Ako naučiť dieťa zaspávať samé alebo Už žiadne hajaj-búvaj...
Neviem ako vy, ale ja som bola pevne rozhodnutá, že moje dieťa nebude nikdy spať v našej spoločnej manželskej posteli. Tiež som bola rozhodnutá, že nikdy nepripustím, aby som dieťa musela uspávať dlhšie ako 10 minút... a takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej a vyšlo by to celkom iste na slušný román, dosť možné, že na celú sériu.
Áno, mohla by som síce napísať, a dozaista by som sa cítila oveľa lepšie, že nasledujúce krušné okamihy ohľadom uspávanie dieťaťa sa stali niekomu vzdialene známemu - ale bohužiaľ, hlavným aktérom som bola ja sama a moja dcéra. Hlavným a jediným dôvodom, prečo vám teraz zverím toto "verejné tajomstvo" je to, aby ste si uvedomili, že nie ste zďaleka jediní, kto bojuje so spánkom svojho dieťaťa (a to môžete mať prečítané potrebné stovky kníh... ako moja vzdialená známa :)).
Nastavovať si režim spánku a uspávanie ešte počas pobytu v pôrodnici je, moje milé mamičky, spravidla myšlienka úplne sa rozchádzajúce s realitou. Po príchode domov nastane situácia pripomínajúca "melu" a len málokto asi nabehne späť do koľají a plní pritom všetky svoje predsavzatia ohľadom materstva. Teda, aspoň tak to vyzeralo u nás.
Veľmi dlho som ju uspávala na rukách, nedbajúc dobrých rád skúsenejších, že si tá malá šibalka zvykne a zaspávať v postieľke sa jej už nebude chcieť. A neskôr som ešte o niečo dlhšie odolávala odporúčaniam a námietkam, že skutočne nie je najlepší nápad nechať dcéru zaspávať medzi nami v posteli a potom ju potichu a s ľahkosťou motýľov prenášať do jej postieľky (nespomínam to, že sa dosť často stalo, že sa pri prenose niekoľkokrát zobudila pod.)
Vždy sa nájde dôvod, prečo odložiť učenie samostatného zaspávania...
Okolo dcérinho prvého roku som už značne vyčerpaná z prenosov, uspávania, kolísania, hojdania a dohovárania dospela k záveru, že tie dobre mienené rady asi neboli zas také nezmysly, ako som si myslela, a pokúšala som sa ju naučiť zaspávať samu. No čo vám mám rozprávať, vždy sa našiel zaručene dobrý dôvod, prečo to presunúť zase na inokedy, lebo teraz sa to rozhodne nehodilo - manžel ráno skoro vstával, buď mal rannú smenu, popoludňajšie alebo nočné, ja som skoro vstávala, dcéra bola chorá, mala nádchu, mala kašeľ, nechcelo sa mi (áno, aj to je dobrý dôvod), rušili by sme dcérskym revom susedov, bolo príliš skoro, bolo príliš neskoro a pod. Myslím, že je úplne evidentné, že ideálna situácia skrátka NIKDY nenastala a nenastane.
A ako to vyzerá teraz? Dcéra bude mať v lete tri roky a áno, síce chodí spať vzorne po pol ôsmej večer, ale musím jej pri postieľke čítať rozprávku (alebo spievať), kým nezaspí. Pravda je, že väčšinou je to do 15 minút, ale ajtak... za tie tri roky jednoducho nenastal vhodný okamih naučiť ju zaspávať samotnú!
Ak si teraz klopkáte na čelo a hovoríte si, ako vás môže niekto taký chcieť naučiť vaše dieťa zaspávať samotné, potom vás úplne chápem. Ale ja som si povedala, že tento článok bude takým radcom aj pre mňa samotnú a snáď ma verejné odhalenie prinúti sa k tomu konečne dostať tiež. :)
Detský spánok sa líši od spánku dospelých
Musíme si uvedomiť, že rytmus spánku sa u dojčiat vyvíja postupne, a preto sa spánok dieťaťa výrazne líši od spánku dospelých, najmä v prvých týždňoch a mesiacoch života. U novorodených detí a malých dojčiat nemôžeme dokonca hovoriť ani o nejakých denných rytmoch a pevne stanovených štruktúrach spánku a bdenia.
