Mamy radia mamám: Keď dieťa papá málo

Mamy radia mamám: Keď dieťa papá málo
8.9.2017 v kategórii Dieťa, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Niekedy dieťa papá málo. Niekedy má jeden-dva druhy pokrmov, ktoré je ochotné vložiť do úst, a inak s ním nepohnete. Takýto problém má aj mamička Denisa. A vy ste jej poradili z vlastných skúseností.

Vzorový jedálniček dojčaťa

Denisina Sárka na jedenie jednoducho nemá čas. Zje dve-tri lyžičky a potom sa už musí hýbať. A tak ju mamička raz naháňa po celom byte, inokedy zas prichádzajú na rad pokusy o poriadne stolovanie.

Dievčatko si však robí iba to, čo mu vyhovuje, keď má chuť, z jedla ochutná, keď nie, tak mamička nemá šancu. Jediné, čomu jej dcérka neodolá je chuť na mliečko od mamičky.

TAKTO jej poradili mamičky:

Na môjho syna zaberá, keď neje sám

Ivana a 2,5-ročný Tobias

Tento problém u nás pretrváva doteraz, je veľa dní,  kedy okrem raňajšieho kakaa s jedným rožkom a opätovným kakaom nedostanem do neho nič.

Je taký zaneprázdnený hrou alebo akoukoľvek činnosťou, že ho doslova naháňam s lyžičkou. Už som to veľakrát vzdala a nechala ho tak, no a na počudovanie prišiel sám s tým, že je hladný, aj keď už bol večer, ale aspoň tak sa najedol.

U nás zaberá fakt, keď chcem, aby okrem kakaa na raňajky zjedol aj chlieb alebo rožok, poviem mu: „Pokiaľ ho nezješ, nikam nepôjdeš,“ alebo ak chce ísť von, tak jedine s rožtekom, a keď ho nezje, pôjde nazad domov.

Vtedy ho buď rýchlo zje, prípadne si vonku sadneme na lavičku a tam ho doje. Niekedy si však len párkrát odhryzne, potom dávam veľký dôraz na to, aby zjedol aspoň raz za deň teplú stravu, čiže polievku.

Pri obede pri ňom sedím, jeme spolu, ukazujem mu, že neje sám, že ja tiež „papávam“ ako on, súťažíme spolu, kto bude prvý. To zaberá, keď neje so mnou, obeduje s tým, kto je poruke.

Ak obed nechce, poviem, že jeho jedlo dám havovi a keďže mu ho nechce dať, tak vtedy tiež niečo zje. Väčšinou však varím polievky, ktoré mu chutia, lebo je prieberčivý.

Neustále počúvam – toto nechcem, toto nechcem, takže už mám pár polievok osvedčených, ktoré ľúbi, tak aspoň tie doňho dostanem.

Veľakrát sa najedol, keď sme boli u kamarátov, ktorí mali deti tiež, posadali si za stôl a zrazu aj môj malý sám od seba si k nim prisadol a jedol s nimi. Zaberá, keď neje sám.

Jedenie mu  spestrujem, aj keď má 2,5 roka, robím mu sem-tam lietadielko, naháňam ho s tým, že ide dotankovať benzín, lebo sa rád hráva na autách alebo bicykloch.

Chce to trpezlivosť, nie vždy ho znásilňujem, aby jedol nasilu, keď niekoľkokrát odhryzne z chleba alebo zje niekoľko lyžíc z obeda, som rada, potom ho zoberiem do kuchyne a opýtam sa ho, čo chce papať.

Vie mi ukázať z chladničky, na čo má chuť a takto fungujeme už vyše roka. Buďte dôsledná, ak čo len trochu zje, pochváľte ho. Snáď som trochu pomohla.

Kedy je najvhodnejšie zavádzať obilniny a teda lepok do stravy najmenších?

Nejde o to zjesť všetko, ale aspoň ochutnať

Zuzana a Matej, 20 mesiacov

Milá Denisa, riešenie je veľmi prosté, keď malá nepapá, nerieš to. Žiadne vety typu „ešte jednu lyžičku“ a podobne. Aj keď to znie možno kruto, ale ak malá nič nezje, ostane hladná ona, nie ty.

Je to jej problém. Žiadne dieťa, ktoré je naozaj hladné, jedlo neodmietne, pretože jedlo je základná životná potreba a to by musela mať tvoja malá narušený pud sebazáchovy.

Ide len o to posadiť ju pri jedle do sedačky (alebo kde papáte), naservírovať jedlo (podľa možnosti pekne naaranžované), pomenovať, čo má na tanieri, prípadne to okomentovať, ako to vonia, akú to má peknú farbu a podobne, popriať dobrú chuť, ponúknuť lyžičku.

Ak odmietne aj opakovane, spýtať sa, či už nie je hladná (asi nie je, keď odmieta), bez rečí jedlo odložiť, malú vybrať zo stoličky a pokračovať v ďalšej činnosti, ktorá u vás obvykle nasleduje. Ak si nechce do stoličky ani sadnúť, priateľsky jej vysvetli, že papá sa len v stoličke a ty pri jedle tiež sedíš.

