Menej antibiotík = menej astmy
Časy, keď lekári predpisovali antibiotiká pri takmer každej chorobe, sú našťastie preč.
Dnes nájdete už v skoro každej ordinácii CRP prístroj, ktorý z pár kvapiek krvi z prsta za chvíľu zistí, či je choroba bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Pri vírusovej sú totiž antibiotiká nielen neúčinné, no hromadia sa aj ďalšie nepriaznivé následky.
Kanadská analýza sa domnieva, že opatrnejšie predpisovanie antibiotík v skorom veku má súvislosť so znižovaním rozvoja astmy u detí. Konkrétne sa sústredili na spojitosť užívania antibiotík pred dosiahnutím 1. roku života a výskytom astmy medzi 1 až 4 rokom.
ANTIBIOTIKÁ: Ani s nimi, ani bez nich?
Vo veku 5 rokov bol podiel astmy:
- 5,2 % u detí, ktoré neužívali antibiotiká do 1 roku
- 8,1 % u detí, ktoré do 1 roku postúpili 1 antibiotickú liečbu
- 10,2 % u detí, ktoré do 1 roku postúpili 2 antibiotické liečby
- 17,6 % u detí, ktoré do 1 roku postúpili 3 antibiotické liečby
Vedci sa domnievajú, že užívanie antibiotík by mohlo mať vplyv na vznik astmy tým, že ovplyvňuje okrem iného aj zloženie črevnej mikroflóry a rozvoj imunitného systému.
Upozorňujú však, že užívanie antibiotík má svoje opodstatnenie pri bakteriálnych infekciách a ak lekár rozhodne o ich nasadení, je treba liečbu dodržať podľa pokynov.
Čo môžete urobiť vy ako rodič?
Pri výbere pediatra sa informujte, či disponujú CRP prístrojom, ktorý pomôže lekárovi stanoviť správnu diagnózu a nastaviť liečbu.
Vyšetrenie nie je cenovo náročné, je rýchle a detskému organizmu nespôsobuje zbytočnú záťaž.