Keď drobec NECHCE JESŤ: Ako postupovať, ak máme prieberčivé dieťa

RNDr. Barbara Sviežená, PhD. | 29. marec 2021
Keď dieťa odmieta jesť

Zdravé dieťa sa neprejedá ani nehladuje. Ak sa niečo naruší, nie je to vždy vychýleným systémom, ale často psychikou.

Príjem potravy je veľmi komplexný proces, nezávislý od našej vôle. To, čo jeme, koľko a kedy, je závislé od molekulárnych mechanizmov prebiehajúcich na úrovni mozgu, hormónov, nervových dráh, ale aj častí tráviacej sústavy. Zmyslom prijímania potravy je sústavne zachovávať energetickú homeostázu – teda zabezpečiť vyvážené fungovanie organizmu a všetkých jeho častí.

Prečo je teda tento prirodzene daný proces tak ľahko narušiteľný svojvôľou našich detí a čo sa deje, ak dieťa stravu jednoducho odmieta?

Centrum hladu a sýtosti

Ospravedlňujeme sa za trošku zložitosti, ale pre lepšie pochopenie procesov to musí byť. Hlavnú úlohu pri prijímaní stravy zohráva centrum hladu a centrum sýtosti v hypotalame v mozgu.  Na to, či pociťujeme hlad alebo nasýtenie, potrebujeme funkčné vzťahy medzi hormónmi – konkrétne leptínu z tukového tkaniva, inzulínu a glukagónu z pankreasu, adipokinínov či kortizolu z kôry nadobličiek. Dieťa sa rodí s citlivým nastavením všetkých týchto regulačných dráh aj vďaka evolučnému tlaku. Evolúcia umožnila posilniť vyvážené vzťahy medzi príjmom a výdajom energie. 

Preto platí: 

  • Zdravé dieťa sa neprejedá ani nehladuje.
  • Zdravé dieťa má dokonale vyvinuté regulačné mechanizmy na príjem potravy. 

To znamená, že z hľadiska funkčnosti regulácie je dieťa dokonalým systémom, ktorý funguje presne ako švajčiarske hodinky. Ak sa niečo naruší, nie je to vždy vychýleným systémom, ale často psychikou.

Prieberčivé deti

Poznáme to z bežnej praxe a našich kuchýň či jedální. Naše deti odmietajú určité typy jedál, dané množstvo jedla či konkrétne potraviny. Kde je problém a prečo sa to deje? Azda len nevieme, čo a koľko by malo dieťa jesť? Ťažko povedať... Tento problém totiž zvyčajne začneme reálne pozorovať v batolivom veku, teda po ukončenom 1. roku dieťaťa, keď sme prípadné odmietanie prisudzovali skôr prechodom z pohodlného dojčenia na prvé príkrmy.

VYHASNUTIE POCITU SÝTOSTI

Možno si to neuvedomujeme. Naše dieťa rastie, začína chodiť a my nadobúdame pocit, že teraz míňa podstatne viac energie. Preto nebadane zväčšujeme porcie a sme znepokojené, ak dieťa odmieta dojedať, či vyberá len „hrozienka“ z koláča.

Lenže paradoxne – dieťa teraz potrebuje prijímať energie menej! Veď len zvážme – za prvý rok existencie narástlo na dvojnásobok svojej výšky a trojnásobok svojej hmotnosti! To sa už v žiadnej etape života nepodarí. Teraz sa rast a budovanie tkanív výrazne spomaľuje, a tým aj potreba príjmu potravy. 

Práve u batoliat dochádza k špeciálnemu fenoménu – tlakom rodiny dieťa začína bezmyšlienkovito dojedať nastavené porcie, a často sa necháva uplácať za dojedené porcie sladkosťami. Verte alebo nie, toto je začiatok manipulácie s jedlom, ktorá vyúsťuje buď do neobmedzeného jedenia veľkých porcií, alebo odmietania bežného jedla v dôsledku návyku na chuť sladkého. Je to cesta k zlomeniu a vyhasnutiu pocitu sýtosti!

Keď dieťa odmieta jesť

TIPY: 

  • Po prvom roku života dieťatka rešpektujte množstvá, ktoré zje.
  • Učte sa pravidelnosti a stolovaniu.
  • Nepoľavujte v pravidelnom režime a systéme jedál.
  • Nenúťte dieťa dojedať porcie, ktoré ste nastavili vy.
  • Budujte vzájomnú dôveru z hĺbky srdca.
  • Pripravujte samostatné jedlá tak, aby si dieťa mohlo vybrať. 