Novorodenec (do jedného mesiaca) spí celkom asi 16 až 20 hodín, a to v rozmedzí 24 hodín. Počas prvých mesiacov sa strieda spánok s dojčením. Dieťa spí spravidla 2-4 hodiny a potom nasleduje krátke bdenie, počas ktorého sa pochopiteľne dožaduje svojich potrieb, ktoré ho zo spánku rušia, tj. mokrá plienka, hlad, nepohodlie ai. Potom opäť zaspáva. Nemusíte sa obávať, že dieťa nebude dostatočne nakŕmené, a na kŕmenie ho budiť - keď bude mať hlad, zobudí sa samo.
Dojča (jeden až štyri mesiace) prespí v rozmedzí 24 hodín asi 15 až 18 hodín, pričom okolo jedného mesiaca veku si už dieťa začína zvykať na striedanie dňa a noci, a tým pádom odlišuje denný a nočný spánok. Potreba spánku sa cez deň mesiac od mesiaca skracuje. Dieťa ostáva hore dlhšie, avšak napr. deti vo veku troch mesiacov by nemali byť hore dlhšie ako dve hodiny vkuse. Ku správnemu vývoju potrebujú spať počas dňa trikrát.
Dojča (štyri až šesť mesiacov) venuje spánku v rozmedzí 24 hodín zhruba 14 až 15 hodín. Pričom medzi štvrtým a piatym mesiacom dochádza k upevňovaniu denného a nočného režimu. Počas noci spí dieťa s krátkymi prestávkami na jedlo asi 10 hodín. Spánok detí okolo pol roka veku začína byť hlbší a ich pokojný odpočinok môžu začať narušovať sny.
Dojča (šesť mesiacov až jeden rok) v tomto období prespí asi 12 až 14 hodín. Zhruba od pol roka už deti obvykle nevyžadujú nočné kŕmenie, a môžu tak prespať celú noc. Nie je však nič neobvyklé, keď sa aj po 6. mesiaci veku dieťa stále v noci budí - dokonca aj 3-4 × za noc. Takto staré dieťa spí cez deň zvyčajne raz dopoludnia a potom popoludní.
Ročné dieťa môže vynechať dopoludňajší spánok a cez deň spať len po obede. Avšak tak ako iné oblasti, aj spánok detí je veľmi individuálny. Preto sa riaďte predovšetkým svojím vlastným inštinktom.
Aké podmienky sú pre detský spánok ideálne?
- Ľahké, priedušné oblečenie, ktoré nie je príliš teplé a nebude dieťa nikde tlačiť, napr. košieľka, dupačky, kombinéza z bavlny.
- Ideálna teplota od 18 do 20 stupňov v miestnosti.
- Kvalitný matrac (príp. s nepremokavou ochrannou podložkou - nie igelit).
- Minimálne do jedného roka dieťaťa nepoužívajte vankúš.
- Minimálne do pol roka by malo dieťa spať spolu s rodičmi v jednej miestnosti.
- Nenechávajte spať bábätko na brušku, hrozí riziko vdýchnutia obsahu žalúdka. Ideálna je poloha na chrbte.
Ako naučiť dieťa zaspávať? Čo trebárs Estivillova metóda ...
O tom, že detí so zlými spánkovými návykmi je celý rad (a netýka sa to len toho vášho drobčeka), sa vie. Avšak viete, že 35 % detí mladších ako päť rokov trpí nespavosťou? Pozrite sa na to z pohľadu svojho potomka - zaspáva, mamička pri ňom sedí a spieva, číta, hladká ho po hlavičke a pod. V noci sa drobček zobudí a logicky sa dožaduje rovnakého procesu uspávanie ako večer, avšak to už sa mamičkám (alebo oteckom) veľmi nepáči a snažia sa prinútiť dieťa zaspať inak. Lenže ono inak zaspať nevie, je zmätené, nešťastné a plačom sa dožaduje svojho. Tiež vám to teraz došlo? :)
Tak ako učíme svojich miláčikov piť z hrnčeka, jesť lyžičkou, hovoriť a pod., rovnako tak ich musíme naučiť zaspávať samé. Návodov na to, ako dieťa naučiť zaspať samotné, je celý rad, my sa zatiaľ pozrieme na medzi mamičkami pomerne hojne rozšírenú Estivillovu metódu. Jedná sa o metódu opísanú v knihe Detská nespavosť, ktorú napísal Eduard Estivill. O čo vlastne ide?
