Deti a televízne noviny: Je vhodné dovoliť deťom pozerať správy?
Podľa prieskumov sú najsledovanejším programom dospelých televízne noviny. Keď však večer vo zvyčajnom čase zapneme televíziu, naskytne sa nám program plný násilia a negatívnych správ.
Tieto informácie v nás, pochopiteľne, vyvolávajú emočnú odozvu. Často sme znechutení, podráždení, smutní, agresívni, pasívni, a možno všetko dohromady. A čo deti? Je vôbec vhodné, aby pozerali správy, ktoré často ukazujú zábery z vojen či najrôznejších katastrof? A ak áno, od akého veku?
Keď deti volajú o pomoc: Samovražda u detí
Strach, že sa to môže stať aj mne!
V mnohých prípadoch sú deti sledovaním televíznych novín neprimerane zaťažené. Na ich útle plecia je toho totiž priveľa. Najmä to, že v televízii vidia obete a krv, má pre ne obrovské následky. Cítia sa bezmocné a bezradné. V popredí je však strach.
V mnohých prípadoch sa identifikujú s obeťou a obávajú sa, že to, čo sa stalo dieťaťu, ktoré si spokojne kráčalo zo školy a je práve teraz detailne rozoberané v televízii, ako ho uniesol neznámy páchateľ, sa môže stať aj im. Alebo si vytvárajú spojitosti medzi zobrazovanými osudmi a ľuďmi, ktorých poznajú. Obávajú sa, že škaredá autonehoda, o ktorej bola reč v televíznych novinách, sa môže stať i rodičom na ceste domov z práce.
Prieskumom bolo zistené, že deti vo veku tri až sedem rokov sú viac vystrašené zo správ o prírodných katastrofách a nešťastiach, kým staršie deti – od osem do dvanásť rokov – majú väčší strach zo správ o zločinnosti a násilí.
Spracovanie videného je náročné
Okrem toho sú deti preťažované i technikami, ktoré sú v správach použité: zábery, ktoré sa striedajú v rýchlom tempe a potom zhustený text – to všetko zaťažuje kognitívne schopnosti dieťaťa. A v mnohých prípadoch sú zábery také drastické, že deti bezmocne spočinú zrakom na obrazovke bez toho, aby chápali, čo sa vlastne deje.
Dôsledkom toho je, že najmä malé deti do veku cca 6 rokov jednoducho nevedia spracovať to, čo pozerajú. A keďže televízne noviny nevysvetľujú, ale len stroho a bez emócií udalosti zobrazujú, zostávajú často deti s tým, čo videli, samy. Sú z toho zmätené, lebo nevedia to, čo videli, nikam zaradiť.
Preto by deti do obdobia nástupu do školy nemali, podľa možnosti, pozerať správy určené dospelým – ani vtedy, ak sa pritom len hrajú.
TIP: Dohliadnite na to, aby dieťa nepozeralo správy spolu s vami. Ak sa nehrá samo niekde mimo miestnosti s televízorom, potom sa ich jednoducho vzdajte.
Nič vám neutečie, pozrieť si ich môžete i neskôr ako tzv. Nočné správy, keď sú už deti v posteli.
Pri všetkej snahe sa ale deti nedajú celkom izolovať od týchto záberov a informácií, lebo sa sprostredkúvajú nielen prostredníctvom televíznych správ, ale šíria sa aj cestou iných médií, s ktorými prichádzajú do kontaktu.
Napríklad ide o počúvanie rozhlasového vysielania počas raňajok, o vyložené bulvárne plátky v kiosku, billboardy na cestách a pod. Buďte preto deťom nablízku, ak sú konfrontované s takýmito informáciami a zábermi. Pomôžte im to, čo videli a počuli spracovať tým, že ich budete brať vážne a zodpoviete ich otázky a to najdôležitejšie – že im poskytnete pocit bezpečia a istoty.
DETSKÉ PROGRAMY: Naučia vaše dieťa rozprávať?
Strach a menej empatie kvôli správam?
Deti, ktoré sú často konfrontované s negatívnymi správami a už v ranom veku sa dozvedajú, že vo svete neexistuje len dobro, majú sklon k tomu, že budú pokladať svoje okolie za nebezpečnejšie, ako v skutočnosti je. Tým sa u detí skresľuje obraz, ktorý si vytvárajú o svete. Myslia si, že sa okolo nich deje oveľa viac zlého ako dobrého – pretože práve takto nám to televízne noviny predkladajú.