POZOR NA KALORICKÉ NÁHRADY STRAVY

Prechodom na stravu, ktorá je bezmliečna, sa rozvíja závislosť na sladké nápoje. Samotné materské mlieko ku koncu prvého roka života už neplní primárne výživovú hodnotu. Rozvíja sa potreba prijímať náhradu a veľmi často sa v tomto období stráca väzba na uhasenie smädu obyčajnou vodou. Veľa z nás sa aj pri snahe o dodržanie pitného režimu sťažuje na to, že dieťatko vodu odmieta.

Zo strachu z nedostatku tekutín začíname podávať rôzne iné formy nápojov, aj sladené. Problémom je, že sladené nápoje znižujú pocit sýtosti a majú tendenciu viesť k prejedaniu niečím sladkým. Dôvodom je, že pôsobením vysokého glykemického indexu sladených nápojov dochádza k vyplavovaniu inzulínu a následne väčšej chuti sa dojesť. Na „normálne“ jedlo potom neostáva priestor a my len posilňujeme závislosť na sladkom a posun v regulácii príjmu stavy.

Pri prechode na nemliečnu stravu NEPONÚKAJTE INÉ NÁPOJE ako je čistá voda.

Ak dieťa vodu odmieta, navýšte jej podiel v strave, redšie kaše, viac polievok, veľa ovocia a zeleniny. Každým neprirodzeným sústom ovplyvňujeme vnímanie prirodzených chutí.

FAKTORY VNÍMANIA jedla sú rôzne

Základ pre vzťah k jedlu je už v období dojčenia. Dieťa vníma matkin nepokoj, stres, negatívne pocity počas pitia materského mlieka... Tieto negatívne stimuly sa v dieťati ukladajú a môžu byť zdrojom problémov v ďalšom období. Dieťa vníma od narodenia, čo mu chutí a čo nie.

Postupne sa zoznamuje s rôznymi jedlami a rozpoznáva, čo je preň prijateľné. Voči niektorým potravinám či jedlám môžeme mať už v detstve averziu, typické je to napríklad pre strukoviny, špenát, morské plody...

Dokonca sa v prístupe k jedlu odrážajú aj isté spoločenské stereotypy. Na prísun stravy má vplyv aj stolovanie a atmosféra pri ňom. Od istého veku si dieťa začína spájať poznámky a komentáre ostatných členov rodiny v súvislosti s jedlom. Grimasa súrodenca môže viesť k odmietaniu danej potraviny, napätá atmosféra môže vyvolať odpor k stolovaniu.

Pri dojčení vytvorme atmosféru lásky, vzájomnosti a blízkosti. Pokúsme sa vyhnúť dojčeniu, ak sme v strese, napäté či rozčúlené.

Vytvárajme príjemnú pohodu pri spoločnom stolovaní. Jedlo má byť malou oslavou. Zaveďme si rituály stolovania. Bavme sa pri stole o tom, čo kto pekné ten deň zažil. Detí sa nemusíme pýtať, môžeme sami hovoriť o svojich zážitkoch. Deti sa rady pochvália potom svojimi. Ak je pri stole smiech, namiesto zachmúreného ticha, bude jedlo odmenou.

SENZITÍVNA PERIÓDA u detí a problémy s jedlom

Keď hľadáme príčinu prieberčivosti, môžeme sa na chvíľu vrátiť do obdobia prechodu od dojčenia k príkrmom. Dieťa v tomto období prechádza zložitým a radikálnym vývojom. Učí sa sedieť, mení sa jeho poloha pri jedení, vyvíjajú sa svaly, ktoré napomáhajú so žuvaním, prehĺtaním, posúvaním stravy.  Dieťa začína integrovať zmyslové signály (zrak, čuch, hmat) a rozvíja sa jeho chuť k jedlu.

Ak v tomto období zaradíme predčasne nevhodné jedlo, alebo naopak, príliš dlho odkladáme zavedenie jedla istej konzistencie, môže to mať dlhodobé následky. Napríklad deti, ktoré neprežúvajú stravu medzi 7. – 9. mesiacom, môžu následne odmietať pevnú konzistenciu jedla, môže ich napínať  na zvracanie, dokonca sa môžu skutočne povracať. Spojenie pevnej zložky stravy s vracaním ovplyvní výber jedla na dlhé mesiace! 

