Jednoducho VÝNIMOČNÉ: 5 najdôležitejších vlastností materského mlieka

MUDr. Katarína Vicianová | 7. október 2024

foto: istockphoto.com

Svojimi vlastnosťami presne zodpovedá potrebám novorodencov, dojčiat a malých batoliat.

V  minulosti bolo dojčenie jediným spôsobom, ako mohlo dieťa prežiť. Výživa materským mliekom prináša obrovské výhody nielen pre dieťa, matku a rodinu, ale pre celú spoločnosť. Preto o ňom hovoríme ako o prirodzenej výžive.

Materské mlieko je  biologicky aktívna, komplexná a najoptimálnejšia potrava pre najmenších. Jeho zloženie sa postupne mení a prispôsobuje meniacim sa potrebám rastúceho dieťatka. Všetky jeho majoritné živiny majú niekoľkonásobné funkcie. 

Prečítajte si tiež:

Mama šokuje: Materské mlieko ako všeliek?

5 vlastností materského mlieka,ktoré potvrdzujú jeho výnimočnosť

1. Nutričná (výživová) vlastnosť

Svojou biologickou skladbou bielkovín, cukrov, tukov, minerálov, stopových prvkov, vitamínov a vody materské mlieko najlepšie kryje rastovú a energetickú potrebu dieťaťa. Je to dynamická tekutina, ktorej zloženie sa mení podľa cirkadiálneho rytmu (v priebehu dňa). Je pre dieťa najľahšie stráviteľná, najmenej zaťažuje tráviaci a imunitný systém dieťaťa.

Bielkoviny

Materské mlieko obsahuje síce menej bielkovín  (0,9 – 1,3 g/100 ml) ako kravské, ale dieťa ich dokáže oveľa lepšie spracovať a stráviť. V kontakte so žalúdočnou kyselinou vytvára materské mlieko jemné zhluky bielkovín, zatiaľ čo bielkovina kravského mlieka (kazeín) sa premení na zle stráviteľné tvarohovité hrudky.

Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka kazeínu a srvátky je v materskom mlieku 40 : 60 a v kravskom 80 : 20. Materské mlieko má unikátne spektrum aminokyselín, presne prispôsobených  metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat.

Dominantnou bielkovinovou zložkou materského mlieka sú srvátkové bielkoviny (alfa-laktalbumín a laktoferín). Naopak, hlavnou zložkou kravského mlieka je kazeín, pričom jeho hlavná súčasť beta-laktoglobulín je silným alergénom vyvolávajúcim často alergiu na bielkovinu kravského  mlieka. Beta-laktoglobulín sa v materskom mlieku vôbec nevyskytuje.

Materské mlieko obsahuje esenciálne aminokyseliny, ktoré si nevie organizmus vytvoriť a nenachádzajú sa ani v umelom mlieku. Takou aminokyselinou je taurín, ktorý je dôležitý napr. na stabilizáciu membrán, vývoj centrálnej nervovej sústavy, žlčových ciest a sietnice. Taurínu je v materskom mlieku 30-krát viac ako v kravskom.

 

Tuky

Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g – 4,5 g/100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby. 

Viete, že ranné mlieko obsahuje menej tukov ako večerné?   

Zadné mlieko má až 3 – 5-násobne vyšší obsah tukov ako predné mlieko.  Až  98 % tuku tvoria kvapôčky triglyceridov.  Z mastných kyselín je  42 % nasýtených a 57 % nenasýtených. Nenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom nie sú len zdrojom energie, ale aj dôležitou stavebnou látkou pre myelinizáciu, vývoj centrálneho nervového tkaniva a očnej sietnice.

Dôležité pre dieťa  je i  vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako 4-násobné v porovnaní s kravským mliekom!). Z nenasýtených mastných kyselín sú dôležité kyselina linolová, linolénová, arachidónová a dokozahexaenová. 

Unikátnou zložkou materského mlieka je enzým lipáza, umožňujúci deťom lepšie stráviť a využiť mliečne tuky. V kravskom mlieku chýba.

Vyššia hladina cholesterolu v materskom mlieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu, ale i pre indukciu enzymatických systémov, ktoré v neskoršom veku regulujú metabolizmus cholesterolu. 

Prečítajte si tiež:

Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor

Mliečny cukor – laktóza 

Priemerne je ho 7 g /100 ml. Okrem toho, že dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Laktóza má pozitívny vplyv na absorpciu vápnika a iných katiónov, podporuje črevnú mikroflóru syntetizujúcu vitamíny skupiny B. Laktóza je štiepená enzýmom laktáza na glukózu a galaktózu. Aktivita laktázy je najvyššia ihneď po narodení, v detskom veku postupne klesá a v dospelosti je najnižšia.

U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je prirodzená črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Ich prevaha je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií  a laktobacilov (bifidogénny faktor).

Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s prevahou laktobacilov a bifidobaktérií  vytvorená počas prvého mesiaca života.

Vitamíny

Materské mlieko obsahuje vitamíny, ktorých hladina kolíše v závislosti od stravy matky. 

Zdravo sa stravujúca mamička má v mlieku dostatok vitamínov.  

Dojčené dieťa preto nepotrebuje žiadne vitamínové doplnky, až na vitamíny D a K

Materské mlieko obsahuje malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby tohto vitamínu slnečné žiarenie. No keďže je slnečný svit v našej zemepisnej polohe od októbra do marca zanedbateľný, je nevyhnutné deťom  podávať vitamín D, aj ako prevenciu rachitídy (krivice). 

Vitamín D podávame dieťaťu celé prvé 2 roky života,  niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3. roku života počas zimy.                                                                                                               

Vieme, že krvácanie z nedostatku vitamínu K závisí hlavne od aplikácie preventívneho podania vitamínu K u novorodencov a dojčiat v jednotlivých krajinách, ale aj od dĺžky výlučného dojčenia a obsahu vitamínu K vo formulách.

Od 60. rokov minulého storočia sa stala prevencia krvácavej choroby novorodencov a dojčiat štandardnou stratégiou starostlivosti o novorodencov vo väčšine vyspelých krajín. 
    

Prečítajte si tiež:

Vitamín K: nezabúdajte naň!

Minerály, stopové prvky a hormóny

V materskom mlieku je menej minerálov ako v kravskom, no svojím obsahom spĺňa optimálne potreby dojčiat. Dôležitý je významne nižší obsah sodíka, čo nezaťažuje nezrelé obličky novorodenca. Takisto je v materskom mlieku priaznivý pomer vápnika a fosforu, čo vedie k lepšiemu vstrebávaniu vápnika.

Železa je menej ako v kravskom, ale z materského sa ho vstrebáva 30-krát viac ako z kravského. Vďaka jodizácii kuchynskej soli je aj prísun jódu materským mliekom pre dieťa dostačujúci.                    

Menej vieme, že materské mlieko obsahuje aj stopové prvky a nesmierne dôležité hormóny, a to epidermálny rastový faktor a nervový rastový faktor, ktoré podporujú dozrievanie a rast detského organizmu (zažívacieho traktu, mozgu, sietnice, látkovej premeny či imunitného systému). Tiež thyreoidálny hormón či prolaktín. Obsahuje aj enzýmy zabezpečujúce ochranu organizmu (lysozým, peroxidáza ), trávenie (amyláza, lipáza ) a transport (glutationperoxidáza, alkalická fosfatáza).

Toto všetko nenahradí žiadna umelá výživa. Preto nazývame umelé mlieka (na báze kravského mlieka alebo sóje) iba náhradami materského mlieka.

2. Fyziologická  vlastnosť

Materské mlieko má unikátnu vlastnosť – dokáže zmeniť svoje zloženie podľa potrieb dieťaťa a  prispôsobiť sa jeho veku. Je vždy čerstvé, ľahko dostupné, sterilné a má primeranú teplotu.

• Prvé mlieko, ktoré sa tvorí 4 až 5 dní po pôrode – kolostrum (mledzivo) – je husté, žltkasté, obsahuje viac bielkovín a protilátok chrániacich dieťa pred infekciou. Je to imunologická bomba. Kolostrum obsahuje menej cukrov a tukov ako zrelé mlieko. Má mierne preháňavý účinok, čo však nie je na škodu, pretože odstraňuje z črievka novorodenca jeho prvú stolicu (smolku). Viete, že Američania za objav funkcie a účinku telomerázy (enzým nesmrteľnosti ), ktorý sa v kolostre nachádza, dostali  v r. 2009 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu?
• Prechodné mlieko sa tvorí  od 5. do 14. dňa a potom prechádza do  zrelého mlieka, ktoré je modrastobiele, mierne  priesvitné. V porovnaní s kolostrom obsahuje menej bielkovín, ale viac cukrov a tukov. 

Zmeny zloženia materského mlieka zodpovedajú potrebám popôrodného vývoja procesov trávenia a ostatných funkcií zažívacieho systému. Zohľadňujú enzymatické zrenie a bakteriálne osídľovanie zažívacieho systému. 

3. Imunologická vlastnosť

O imunologických vlastnostiach materského mlieka by sme mohli napísať celý seriál... 

Materské mlieko:

• poskytuje dieťaťu pasívnu ochranu – jej nositeľmi sú rôzne antiinfekčné, antioxidačné či imunitné súčasti.
• urýchľuje a posilňuje dozrievanie imunitného systému dieťaťa.
• pozitívne ovplyvňuje procesy nastolenia imunitnej tolerancie.
• programuje správnu a účinnú zápalovú odpoveď dieťaťa.
• podieľa sa na regulácii génovej expresie. 

K tomu slúži obrovské množstvo faktorov nešpecifickej i špecifickej imunity, ktoré materské mlieko obsahuje.     

Prečítajte si tiež:

Dojčenie: NAJLEPŠÍ štart do života

4. Psychologická vlastnosť  

Základom spokojného života celej rodiny a neskoršej citovej stability dieťaťa je vzájomný intímny vzťah medzi matkou a dieťaťom vznikajúci počas dojčenia. Dieťa pri dojčení získava pocit bezpečia a lásky, vytvára sa tak puto na celý život.

Dieťa je zmyslovo naplnené, cíti matkinu vôňu, reaguje na tlkot jej srdca, vníma kontakt cez kožu, počuje jej hlas. Dojčené dieťa teda nedostáva iba „výživu“, ale silné podnety pre svoj intelektový a citový rozvoj. 

5. Ekonomická a ekologická vlastnosť

Dojčením šetrí mamička nielen zdravie svoje a svojho dieťaťa, ale aj peniaze za umelú výživu, dojčenskú vodu, fľašky, cumle, podbradníky. Preváranie vody, sterilizácia príslušenstva tiež stojí peniaze. Nakoľko dojčené deti bývajú menej choré, neskôr ich matky chýbajú menej v práci, čo má  pozitívny finančný prínos. 

Spoločensko-ekonomický dopad dojčenia je veľký. Materské mlieko je zadarmo, šetrí čas aj peniaze.