Hračky – kedysi a dnes

PaedDr. Dagmar Baluchová | 9. jún 2017

Svet detí by bez nich ani nebol... Drevené, hlinené, porcelánové, či najmodernejšie z ultraľahkých materiálov, s funkciami, ktoré často nedokáže ovládať ani hocktorý dospelý.

Aké hračky dominovali kedysi a s akými sa dnes hrajú chlapci a dievčatá? Viete, ako je podľa nového zákona definovaná bezpečná hračka a čo robiť, ak obľúbený macko či bábika vášho dieťaťa nespĺňa požadované kritériá?

Prečo sú hračky pre deti dôležité?

Ak si myslíte, že hračky deťom iba krátia dlhé chvíle, ste na omyle. Laická i odborná verejnosť čoraz viac vyzdvihuje význam hračiek pre fyzický i duševný rozvoj detí.

Hračky totiž dokážu nielen upútať detskú pozornosť, zamestnať dieťa, ale rozvíjajú aj jeho motorické a psychické schopnosti, umožňujú rozvoj fantázie, tvorivosti, poznanie okolitého sveta a v neposlednom rade obohacujú aj slovnú zásobu a napomáhajú deťom pripraviť sa na úlohy, ktoré ich nečakajú iba v škole, ale i v reálnom živote. Mnohé hračky totiž pomáhajú deťom pochopiť, ako funguje svet dospelých...

Z histórie hračiek

Archeologické vykopávky v rôznych kútoch sveta jasne dokazujú, že hračky patrili k deťom už v tých najranejších civilizáciách.

Spočiatku to boli abstraktné predmety z dreva, kameňa či úlomky kostí. Postupne sa hračky stále viac približovali predmetom, ktoré používali dospelí, nádobám, ale i zbraniam...

Aj neskôr starí Egypťania či Sumeri mysleli na svoje ratolesti a vyrábali im hračky, čo dokazujú nálezy v detských hroboch. Možno vás ale prekvapí, že väčšina hračiek, na ktorých sme vyrástli, ako sú drevené koníky, švihadlo, či lietajúce šarkany, majú svoje počiatky v ďalekom Oriente.

Až priemyselná revolúcia priniesla do sveta hračiek vynálezy z Ameriky a Európy, ako napodobeniny parných lodí, vláčikov, či neskôr aj áut a lietadiel.

Prečítajte si: Zlatá éra hračiek

Dievčenské a chlapčenské hračky

Starať sa o malú napodobeninu bábätka chceli dievčatá pri pohľade na svoje matky už odpradávna asi všade. Barbie, „bábika všetkých čias“, uzrela svetlo sveta v r. 1959 a vyvolala veľa polemík, najmä kvôli svojej „nebábikovsky“ ženskej postave.

No medzi deťmi zožala úspech, a tak čoskoro dostala aj kamaráta Kena. Aj chlapci majú svoje „bábiky“. Sú to napodobeniny ich otcov, ich mužských vzorov – vojakov, bojovníkov, hrdinov...

Našťastie pestrá paleta hračiek umožňuje deťom siahať od nepamäti aj po iných typoch a druhoch. Tak napríklad chlapci viac inklinujú ku konštrukčným hračkám (napr. stavebnice), silovým (imitácie bojových predmetov, športové náčinie), dopravným (autíčka, vláčiky...).

No rovnako ako dievčatá majú radi hračky pripomínajúce zvieratká. Dievčatá zas častejšie obľubujú hračky, ktoré umožňujú starostlivosť (už spomínané bábiky, plyšáky, ktoré možno obliekať, česať...), tiež hračky, ktoré sú náročné na jemnú motoriku, napr. koráliky, ale i tvorivé hry typu kreslenie, plastelína ap.

Tento výber je daný aj tým, že chlapci využívajú viac ľavú mozgovú hemisféru, ktorá je zodpovedná za racionálne uvažovanie a dominujú v nej neverbálne schopnosti ako rozpoznávanie tvárí či priestorová orientácia.

U dievčat je zasa dominantnejšia pravá hemisféra, ktorá viac ovplyvňuje vnímanie, prežívanie, jazykové a tvorivé schopnosti. To, že časom sa to môže meniť, nie je vôbec na škodu.

Ako sa dieťa vyvíja a dozrieva, mení sa a rozširuje aj jeho repertoár záujmov, čo je len veľké plus pre jeho fyzický a psychický rozvoj.

Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce deliť o hračky

Nový zákon o hračkách

Je teda isté, že hračky sú dôležitým marketingovým fenoménom a na trhu budú mať vždy dôležité miesto. To láka mnohých výrobcov k tomu, aby na nich zarábali čo najviac, aj na úkor ich kvality.

Aké bezpečnostné kritériá by teda mala spĺňať akákoľvek hračka, ktorá je v rukách malého dieťaťa?

Európska únia sa tým zaoberala a vydala novú smernicu o bezpečnosti hračiek, ktorá je v Slovenskej republike transponovaná do zákona č. 78/2012 Z. z. Viac približuje Danuša Krkošová, hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI):

„Spomínaný zákon sa vzťahuje na hračky uvedené na trh po 20. júli 2011. Hračky uvedené pred týmto dátumom môžu zostať na trhu a dodávať sa v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca za podmienky, že spĺňajú ustanovenia starej smernice.

Hračky dodané na trh po 20. júli 2011 musia obsahovať alebo na ich obale musí výrobca umiestniť označenie CE a pred uvedením na trh musí vydať tzv. ES vyhlásenie o zhode (podľa práva Európskeho spoločenstva).