Ak si nesadne, jesť jednoducho nebude. Dôležité je byť k dieťaťu priateľský a situáciu už potom nekomentovať. Ani keby bola hladná, žiadne vety typu „ja som ti to hovorila“.

Ďalšie jedlo sa podáva na olovrant, večeru atď. Možno tak raz ostane hladná, možno dva razy, ale ak vydržíš s prístupom, že je to jej hlad, a nie tvoj, dostaví sa úspech.

Hlavne nepoľaviť. A jesť vždy v rovnaký čas. My jeme väčšinou 4-krát denne, lebo sa mi zdalo, že keď som ho natlačila desiatou, na obed už toľko nezjedol. Ak si pýta, dostane doobeda ovocie. Malú dojči pokojne ďalej, ale po jedle.

Niekedy, keď sa tebe zdá, že nič nezjedla, ona už môže byť sýta, alebo proste naozaj nie je hladná, môžu ju omínať zúbky (ak ešte nejaké očakávate), vonku je veľmi teplo, alebo mala veľmi sýte jedlo predtým.

P.S.: Ak zje čo len jednu lyžičku, je to úspech, nejde o to zjesť všetko, ale ochutnať.

Prečítajte si: Nechutenstvo v detskom veku?

Dieťaťu prospieva pravidelnosť v jedení

Tamara, Kristínka 3,5 roka

Milá Denisa, obdobie nepapania má za sebou nejedno dieťa. Niekedy si myslíme, že práve to naše žije akoby z lásky a jedlo takmer ani nepotrebuje. Lenže aj my dospelí by sme si mohli uvedomiť, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.

A tak sa nám stále zdá, že dieťa málo je, a preto ho ostošesť naháňame s lyžičkou v ruke po byte, niektoré mamičky pokojne aj po pieskovisku. Lenže ono má v skutočnosti dosť, lebo napr. vypilo namiesto obyčajného mlieka sladké kakao, namiesto celozrnného pečiva sladký rožtek a pod.

Vhodné je odpozorovať, aké jedlá dieťaťu chutia, aké chute uprednostňuje. Nie je to napríklad tým, že zje viac sladkostí a na obyčajné veci mu už nezostane nielen miesto, ale ani chuť?

Na záver ti poradím iba to, že keď tvoja Sárka nastúpi do škôlky, určite sa naučí jesť. Viem to podľa mojej Kikušky. Keď som bola s ňou doma na rodičovskej, ani som si neuvedomila, že dieťa si tu odhryzne z keskíka, tam z bábovky a na poriadne jedlo nezostáva nielen miesto, ale ani čas.

Odkedy však malá nastúpila do škôlky, prospela jej pravidelnosť a fakt, že pri stole majú niekoľko jedákov s enormnou chuťou do každého jedla a to je, myslím, najlepší liek na nejedenie.

Jedálniček dieťaťa medzi 1. a 2. rokom - ako by mal vyzerať?

Jesť sa má doma za stolom

Ľubka s dcérkou Sárkou

Myslím si, že je veľkou chybou behať za dieťaťom s jedlom v ruke. O to viac nechápem tie matky, ktoré dokážu s jedlom v ruke naháňať dieťa na preliezkach, v parku.

Vonku má dieťa behať, hrať sa. Jesť sa má doma! O to väčšie prekvapenie, keď to nie je (poväčšine) niečo zdraviu prospešné, práve naopak, koláčik, keksík, či niečo podobné...

No a potom klasické jedlo zostáva na tanieri a rodičia sa čudujú, ako ten ich malý miláčik vlastne počas celého dňa nič neje. Keď chodievam s mojou dcérou von, nie je problémom vidieť, ako mamičky behajú za svojimi deťmi a ponúkajú im jedlo.

Naopak, ja som zástancom toho, že jesť sa má doma za stolom. Iba tak sa dieťaťu podarí získať vzťah k jedlu. No a ako naučiť dieťa, aby jedlo? Podľa mňa môže byť ukazovateľom aj to, koľko tvoja dcérka vykaká.

Ak má v plienke či nočníku toho dosť, potom sa, myslím, obávať nemusíš a skutočne, hoci sa to nezdá, Sára zje na jej vek dosť. Ďalším problémom by mohlo byť pitie sladkých nápojov.

Syn mojej kamarátky tiež toho veľa nenajedol, ale iba preto, že hlad zaháňal zvýšeným smädom, samozrejme išlo o sladký čaj, malinovku a pod. Takže počas dňa nech dcérka pije viac čistú vodu a to bude cesta, ktorou by si sa mohla uberať. Držím palce a verím, že tvoja Sárka z „nejedenia“ raz vyrastie.

Skvelé, chutné a zdravé recepty nájdete na: https://mamaaja.sk/recepty