Ďalším nebezpečenstvom, ktoré vzniká vtedy, keď deti prichádzajú do kontaktu s televíznymi novinami, je fakt, že tým môžu trpieť ich empatické schopnosti. Postupne sa stávajú voči katastrofám a nepríjemnostiam v televízii a potom i v bežnom živote imúnne.
Otupujú sa im emócie a správy o rôznych katastrofách v nich nevzbudzujú nič mimoriadne, berú ich presne tak, ako keď pozerajú fiktívne udalosti v televízii, napr. vo filmoch, kde je námetom určitá katastrofa. Ak deti pozerajú takýto film, rodičia ich sami chlácholia, že to nie je naozaj, že ide len o film, fikciu, niečo mimo nich.
TIP: Ak už dieťa pozerá správy, vysvetlite mu opatrne, ale jednoznačne, že dané udalosti sa skutočne stali. Zostaňte však len pri základných informáciách a vysvetľujte ich jednoducho a jasne, nevytvárajte k daným udalostiam hororové scenáre typu „Čo len s nami bude!“, práve takéto poznámky sa deťom vrývajú do podvedomia a vzbudzujú strach.
Detské správy
Ako však máme potom ako rodičia reagovať? Máme deťom pozeranie televíznych novín zakázať? Nie tak celkom. To, že sa vo svete dejú aj nepríjemné veci, sa deti dozvedia aj bez toho. Skutočnosť, že ľudia v chudobných krajinách hladujú a že na svete prebiehajú vojny, je často i obsahom vzdelávania v škole.
Negatívne správy teda patria k životu. Mnohé televízie sa preto snažia vytvoriť špeciálne správy pre deti, ktoré im pomáhajú sprostredkovať to, čo sa okolo nich deje bez toho, aby ich príliš zaťažili alebo vydesili. Príspevky sa snažia robiť z perspektívy dieťaťa a nie dospelých. Správy tak môžu priniesť aj náročnejšie udalosti, avšak vyhýbajú sa priveľmi skľučujúcim záberom a v žiadnom prípade nezobrazujú mŕtve telá.
Médiá tak v detskom spravodajstve predovšetkým vysvetľujú a vzdelávajú, pričom ukazujú rôzne stránky života: handicapované deti alebo žiakov, ktorí sú šikanovaní, alebo aj napríklad spôsob fungovania volieb. Tieto témy vysvetľujú cez príbehy a tým sa detské správy líšia od tých pre dospelých.
Pozerajte spolu s deťmi
Aj v programoch a správach určených špeciálne pre deti platí: Pozerať spolu je výhoda. Aj keď sa zdá, že deti pri pozeraní televízie úplne zabúdajú na všetko okolo seba a mamu a otca pritom vôbec nepotrebujú, opak je pravdou. Keď rodičia pozerajú televízne relácie spolu s deťmi, cítia sa istejšie a bezpečnejšie. Ak potrebujú, môžu hneď klásť otázky a mama i ocko presne vedia, čo deti videli a môžu tak adekvátne reagovať. Ak sa dieťa po vzhliadnutí televíznych novín správa čudne, možno príliš uzavreto alebo premýšľajúco, môžu sa rodičia ihneď spýtať, čo ho zaujalo, či nemá obavy alebo strach, navodiť úprimný rozhovor...
TIP: Spoločné sledovanie správ môžete využiť aj na to, aby ste deti učili. Snažte sa vyzdvihnúť z reportáže čokoľvek pozitívne — napríklad snahy pomôcť obetiam nejakej katastrofy, šikovnosť ľudí či krásu miest, ktoré spoločne navštívite a pod.
Okrem toho treba počítať s tým, že dieťa môže prísť s otázkami i pár dní po odvysielaní správ. Aj vtedy, keď sa nám zdá, že správy v deťoch nezanechali žiadne stopy, nemusí to tak byť a detskú hlavičku môžu trápiť oveľa dlhšie, ako sa domnievame.
Zločinnosť, násilie a prírodné katastrofy sú tragickou realitou dnešných dní. No keď sa budeme snažiť svoje deti učiť, upokojovať, vysvetľovať a poskytovať im realistický pohľad, so znepokojivými správami sa ľahšie vyrovnajú.
10 znakov, že vaše dieťa má vysoké IQ