Táto metóda by mala pomôcť vášmu dieťaťu zaspať a spať celú noc neprerušovane (cca 10 hodín). Ak si hovoríte, že už máte za sebou metód celý rad, a nič nepomohlo, potom to berte tak, že keď skúsite ďalšiu, nemáte vlastne čo stratiť. Avšak u Estivillovej metódy je údajne dokázané, že funguje u 96 % detí - to už stojí za úvahu, čo myslíte?
Rozhodnutie - akonáhle sa raz rozhodnete, že idete do toho a naučíte svoje dieťa zaspávať samotné, potom už necúvejte. V úvode sme upozorňovali, že ideálna doba nebude nikdy, pretože vždy sa nájde dôvod, prečo učenie odložiť. Pochopiteľne, ak je dieťa choré, potom učenie radšej odložte. Pristupujte však k tejto metóde až v okamihu, keď už dieťa v noci nedojčíte, teda dieťa je spravidla staršie pol roka. Rodinní príslušníci musia byť jasne oboznámení, na čo sa chystáte, a musia sa tiež zapojiť. Či pôjde dieťa uspať ktokoľvek, musí rešpektovať pravidlá.
Trpezlivosť - ak začnete, obrňte sa horou trpezlivosti. Bude potrebná, než totiž naučíte dieťa zaspávať samotné, môže to trvať aj celý týždeň (u niektorých detí stačia dva tri dni..., ale každé dieťa je iné). Buďte pokojní, trpezliví, pretože jedine tak bude aj dieťa v pokoji.
Podmienky - dodržujte podmienky pre spanie dieťaťa. Snažte sa čo najviac odlišovať nočný a denný spánok, tzn. pokiaľ ide dieťa spať cez deň, nezaťahujte závesy alebo rolety. V noci naopak rešpektujte tmu a ticho. Nesvieťte dieťaťu pri spánku ani tlmeným svetlom, doprajte mu pokojnú atmosféru. Pripravte si veci, ktoré chce mať dieťa (alebo vy mu ich chcete dať) pri zaspávaní a po celú noc pri sebe - plyšáka, bábiku, závesný kolotoč a pod. Všetky tieto veci vždy pred spaním dieťaťu ukážte, aby vedelo, že sú tam s ním .
Pravidelnosť / rituály - deti milujú rituály, tie staršie sú dokonca schopné vás upozorniť, že ste niečo vynechali. Než uložíte dieťa do postieľky, mal by tomu predchádzať vždy rovnaký sled udalostí, napr. večera, kúpeľ, čítanie rozprávky či krátke hranie, pomaznanie alebo zaspievanie pesničky (odporúča sa cca 10 minút mimo postieľky aj mimo miestnosť, kde bude dieťa spať) a uloženie do postieľky. Takto s dieťaťom nacvičíte afektivitu.
Čarovná formula - akonáhle uložíte dieťa do postieľky, predneste vopred pripravenú vetu (pozor, túto vetu budete hovoriť počas noci niekoľkokrát, preto voľte vetu tak, aby ste si ju dobre zapamätali). Súkromne tejto vete hovorím "čarovná formula", je to také súkromné zaklínadlo. :) Mohla by vyzerať napríklad takto: "Michalka, už si veľká slečna a môžeš spinkať vo svojej postieľke sama, tu máš dinosaura, medvedíka a myšku, tak pekne spinkaj, dobrú noc." Hovorte pokojne, ale rázne, aby bolo dieťaťu jasné, že nejde o žiadnu hru a že od neho niečo chcete. V izbe by ste nemali byť dlhšie ako 30 sekúnd a pred odchodom môžete vetu zopakovať hoci trikrát. Potom odíďte. Pri ďalších návštevách izby nezostávajte dlhšie ako 10 sekúnd.
