Mama, plečo: Aj vy máte obdobie otázok?
Dáte sa namotať, ani neviete ako. A už to fičí, už to ide. Otázka, odpoveď, až ste nakoniec v riadnej kaši a bezradní nad tajomstvami života.
Začalo to od dvoch rokov a rúti sa to na vás deň čo deň takmer neprestajne (no, vlastne v noci je prestávka).
Zvedavé otázky detí
Nekonečné otázky našich detí
Pýtate sa, o čo vlastne ide? Na ukážku mám pre vás zopár príkladov:
„Mama, a plečo chce Hanka papať mliečko?“
„Pretože je smädná.“
„A plečo je smädná?“
„Lebo je teplo.“
„A plečo je teplo?“
„Pretože svieti slniečko a vtedy je teplo a chce sa nám piť.“
„ A plečo chce Hanka piť?“
„Pretože je človek a ľudia potrebujú piť.“
Chviľa ticha.
„Mamina, mamina!“
„No, prosím?“
„ A plečo je Hanka človek?“
No to už som sa musela smiať. A priznám sa, narýchlo som ani nevedela, čo mám povedať...
Všetečné otázky zvedavých detí
Malý bol svedkom, ako v kostole odpadla jedna pani, prišla sanitka, naložili ju na nosidlá a odviezli. Doma na dvore sedel s babinou na hojdačke, rozmýšľal a začal:
„Babina, a plečo tá teta odpadla?“
„Pretože bola slabá.“
„A plečo bola slabá?“
„Pretože sa nenajedla.“
„A plečo sa nenajedla?“
„Asi nemala čo, nemala peniažky, aby si niečo kúpila.“
„A plečo nemala peniažky?“
„Lebo si nevedela zarobiť.“
„A plečo si nevedela zalobiť?“
„Lebo bola slabá.“
„A plečo bola slabá a nevedela si zalobiť?“
„Pretože nemala otecka, nemal jej kto pomôcť.“
A to som už mierila k tým dvom ja, Maťko sa na mňa obrátil a pýta sa: „Mama, a plečo tá teta, čo odpadla, nemala otecka?“ S výrazom absolútneho nepochopenia zmyslu otázky a pohľadom žiadajúcim vysvetlenie od babky, som sa snažila zistiť, o čo vlastne ide. No babina vybuchla do smiechu až jej slzy tiekli. Bolo jej treba mystifikovať!!!
Detské otázky podľa veku - čo sa pýtajú deti od 2 do 4 rokov?
Sedíme v aute, ja šoférujem, deti v sedačkách za mnou
Maťko pozerá cez okno zamyslený. Prechádzame cez železničný priechod.
„Mamina, a plečo tadeto chodí vláčik?“
„Pretože tu sú koľajnice. Vláčiky totiž chodia len po koľajniciach.“
„A plečo?“
„Pretože je to tak zariadené. Autá chodia po ceste, lietadlá lietajú vo vzduchu a vláčiky chodia po koľajniciach.“
„A mamina, plečo domčeky sú na zemi?“
„Aby nespadli, aby boli pevné.“
„A plečo stlomy sú na zemi?“
„Lebo majú korene v zemi, aby nespadli. Pozri, tam sú lastovičky, chystajú sa na odlet do teplých krajín, vidíš?“
„A plečo?“
„Lebo tu by im v zime bolo chladno a mohli by zamrznúť, tak odletia do teplých krajín, na juh, do Afriky, kde je stále teplo.“
„A plečo na juh?“
„Aby tam boli v teple. Tam žijú aj levy a ťavy.“ Ticho rozmýšľa.
„Mama, pôjdeme sa niekedy pozlieť na ten juh?“
„No, ale to je veľmi ďaleko.“
„Ale veď ja vydužím. Aj minule som išiel na juh na tlojkolke a vládal som. Veď keď vydužím aj k stalej mame, vydužím aj na juh.“ Došlo mi, že myslí juh Seneckého jazera.
„No, ale to je ešte ďalej, to nie je juh jazera, ale juh sveta. Tam sa ide len lietadlom.“
„No tak pôjdeme lietadlom. Pozlieme si tie ťavy a levy. No mama, môžeme?“
Čo dodať, vidíte tú detskú logiku?
Ešte pár situácii z nášho života so zvedavcom
„Mamina, už mi choď kúpiť toho chodiaceho havka, ako má Velonika.“„Veď sme povedali, Maťko, že napíšeme Ježiškovi, aby ti ho na Vianoce priniesol.“„Ale kedy už budú tie Vianoce?“„Vianoce bývajú v zime.“„Júúúj, mamina, ale veď ja do zimy nevydužím!!!“
Maťko hovoril tatinovi:
„Budeme pozelať na počítači tú lozplávku.“
Babka do toho skočila:
„Na počítač pôjdeš až potom, keď sa naučíš hovoriť ryba, rak!“
Maťko nechápavo:
„Plečo mi také hovolíš? Veď mňa lyba nezaujíma!“
Ešte zopár bonusových otázok. Skúste rýchlo odpovedať:
„A ako si mohla kusná kúpiť byt? Ako ho odniesla, veď on je ťažký.“
„Plečo stalí lodičia bývajú ďaleko? Plečo tam stavali? Plečo my sme stavali tu?“
„Plečo hovjenko smudí a mydlo vonia?“
„Plečo si nemôžeme umyť vo vani bluško zvnútla, ale musíme kakať na záchode?“
„Plečo Saxana zabudla, že už nie je čalodejnica a skočila z okna? No plečo?“
„A plečo sú niektolí ľudia zlí? Ako na to plišli?“
