Zlatá éra hračiek
Detské hračky sú staré ako ľudstvo samo. S vojakmi, bábikami, zvieratkami, detským riadom... sa deti hrali odpradávna. Zábavou a hrou sa dievčatá pripravovali na úlohu mamičky a gazdinky, chlapci na úlohu muža – ochrancu. Hračky zároveň napomáhali pochopiť, ako funguje svet dospelých. Postupne sa vyvíjali, ale radosť z hry zostala rovnaká.
Hračka ako predmet na hranie, či už prírodný alebo zámerne vytvorený, bola vždy nerozlučným sprievodcom detí. Po stáročia bola chápaná ako svet dospelých, ale v miniatúrnej podobe. Až v druhej polovici 20. storočia dochádza k zmene pohľadu na hračku z hľadiska psychológie, sociológie i pedagogiky ako na predmet, ktorý rozvíja osobnosť dieťaťa. Spoločnými hračkami pre chlapcov aj dievčatá sú od konca 18. storočia stolné a spoločenské hry, veľmi často s výchovným poslaním.
Technicky i umelecky
Za „zlatú éru“ hračky je možné považovať najmä obdobie prelomu 19. a 20. storočia. Vrcholí obdobie industrializácie a aj všetky technické vymoženosti dostávajú podobu hračky. Zároveň však vzniká hnutie na podporu hračiek vyrábaných ručne, ktoré by nepokazili vkus detí, ale rozvíjali prirodzený a zároveň umelecký cit. Snaha o umelecký vplyv na hračku sprevádza celé 20. storočie a jej inšpiráciou je ľudová drevená hračka, pretože v typoch a spôsoboch výroby sa drevená hračka po storočia nemení.
Bábiky a plyšáci
Bábiky dlho vyzerali rovnako ako ich malé majiteľky, tie zase ako ich mamičky. Bábika – bábätko sa objavila až v 1. polovici 19. storočia. Najstaršie bábiky boli zo sušenej alebo pálenej hliny, neskôr vyrezávané z kostí alebo z dreva, tlačené z papierovej masy alebo z liateho vosku. Vyrábali sa aj drevené maľované bábiky, vo vnútri duté a vyplnené kamienkami alebo kukuričnými zrnami. Malým deťom slúžili ako hrkálky. Až koncom 19. storočia zavádza výrobca bábik z Durynského lesa ako materiál biskvitový porcelán. Po roku 1895 sa objavujú na trhu i hlavičky razené z medeného alebo z „bieleho“ plechu. V Amerike sú obľúbené aj bábiky z textilu s maľovanými alebo vytlačenými tvárami.
Keď sa koncom 19. storočia objavili vo výkladoch hračkárstva prvé bábiky z ružového biskvitového porcelánu, nikto už nezháňal staré bábiky z dreva, papierovej masy alebo vosku. V rokoch 1890 dosahuje obrat z predaja bábik rekordné výšky, bábiky sa predávajú takpovediac samé, pritom na nich nie je potrebné nič meniť či prispôsobovať vkusu zákazníkov. Avšak za dverami už stáli prví kritici s požiadavkou prehĺbiť charakter vo výraze krásnych, ale bezduchých tváričiek. Časom zákazníci opäť žiadali oku lahodiace tváre, ale avantgardná reforma zanechala vo výraze bábik stopy navždy. Cieľom reformných snáh v Nemecku v roku 1908 bolo, aby sa nové umelecké bábiky podobali na obyčajné deti v kočíkoch i na uliciach. V sochárskych ateliéroch vznikajú bábiky s charakteristickým výrazom a množstvo pôvabných, ale i nepekných detských tvárí.
Miniatúrny nábytok či kuchynskí pomocníci boli plne funkční
Keď bábiky, tak aj izbičky. Z dreva alebo praktickej skladacej tvrdej lepenky. A, samozrejme, kuchynky, ktoré bolo možné rovnako perfektne vybaviť, napríklad sporákom s liehovým horákom a neskôr s elektrickou platničkou, na ktorej sa dalo variť i piecť v rúre. Miniatúrny kuchynský riad bol spravidla funkčný – napríklad mlynček na kávu, na strúhanku, mandle, mažiariky, sitko na vývar z polievky, pražiče kávy, rôzne strúhadlá a mini petrolejové lampičky. Bolo možné dostať aj kúpeľne s najrozmanitejším hygienickým zariadením.