Neponáhľajte sa a ani zbytočne neotáľajte so zaradením vhodných príkrmov a ich konzistencie.

Dieťa sa potrebuje zoznamovať so senzorickými vnemami v ústach v ideálnom časovom rozmedzí. Preto sledujte svoje dieťatko a rešpektujte jeho vývoj. Prvé príkrmy sú vhodné v čase, ak dieťa dokáže sedieť a aj prehĺtať.

Keď dieťa odmieta jesť

SKUTOČNÝ PROBLÉM? Zapisujme si, čo dieťa počas dňa zjedlo

Ak sa nášho dieťaťa netýka prejedanie, dojedanie, nezmyselné zasycovanie ani pitie sladených nápojov, a máme dojem, že jeho nejedenie nie je spôsobené anarchiou v stravovacích návykoch, potom skúsme začať poctivo sledovať a zapisovať, čo zjedlo. Zapíšme si každé sústo, a robme to dôsledne niekoľko dní za sebou. Po týždni či dvoch naše zápisy vyhodnoťme.

Ak pretrváva náš dojem malého energetického príjmu alebo obmedzeného druhu potravín, a vylúčili sme psychologické faktory a manipuláciu, môže ísť o problém s trávením, nechutenstvom či odmietaním jedla v dôsledku prepojenia bolesti či tráviaceho diskomfortu a potravy. Dnes už vieme, že stav črevného mikrobiómu môže výrazne ovplyvňovať chute, pocit hladu či sýtosti.

Čo robiť ak dieťa odmieta stravu?

Pri dlhodobom odmietaní stravy začnime podporou trávenia. Zaraďme probiotiká na minimálne 2 mesiace, prípadne tráviace enzýmy a sledujme stolicu, či nepokoj dieťaťa a aj jeho spánok. Pri dlhodobom odmietaní stravy zvážme podávania výživových doplnkov na prechodné obdobie, aby sme zabezpečili prísun kritických mikroživín.

V istých prípadoch môže v dôsledku nevyváženej stravy dôjsť k nedostatku minerálu zinku. Zinkový deficit môže vyvolávať nechutenstvo a prechodný stav podobný anorexii. Tu už môže ísť o závažnejšie stavy, ktoré je lepšie minimálne konzultovať s lekárom pre vylúčenie hlbších príčin. Tu už však hovoríme o krajných prípadoch, ktoré sú skôr vzácne. Ďaleko častejšie sa stretávame práve s prieberčivosťou v dôsledku prvých spomínaných príčin.

Ako postupovať, ak máme prieberčivé dieťa:

  • zaveďme striktný režim – podávajme jedlo v konkrétnom časovom intervale a na vyhradenom mieste
  • nepodávajme žiadne snacky medzi jedlami a žiadne jedlo do ručičky
  • neberme deti so sebou do obchodu, aby sme nepodľahli náhlemu nátlaku z ich strany
  • nenakupujme na čas žiadne ready-to-eat potraviny
  • pri príprave jedla majme deti pri sebe, varme však zo skutočných potravín a začnime dieťa zoznamovať s procesom prípravy
  • snažme sa o pokojnú atmosféru pri stolovaní
  • nedovoľme deťom, aby pri stolovaní ktokoľvek používal mobilné zariadenia či tablety
  • majme na stole na výber viac príloh či zeleniny v samostatných nádobkách a nechajme dieťaťu slobodný výber
  • ak sa dieťa nenaje, netlačme naň, ponúknime jedlo až v stanovenom čase
  • nerobme kompromisy a nemeňme pravidlá
  • sledujme dieťa – ak je čulé, vitálne, veselé, pravdepodobne ide o prechodné obdobie
  • ak si všimneme akýkoľvek prejav prežívanej bolesti v súvislosti s jedlom či trávením, začnime si robiť denník – záznamy zjedenej stravy. Všímajme si prepojenie konkrétnej potraviny s prejavom diskomfortu. Sledujme stolicu, jej objem, prípadne zápach. Pri akomkoľvek podozrení skúsme eliminovať problematickú potravinu zo stravy a sledujme prípadné zmeny
  • nebojme sa osloviť špecialistu na stravu dieťaťa a odkonzultovať s ním problém. Špecialista môže objektivizovať problém a zbaviť vás zbytočného strachu.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: