(Ne)jedenie alebo Keď ani najlepší kuchár na svete vášmu drobcovi neulahodí

(Ne)jedenie alebo Keď ani najlepší kuchár na svete vášmu drobcovi neulahodí
12.5.2016 v kategórii Batoľa, autor Janka F., foto: istockphoto.com

Ste zlá kuchárka, alebo vaše dieťa nie je hladné? Je veľa dôvodov, pre ktoré môže dieťa odmietať jedlo. Aký postoj zaujať v takejto situácii?

Odpovede sú veľmi individuálne.

Má vaše dieťa teplotu, nádchu? Vtedy nechutí ani nám, dôležité v tomto období sú hlavne tekutiny.
Prerezávajú sa mu zúbky? Vtedy je silnejší sací reflex, dieťatko upokojuje sanie, lyžičku mu do pusy pravdepodobne nedostaneme.
Je unavené? V tomto prípade, ak ste aj nestihli dieťatko nakŕmiť, pravdepodobne sa to pred spaním už ani nepodarí.

Čo však v prípade, ak dieťa odmieta jedlo dlhodobo?

U nás sa to začalo ako u mnohých iných detí. Jedného dňa si syn zmyslel, že obed jesť nebude. Striedali sa rôzne obdobia, kedy preferoval len pár jedál a dominantná bola vždy jedna potravina. Prešli sme si obdobím pudingovým, krupicovokašovým, chlebovým, medovým, palacinkovým, atď. .. .Skúšali sme úplne všetko: spolustolovníkov plyšákov, úplatky, vyhrážanie, klamanie, prosenie, zdobenie, veselé príbehy, atď... Všetko možné aj nemožné, odporúčané aj neodporúčané.

Konzultovali sme snáď s každým, kto mohol nejako poradiť, pýtali sme sa, čítali sme literatúru, skúšali, motivovali, prehovárali. Bez výsledku. 

Pediatrička skonštatovala, že dieťa prospieva, mám sa povzniesť. Spravili sme všetky vyšetrenia a náš syn, po tak dlhom období jednotvárnej stravy prospieva lepšie ako niektorí jeho rovesníci, ktorí jedia „normálne“.

Náš stav „nejedenia“ trvá už asi tri roky.

Obrat u nás nastal pred dvomi mesiacmi. Po troch rokoch odmietania, vzdorovania, dokonca aj vracania, ak sa nám podarilo aspon lyžičku niečoho vyskúšať, sa situácia mení.

Najskôr sme vylúčili všetky sladené nápoje. Viac sme nekúpili žiadny džúsik, žiadnu malinovku. Pitný režim je čistá voda a čaje. Bylinkové na podporu trávenia a chuť do jedla, ale aj rooibos a ovocné čaje. Všetko nesladené, alebo s malým množstvom javorového sirupu alebo medu. Zainvestovali sme do odšťavovača a spolu s deťmi každý deň robíme čerstvú šťavu. Ešte pred pár mesiacmi by som neverila, že môj syn bez problémov vypije napríklad mrkvovú šťavu s cviklou a jablkom.

Prvé sme vyskúšali kuracie mäso. Jedna kocka mäsa a potlesk. Napínanie na vracanie sme akože nevideli. Hráme divadlo. V puse naháňame bacily, tešíme sa, akí budeme zdraví. Doslova vyburcujeme situáciu do ovácií a tlieskania a za takejto hlučnej atmosféry sa zoznamujeme s niekedy známymi jedlami.

Všetko sa učíme od začiatku. Mäso po kúsku, ďalší deň viac, a pridávame. Keď sa jeden druh mäsa stal samozrejmosťou a nepotreboval toľko divadla a ovácií, jednoducho sme ho zaradili do jedálnička a skúšame ďalej, ďalšie jedlá. Ochutnávame, tešíme sa, fotíme. Chválime, porovnávame si svaly, pretláčame sa, v zrkadle hľadáme bacily, ktoré utekajú pred tou paľbou vitamínov. Rozprávame sa, ktoré jedlo je zdravé, kde sú aké vitamíny. Kreslíme ich.

Kedysi som čítala, že dieťa má brať jedlo ako samozrejmosť, nesmú sa pri ňom robiť žiadne ovácie, scény, ďakovania, pochvaly. Dieťa musí brať jedlo ako dýchanie. U nás to tak nefungovalo. Presný opak nás dostáva z toho, čo nám dlho nedávalo spať.

Dôležité boli zmeny, ktoré sme doma zaviedli:

  • jedlo sa snažíme podávať vždy v rovnakom čase
  • stolujeme spolu, neexistujú už výnimky (tatino pri TV...)
  • pri každom jedle sa rozprávame, čo všetko v ňom je
  • ak deti odmietnu jesť alebo dojesť, rešpektujeme, ale nie je žiadna náhrada, až do času ďalšieho jedla
  • nesľubujeme už odmeny za všetko, čo syn zje, učíme ho, že to robí hlavne pre seba a svoje zdravie
  • nekupujeme potraviny, ktoré nechceme, aby jedol, resp. ktoré preferoval a boli jedinými (čokoládový jogurt, pudingy)

A prečo to všetko nefungovalo už dávno?

Asi nám pri tom všetkom chýbala hlavne trpezlivosť. Nielen trpezlivosť s vymýšľajúcim dieťaťom pre konkrétne situácie, ale hlavne trpezlivosť v čakaní na deň, kedy sa to podarí.

Všetkým, ktorí občas prepadnete zúfalstvu a nejedenie sa stane prioritou, ktorú treba riešiť, želáme more trpezlivosti, lebo všetko ostatné príde. Vidím to na nás. Na našom synovi, ktorý mi dnes povedal, že si na obed prosí „mäsko, ktoré sa krája“ a sám nás vyzýva odšťavovať ovocie a zeleninu.

V tom množstve článkov som raz čítala, že do 6. roku veku dieťaťa máme šancu ho naučiť správnemu stravovaniu a vštepiť mu základy zdravej výživy. Ja mám na to ešte dva roky, a vy?