Obľúbený Teddy
V roku 1879 začala Margarete Steiff vyrábať ihelníček v podobe slona, z ktorého sa časom vyvinuli zamatové a plyšové hračky vypchané napr. drevenou vlnou. V roku 1903 uzrel svetlo sveta prvý „Teddy Bear“ s pohyblivými končatinami, pomenovaný po vtedajšom americkom prezidentovi Theodorovi Rooseweltovi.
Vagóny na kolesách
Najstaršie vláčiky z továrne Märklin sa vyrábali spočiatku bez koľajníc a ťahali sa za sebou na šnúrke. Až neskôr dostali prvý pohon, postupom času dokonca hodinový strojček na pero a nakoniec elektrický motorček. Na dokupovanie boli v ponuke stanice a skladištia, koľajisko, signály, mosty, tunely s najrozmanitejším príslušenstvom. Na rozdiel od neskoršej „modelovej železnice“ neboli tieto hračky ešte zmenšené v presných mierkach a oplývali často zjednodušenými, niekedy až rozprávkovými farbami a tvarmi.
Tátoši na kolesách
Plechové autá a motorky zo začiatku 20. storočia patrili k najobľúbenejším hračkám chlapcov. Vyrábali sa s hodinovým strojčekom s plechovými aj gumenými kolesami, s imitovanými lampičkami, ale aj so svetlometmi na batériu. Nápaditý, nezničiteľný pohon na zotrvačník patentovala továreň Hess. Množstvo autentických technických modelov áut priniesli deťom aj ich oteckom, samozrejme, tridsiate až päťdesiate roky minulého storočia. Märklin ponúka stavebnicu s 5 karosériami a firma Schuco ešte pred druhou svetovou vojnou rad technicky nápaditých naťahovacích autíčok. Najskôr sa preslávili dva modely: prvý pri jazde nikdy nespadne zo stola, druhý vyjde po zdvihnutí telefónneho slúchadla z garáže a možné ho je zastaviť zvolaním alebo píšťalkou.
Pre malých nadšencov lodí a lodičiek
Taktiež sa vyrábali zaoceánske a riečne kolesové parníky, rýchločlny, torpédoborce, krížniky, ponorky s potápačmi, lode na kolieskach alebo na postrkovanie. Plechové lode boli poháňané vetrom, parným strojčekom alebo silnou hodinkovou pružinou. Chudobnejšie deti sa museli uspokojiť s pohonom na horúci vzduch – „na sviečku“. Lode museli na vode skutočne plávať. Hračkársky priemysel im preto venoval pri výrobe veľkú starostlivosť aj v časoch, keď kvalita iných hračiek v porovnaní so zlatým vekom upadala.
Stavebnice a obchodíky
Stavebnice patria medzi obľúbené hry a v „zlatej ére“ hračiek ich existovalo veľké množstvo. Najviac zásobovala trh produkcia firmy Dr. Richtera. Firma bola založená v Lipsku s pobočkou vo Viedni. Najznámejšia bola takzvaná Kotvová stavebnica z umelého kameňa – ktorá umožňovala podľa predlôh či fantázie stavbu predovšetkým rôznych objektov architektúry. Zmyslom hry nebola len zábava, ale i rozvoj tvorivosti a estetickej výchovy. Mimochodom, jednou z najznámejších sa stala stavebnica Merkur. Prvá stavebnica bola vyrobená v českej Polici nad Metují v roku 1925. Kovové stavebné diely, kde sa spájajú skrutky s maticami, si ihneď získali veľkú popularitu. Najrozšírenejšími a najobľúbenejšími boli okrem iného modely lokomotív a železničných vozňov. Medzi obľúbené hračky patrili obchody a obchodíky s najrozmanitejšími predmetmi a pokladničkami. Liatinové pokladničky s dômyselným mechanizmom na pružinu boli najviac populárne v Amerike už od konca 80. rokov 19. storočia. Medzi najobľúbenejšie plechové pokladničky v Európe patrili malé predajné automaty na čokolády zdobené rozprávkovými motívmi z továrne Stollwerck.
Čítajte tiež: