celková nevoľnosť,
• strata chuti do jedla,
• závraty,
• malátnosť,
• silné až neznesiteľné bolesti hlavy, ktoré nútia chorého ostať  bez pohybu v posteli, lebo pohyb spôsobuje bolesť ,
• vracanie,
• petechie (výsev červených škvrniek alebo malých modrín) – sú najtypickejším znakom ochorenia. Vznikajú krvácaním z kapilár (malých krvných ciev) do kože. Môžu sa objaviť náhle a rýchlo sa šíriť po končatinách i celom tele.
• fotofóbia  (precitlivenosť na svetlo, svetloplachosť) – chorý zatvára alebo priviera oči,
• dezorientácia, zmeny úrovne vedomia až jeho úplná strata (kóma),
• môžu sa objaviť záchvaty kŕčov,   
• stuhnutie šije – chorý nevie predkloniť hlavu, posediačky sa dotknúť bradou hrudníka, perami kolien, pri krčení a vystieraní dolných končatín bolesť v šijovej oblasti.

Medzi príznaky typické pre detský vek patria:

• fontanela (mäkké miesto navrchu hlavy bábätka) sa vyduje a je na dotyk tvrdá,
• spavosť,
• odmietanie jedla, pitia,
• apatia,
• podráždenosť,
• deti sa javia ako „zle naladené“ – postonávajú, pomrnkávajú si,
• plač je iný ako obvykle – plač má vysoký tón,
• môžu sa objaviť kŕče z horúčky alebo opuchu mozgu,
• môže dôjsť až k strate vedomia.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje za pomoci anamnézy, laboratórnych a zobrazovacích metód.

1. Anamnéza  - zameriava sa na predchorobie chorého, napr.predchádzajúce meningitídy, infekcie horných dýchacích ciest, ucha, zápal pľúc, úrazy hlavy s postihnutím mozgu, kontakt s nakazenými osobami alebo zvieratami.
2. Lumbálna punkcia – je rozhodujúcim vyšetrením na potvrdenie diagnózy. Ide o odber mozgovomiechového moku (likvoru) z miechového kanála pomocou špeciálnej ihly. Ihla sa zavádza v bedrovej oblasti, kam už miecha nezasahuje, preto sú obavy z poškodenia miechy neopodstatnené. Vyšetrením sa zisťuje pôvodca ochorenia.
3. Vyšetrenie krvi
4. CT vyšetrenie – pomáha zhodnotiť úroveň postihnutia mozgu.

Liečba

Chorý musí byť hospitalizovaný a izolovaný od ostatných pacientov. Súčasťou liečby je prísny kľud na lôžku. Liečba je:

a)      symptomatická – na zmiernenie príznakov (napr.horúčky, bolesti, nauzey, vracania...),

b)      antibiotická – ATB liečba sa indikuje len pri bakteriálnych meningitídach. ATB sa podávajú intravenózne (do žily) na základe výsledkov lumbálnej punkcie. Trvá najmenej 10 – 14 dní. V ťažkých prípadoch s rýchlym priebehom sa môžu podať ATB ešte pred potvrdením pôvodcu meningitídy lumbálnou punkciou.

Prevencia

Meningitída patrí medzi nákazlivé ochorenia. V rámci prevencie je potrebné vyvarovať sa priamemu kontaktu s chorým. Osoby, ktoré boli v priamom kontakte s chorým, u ktorého sa neskôr vyvinula meningitída, postupujú profylaktickú liečbu ATB (trvá 2-3dni). Ide najmä o osoby, s ktorými sa postihnutý stretával, osoby v domácnosti, v predškolskom či školskom zariadení.

Preventívnu úlohu má aj očkovanie proti rôznym druhom baktérií, ktoré môžu vyvolať meningitídu.

Prognóza a komplikácie

Priebeh infekcie závisí od vyvolávajúceho mikroorganizmu. Vírusová meningitída sa zvyčajne ďalej nešíri. Kľúčom k úspešnému prekonaniu bakteriálnej meningitídy je včasná diagnostika a liečba. Neskoré stanovenie diagnózy môže viesť ku komplikáciám i k smrti chorého.  Ku komplikáciám bakteriálnej meningitídy patria:

-          meningoencefalitída – prechod zápalu na mozog,

-          meningoencefalomyelitída – prechod zápalu na miechu,

-          paralýza mozgových nervov, čo môže viesť ku škúleniu, ohluchnutiu, ochrnutiu končatín,

-          vznik mozgových abscesov (hnisavých ložísk),

-          porucha cirkulárie likvoru,

-          duševné poruchy, poruchy správania,

-          smrť chorého.