Plač - je vám iste úplne jasné, že ak nie hneď, tak veľmi skoro drobček spustí plač, bude sa dožadovať vašej prítomnosti a využije na to všetky zbrane, ktoré má (niektoré deti dokonca aj zvracajú - pokiaľ k tomu dôjde, dieťa umyte, prezlečte a zachovajte ďalej rovnaký priebeh). Čím skôr k učeniu pristúpite, tým lepšie, pretože s pribúdajúcim vekom je dieťa viac a viac vynaliezavé. Ale to vás nemusí zaujímať. Nedbajte na nič (pochopiteľne v rámci bezpečia a zdravia dieťaťa), vždy len vstúpte do izby, prednesie formulku, letmo sa dieťaťa dotknite a opäť odíďte. Nediskutujte, nehladkajte dieťa, nedržte ho za ručičku a nevyberajte ho z postieľky. Ak z nej vylezie samo, vráťte ho späť. Nevošla ste preto, aby ste dieťa znovu uspávala, ale preto, aby vedelo, že je mamička nablízku, že ho má stále rada... Musíte si preto zachovať chladnú hlavu, nech sa deje čo sa deje.
Harmonogram - podľa tohto harmonogramu (súkromne tomu hovorím "návštevné hodiny") budete vstupovať do izbičky a prednášať onú čarovnú formulku.
Prvý deň nácviku:
prvé čakanie - 1 minúta, druhé čakanie - 3 minúty, tretie a ďalšie čakanie - 5 minút
Druhý deň nácviku:
prvé čakanie - 2 minúty, druhé čakanie - 5 minút, tretie a ďalšie čakanie - 8 minút
Tretí deň nácviku:
prvé čakanie - 3 minúty, druhé čakanie - 7 minút, tretie a ďalšie čakanie - 11 minút
Štvrtý deň nácviku:
prvé čakanie - 4 minúty, druhé čakanie - 9 minút, tretie a ďalšie čakanie - 14 minút
Piaty deň nácviku:
prvé čakanie - 5 minút, druhé čakanie - 11 minút, tretie a ďalšie čakanie - 17 minút
Ďalšie dni, než sa dieťa naučí zaspávať samo:
prvé čakanie - 6 minút, druhé čakanie - 13 minút, tretie a ďalšie čakanie - 20 minút
Nesmiete hľadieť na to, či je deväťhodín večer, alebo štyri ráno, raz ste sa rozhodli a musíte byť tvrdá (hlavne na seba), postup preto opakujte, kým bude dieťa hore. Verte, že ak dodržíte pokyny, po niekoľkých dňoch by sa mali dostaviť výsledky a vy sa konečne vyspíte (o to ide tiež, že). Nemusíte sa obávať, metóda možno vyzerá byť drastická, ale nie je a dieťaťu nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Vaše skúsenosti s uspávaním a spánkom detí. Vybrali sme niektoré z vašich príspevkov. Napísali ste na Facebooku:
"No, pretože si naše mladá dáma (8 mesiacov) zmyslela, že nechce cumlík, tak sa miesto toho chce hojdať v autosedačke - tam potom zaspí. Ale neviem, čo budem robiť za pár mesiacov, až sa mi do nej nezmestí ..."
"Ja mám dve dievčatá, 4 roky a 1 rok, a u oboch nám od úplného bábätka fungovalo kúpanie, natieranie s maznaním a pusinkami, nakŕmiť a šup do svojej postieľky a problémy nastali jedine vtedy, keď som tej staršej dovolila spať s mamičkou, keď je tatko preč (je vodičom TIR), a potom boli boje. Teraz máme dohodu, že každá máme svoju postieľku a u mamky sa spinká max 1 × týždenne alebo keď je nejaká výnimka (choroba, smutno atď), ale inak všetko funguje v pohode."
"Tak u nás to je bohužiaľ zlé so zaspávaním, sama, to ani náhodou, musí s ňou niekto v izbičke byť, než zaspí, a potom môžeme odísť, keď zaspí, ale potom v noci, keď sa zobudí, tak je to v pohode, spí tam ďalej sama. Má tri roky, ale zatiaľ pracujeme na tom, aby zaspávala tak nejako sama, ale neviem, ako to dopadne."