Okrem označenia CE musí byť na hračke alebo na jej obale, štítku a pod. uvedené meno a adresa výrobcu a dovozcu, typové alebo sériové číslo, ktoré umožní identifikáciu hračky.

Ak to z charakteru hračky vyplýva, výrobca je povinný uviesť upozornenia, ktoré majú upriamiť pozornosť dieťaťa alebo dozerajúceho dospelého na možné nebezpečenstvo spojené s používaním hračky.

Napr. na nafukovacích hračkách do vody musí byť upozornenie: „Používať len vo vode, v ktorej dieťa dosiahne na dno a pod dohľadom dospelej osoby.“ Upozornenie: „Nevhodné pre deti do 3 rokov“ sa udáva na hračke, ktorá môže byť pre dieťa vo veku do 3 rokov nebezpečná.“

Nebezpečné hračky

Pri kúpe hračiek však rodičov častejšie ako ich bezpečnosť ešte stále zaujíma dizajn, účel, či cena. Nezanedbateľnú úlohu hrá aj reklama, ktorú nevnímajú len dospelí, ale aj samotné deti, napr. pri sledovaní svojej obľúbenej rozprávky v televízii.

SOI aj v tomto smere apeluje na rodičov, aby predovšetkým mysleli na zdravie a ochranu svojich detí a vyhýbali sa kúpe hračiek, ktoré z rôznych dôvodov do rúk detí nepatria.

Ktoré sa za také považujú? D. Krkošová: „Ide o hračky, ktoré predstavujú potenciálny zdroj poškodenia zdravia, môžu spôsobiť poranenie, alebo majú na zdravie dieťaťa nepriaznivý účinok, vrátane dlhodobého škodlivého vplyvu.

Vo väčšine prípadov skúmanú hračku považujeme za nebezpečnú na základe vykonaných laboratórnych skúšok, ktorými sa overuje, či predmetná hračka spĺňa predpísané bezpečnostné požiadavky. Pri nedodržaní limitných hodnôt a následnom posúdení rizika dostane prívlastok „nebezpečná“.“

Malé časti i šnúrky

Bežným kupujúcim možno ani nenapadne, aké rôzne riziká sa spájajú s predmetmi, ktoré majú deti niekedy aj hodiny počas dňa v rukách. Pri kontrolách SOI sa tak napr. posudzuje, či na hračkách nie sú nebezpečné malé časti, ktoré pre deti do 3 rokov predstavujú riziko zadusenia, dlhé šnúry, ktoré predstavujú riziko možného uškrtenia, nadmerná hladina hluku predstavuje pre dieťa riziko poškodenia sluchu.

Posudzované sú aj chemické vlastnosti hračiek, či hračky neobsahujú nebezpečné chemické látky, ktoré môžu byť zdrojom možného poškodenia zdravia dieťaťa, napr. ftaláty, benzén, formaldehyd, organické rozpúšťadlá, ťažké kovy a pod.

Prečítajte si: Hráme sa s hračkami: v akom veku aké?

Ako správne vyberať hračky?

Pri kúpe hračiek (ale aj akéhokoľvek tovaru) je veľmi dôležité všímať si nielen farebnosť či účel výrobku, ale tiež jeho kvalitu, zloženie. No faktom je, že bežnou vizuálnou „kontrolou“ výrobku spotrebiteľ aj tak nedokáže posúdiť jeho (ne)bezpečnosť, pretože sa dá overiť iba skúšaním.

Napriek tomu SOI, čo sa týka hračiek, spotrebiteľom odporúča: „Všímať si, či výrobok má označenie CE a prípadné upozornenia. Ak sú, je potrebné ich dodržiavať.

Ak je na hračke upozornenie, že nie je vhodná pre deti do 3 rokov, neodporúčame kupovať ju aj napriek tomu, že svojím účelom použitia je vhodná aj pre túto vekovú skupinu.

Výrobca sa týmto označením totiž môže iba snažiť vyhnúť dodržaniu prísnejších bezpečnostných požiadaviek, ktoré sú stanovené pre hračky pre malé deti do 3 rokov.“

Čo robiť, ak sme kúpili „mačku vo vreci“?

Je dobré vedieť, že SPOTREBITEĽ MÁ PRÁVO VÝROBOK, KTORÝ NIE JE BEZPEČNÝ, VRÁTIŤ PREDÁVAJÚCEMU ALEBO VÝROBCOVI, DOVOZCOVI, DODÁVATEĽOVI.

Po predložení dokladu o kúpe sú príslušné subjekty povinné nebezpečný výrobok vziať späť a najneskôr do 3 pracovných dní vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu výrobku, vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré musí spotrebiteľ preukázať.

Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý nie je bezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe.

VIETE, ŽE...

balóny sa kedysi (a v niektorých krajinách dodnes) vyrábali zo zvieracích čriev?
bábiku Barbie pomenoval jej vynálezca Ruth Handler po svojej dcére Barbare a jej kamaráta Kena po svojom synovi?
lego vynašli Dáni a názov tejto miliónmi detí obľúbenej stavebnice ukrýva dánske slová Led Godt = dobre sa hraj?
jojo je staré takmer 3 000 rokov?
šarkany sa ako prvé objavili v Číne a boli vyrábané z hodvábu a bambusu?
plyšový medvedík „Teddy“ dostal meno po americkom prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi, ktorý odmietol zastreliť medvieďa? Na pamiatku toho vyrobila žena istého obchodníka malého plyšového medvedíka do ich výkladu, čo vyvolalo obrovský záujem a počiatok éry plyšákov.
zo všetkých druhov hračiek je pravdepodobne najstaršia bábika?