Kedy bude zo syna lepší jedák?
|
24. september 2023
foto: istockphoto.com
Mamička 2,5 ročného synčeka sa obrátila na nás o radu, ako dosiahnuť, aby jej malý "nejedák" zjedol toho viac.
"Máme problém dostať doňho akékoľvek jedlo, či polievku, a to naozaj varím takmer každý deň. Syn je veľmi temperamentný, jediné, čo nikdy neodmietne, je mliečna formula, ktorú stále kupujeme, lebo si myslím, že aspoň tak dostane vitamíny.
Ráno nechce okrem mlieka nič, potom zje kúsok jablka, hrušky, mrkvu..., s obedom to je tiež veľmi slabé, polievku maximálne jednu-dve lyžičky, sem-tam trošku cestovín, ryžu, mäsko, zemiaky absolútne odmieta. Olovrantuje jogurt a potom si opäť zobne niečo na večeru, pred spaním dostane mlieko.
Okrem toho však nechce veľmi ani piť, doslova ho musím každú chvíľku nútiť, aby prehltol aspoň 1 glg čistej vody, skúšala som aj sladký čaj – ale ani ten nechce. Už som z tohto boja unavená, čo by ste mi poradili? Zmení sa to? Inak v poradni lekárka vravela, že váži primerane (13,5 kg), rastovo patrí skôr k vyšším deťom v jeho veku."
Na otázku odpovedá pediater
Odpovedá MUDr. Katarína Vicianová: Verím vám, že dlhodobé úsilie niečo do vášho synčeka „dostať“ je naozaj vyčerpávajúce. Hoci sa s týmto problémom stretávame v detskom lekárstve často, každý prípad je iný. Je tu veľká rozmanitosť klinického stavu detí a príčin nechutenstva. Všeobecne vieme túto situáciu vysvetliť z fyziologického hľadiska. Náš centrálny nervový systém (oblasť hypotalamu) prijíma informácie a údaje z tráviaceho traktu, mnohých ďalších orgánov a iných oblastí mozgu. Následne tieto hypotalamické centrá regulujú chuť do jedla, pocit hladu alebo nasýtenosti.
V detskom veku poznáme tri základné skupiny príčin nechutenstva.
- Prvú skupinu tvoria náhle alebo dlhodobé choroby tráviaceho systému, napr. infekcie, vrodené anomálie, malabsorpčný syndróm, ochorenia pečene a pankreasu.
- Druhá skupina zahŕňa ochorenia iných orgánov, ktoré sa prejavujú nechutenstvom. Patria sem infekcie (napr. močových ciest, dýchacieho systému, ucha), chronické choroby ako chudokrvnosť, ochorenia štítnej žľazy.
- Tretia skupina príčin nechutenstva je v tomto veku najčastejšia. Sú to psychogénne príčiny. Či už zlé stravovacie návyky – zlá výchova k jedlu, jednotvárna strava, nadbytok mlieka, sladké nápoje. Aj malé dieťatko môže pociťovať stres, únavu a negatívne emócie. Medzi psychogénne príčiny nechutenstva patrí aj „fyziologická anorexia“ batoliat a školských detí.
Jedná sa pravdepodobne o „fyziologickú anorexiu“ batoliat a školských detí
Na základe vami popísaného stavu predpokladám, že u vášho synčeka ide o túto možnosť.
Totižto po 1. roku života sa znižuje rastové tempo dieťaťa, a preto sa v tomto období znižuje chuť k jedlu. Hlavne mamičky si robia starosti, keď sa ich dobre papajúce dojča stane horším jedákom v období batoľaťa. U dieťaťa sa zvyšuje záujem o okolie a klesá záujem o jedlo. Ide o prechodné obdobie. Vo všeobecnosti deťom treba ponúkať pestré jedlá rôznej chuti. Pri jedle začínajú používať iné zmysly ako iba chuť. Menšie deti nemajú rady príliš teplé jedlá, uprednostňujú ich mierne teplú formu. Niektoré jedlá odmietajú skôr pre ich vôňu či pach, ako chuť.
Prečítajte si tiež:Mäso? NIE!!! Čo robiť, ak dieťa odmieta mäsko
Mäso? NIE!!! Čo robiť, ak dieťa odmieta mäsko
Dôležité je zachovať pokoj
V každom prípade, aj keď dieťa odmieta jesť podľa predstáv mamičky, má mať pri papaní pokoj, pretože si určite neobľúbi jedlo, počas ktorého je kárané. Príčinou fyziologickej anorexie môže byť i nadmerné ponúkanie mlieka v danom období. Ak je ponúkaného mlieka toľko, že to spĺňa všetky energetické požiadavky dieťaťa, ono odmieta tuhú stravu. Medzi 1. a 2. rokom života by malo dieťatko vypiť asi 400 – 500 ml mlieka (alebo mliečnych výrobkov).
Pritom 100 ml mlieka zodpovedá 1 plátku syra (15 g), alebo 30 g mäkkého syra (tvaroh, žervé). 100 g jogurtu zodpovedá približne 150 ml mlieka.
Urobte si bilanciu príjmu mlieka a mliečnych výrobkov u vášho synčeka. Píšete, že ste mu už mlieko obmedzili na 2-krát denne, no nepíšete, koľko ho vypije. Niektoré 2,5-ročné dieťa nie je schopné spapať polievku aj druhé. Preto treba uprednostniť jeden viaczložkový obedový chod.
Pripájam i odporúčaný jedálniček pre deti staršie ako 1 rok:
- Raňajky tvoria 25 % celkovej dennej potravy: pred alebo po hutnej strave dieťatko dostane materské alebo umelé mlieko – formulu (najlepšie do 3 rokov života). Na raňajky má mať chlieb alebo pečivo, maslo, džem, rôzne doma pripravené nátierky, syr, ovocie alebo kúsok čerstvej zeleniny.
- Na desiatu (5 %) má mať mliečny výrobok s ovocím.
- Obed, ako hlavné jedlo (40 %), pozostáva z mäsa, rýb, vajíčok, zeleniny, strukovín a príloh (zemiaky, ryža, cestoviny, knedle) v rôznej kombinácii. Pripravíme ho z polievky a hlavného chodu. Avšak mnohé deti zvládnu iba jeden hlavný chod. Ovocie a zelenina má byť súčasťou každého jedla.
- Olovrant (5 %) má byť zložený z mlieka, jogurtu, pečiva, surovej zeleniny a ovocia, pravdaže, vhodne skombinovaných.
- Na večeru (25 %) majú deti medzi 1. a 2. rokom mať kašu s ovocím alebo zeleninou, alebo cestoviny, ryžu, zemiaky a zeleninu.
A ešte: Hoci podľa pani doktorky je všetko v poriadku, požiadajte o gastroenterologické vyšetrenie vášho synčeka. Detský gastroenterológ zváži zdravotný stav vášho malého a prípadne vylúči potravinovú alergiu, intoleranciu laktózy, parazitárne ochorenie zažívacieho systému, anatomickú odchýlku zažívacieho systému a ďalšie možné ochorenia tohto systému. Ak by nechutenstvo pretrvávalo, poradí, čo ďalej.
V pediatrii platí stará dobrá zásada, že až po vylúčení organických príčin môžeme povedať, že ide o psychogénnu príčinu zdravotných problémov dieťatka. Platí to napríklad i pre bolesti hlavy, či bolesti bruška.
Prečítajte si tiež: