Adamko má 21 mesiacov: Čert alebo anjel?
Ak náhodou tieto dni natrafíte na tmavovlásku, ktorá vlečie malého, kopajúceho a zúriaceho čertíka s vizážou anjela, pravdepodobne to bude moja mama. A vlečie mňa. Mám totiž celkom slušne rozbehnuté obdobie vzdoru. A každým dňom je to čoraz horšie.
Keď vzdorujem, skrývam sa za gauč (a potom odtiaľ neviem vyliezť), hádžem sa o zem (kdekoľvek), trieskam vecami (akýmikoľvek) a mením sa na Adama-Ničiteľa. Ničím všetko, všetkých aj seba. Záchvat nevôle sa ma zmocní väčšinou vtedy, keď nemôžem urobiť niečo, čo chcem. Alebo ak ma niekto podceňuje a obmedzuje. No a čo, že je to v mene mojej bezpečnosti. Veď ja už toho toľko viem a ešte viac si toho myslím, že už viem. Len tí dospeláci to akosi nevidia a neuznávajú.
Adamko má 18 mesiacov: Malý odvážlivec skúma svet
Hodím sa o zem a...
Naposledy som sa mame hodil o zem o siedmej ráno na odchode z polikliniky, kde som ju aj so sestrou sprevádzal, keď bola pani doktorke odniesť voľajaký papier. Ani neviem prečo, možno ma nudila situácia, nechápal som, prečo už ideme preč alebo sa mi nechcelo mať čiapku a bundu, hoci vonku bolo už chladno. Nepomohlo ani dohováranie, prosby, hrozby. A tak ma mama zodvihla na ruky uprostred metania a odniesla polonahého – ona celá spotená – rýchlo do auta.
O vyše hodiny neskôr som sa chcel štverať po hrubých koreňoch stromu v lesíku na bratislavskej Železnej studničke. Videl som totiž, ako sa po nich sťaby veverička vyštverala moja sestra. Mama videla, že nemá zmysel mi odporovať, a tak mi to dovolila. Dobre, nech si trénujem obratnosť. Zozadu ma istila, no keď hore nad stromom, uprostred príkreho svahu vyhodnotila riziko, chcela mi pomôcť zísť dole. To však nemala robiť! Kaziť zábavu a podceňovať moje schopnosti. Dal som jej to patrične najavo – hodil som sa o tú šmykľavú zem a začal sa metať. Mama nevedela, čo si počať.
Samej sa jej šmýkalo a ak nás chcela v bezpečí dostať dole, potrebovala, aby som spolupracoval. Od spolupráce som mal však v tej chvíli ďaleko. Nedal som si nič vysvetliť a na čakanie, kým ma to prejde, nebol čas ani priestor. Naozaj ošemetná situácia. Mama začala volať o pomoc a privolala dva zablúdené turistky, ktorým ma podala, aby ma zniesli dole. Bol som v takom šoku, že ma berú na ruky akési cudzie ženské, že som sa razom upokojil a ostal som ticho ako pena. Mama sa zošmykla dole svahom za mnou a cítila sa ako... No, povedzme, že to bol prinajmenšom veľmi zvláštny pohľad na matku v legínkach a blúzke, vyteriganú s dvoma malými deťmi na strmom svahu uprostred lesa o ôsmej ráno.
Mami, nestrácaj odvahu!
Ešteže mamu toto extempore neodradilo od toho, aby nás ďalej brávala na kadejaké výlety a výpravy do lesa. Najradšej sa s ňou totiž túlame po neznámych trasách, polozarastených chodníčkoch v parkoch a objavujeme skryté zákutia. O tú svoju odvahu nesmie prísť, hoci musím priznať, že sme so sestrou naozaj poriadne divé deti a veruže jej to nijako nezľahčujeme.
My sa totiž doma za bežnej prevádzky neskutočne nudíme a každý deň so sestrou pištíme, že chceme niekam ísť. Hocikam, len nech to tam nepoznáme. Ak nás totiž vystrčí „len” na záhradu, môže sa staviť, že čosi vyparatíme. Minule ostala vo vedre špinavá dažďová voda a kým odbehla na záchod, stihli sme sa povyzliekať a vliezť do toho vedra do pol stehien. To, že na to práve nebolo najvhodnejšie počasie, asi nemusím hovoriť. Ale nie je to naša vina, mama to vie. Príležitosť robí zlodeja a my so sestrou to výdatne využívame.
Adamko má 19 mesiacov: Som už svetobežník!
Opakovací papagáj
Asi vám už došlo, že som ako opakovací papagáj. Po svojej sestričke opakujem úplne všetko. A najmä to, čo by som podľa názoru mojej mamy práve nemusel. Paulínka si na ulici strhne čiapku, zopakujem to po nej. Krúti sa za jedálenským stolom a vymýšľa, že nechce obedovať a, samozrejme, že začnem vymýšľať aj ja, hoci predo mnou je tanier plný jedla, ktoré normálne milujem. Keď sestra, tak aj ja. Nedajbože, aby som bol o niečo ukrátený. Potrpím si na to, aby mama bola spravodlivá. „Aj Adamtovi! Aj Adamtovi!” dožadujem sa nekompromisne. Prípadne napodobňujem sestrino: „Ja sama!” Ženský či mužský rod, všetko jedno, vidím totiž, že tie sestrine vetičky sú magické a účinné, a tak ich do písmenka kopírujem. A moja sestrička vidí, že ju verne kopírujem a nasledujem – koniec koncov, na ulici mamu nechytím za ruku ani za ten svet, ale keď mi povie, aby som chytil sestru, to veľmi rád a ochotne.
Niekedy ma Paulínka nahovára na rôzne vylomeniny, lebo sa baví na tom, ako sa mama hnevá. Raz darmo, moja rada: Treba poriadne vypiplať to prvorodené a ono potom druhorodené vychová.
Teda, až na prípadné čistenie zubov. Tam nezaberá ani autorita mojej sestry. Mame pravidelne s plačom hovorí, aby mi zuby vyčistila hoci aj násilím, pretože ja si ich nechcem čistiť ani za svet. A nechať si ich vyčistiť niekým iným už vôbec nie. A tak Paulínka plače, že mi zhnijú zuby a nech s tým mama niečo robí. A mama rezignovane myká plecom, lebo vie, že okrem vzdoru mám aj fázu „ja sám“, takže ak by to chcela urobiť za mňa, riskuje len ďalší záchvat mojej frustrácie. Ten riskuje aj ak ma chce vyzuť. Ja si už totiž viem vyzúvať topánky sám. Aj si vyzliekať bundu. A hromadu iných vecí.
Mama ma musí nechať, som predsa už veľký chlap a potrebujem jej hrdo ukázať, aký som už samostatný. A až keď mi to nejde, dovolím jej, aby mi navrhla, že mi pomôže. Vtedy sa nechám. Ale ak to chce urobiť iniciatívne sama, je zle-nedobre.
Tulkáčik
Aby to ale nevyznievalo, že aktuálne je to so mnou len kríž a boj, toto obdobie má aj svetlé okamihy. Veľmi svetlé. Keď vidím, že mama je už pekne nabrúsená, dokážem vystrúhať také vtipné grimasy, že sa jej hnev razom rozplynie. Ovládam asi tak desať grimás a je to na popukanie. Normálne na nej vidím, že sa dokáže roztopiť ako maslo. Ešte účinnejšie ju však viem roztopiť, keď k nej podídem a pritúlim sa, vybozkávam jej líčko a tuho ju objímem ručičkami okolo krku, stískam ako odušu. A ešte miluje, keď žartujem. Ja som vám totiž vtipný!
Napríklad jej poviem: „Mami, ty si brokolica!” Ona mi na to odpovie: „A ty si karfiol!” A ja zakontrujem: „A ty si autobus!” A takto sa doťahujeme a ona sa veľmi smeje, pretože ma napadajú také slová, aké by na sotva dvojročného chlapčeka veruže nepovedala. Mama sa smeje, že môj šarm má už teraz potenciál. Ale viete, ona je zaujatá, lebo predsa len, všetky mamy sú pri svojich synoch zaujaté. Ruku hore, ktorá nie.
Adamko má 20 mesiacov: Letné dobrodružstvo
Toto sa vám z dm drogerie markt môže zísť:
babylove krém na tvár a telo, 75 ml
Ošetrujúci krém s obsahom harmančeka, panthenolu a slnečnicového oleja chráni, hydratuje a zvláčňuje jemnú a citlivú detskú pokožku.
babylove detské kozmetické utierky, 100 ks
Detské kozmetické utierky v štýlovom boxíku sú ideálnym spoločníkom v každej detskej izbe. 3-vrstvové papierové vreckovky sú mimoriadne mäkké, poskytujú obzvlášť šetrnú starostlivosť o pokožku a zároveň sú extra veľké, jemné, pevné a sacie.
babylove detské nožnice bez niklu, 1 ks
Poskytujú bezpečnú starostlivosť o malé detské nechty na rukách a nohách. Konce nožničiek sú mierne zaoblené pre ešte väčšiu bezpečnosť.
babylove detská nesýtená voda, 330 ml
Voda s neutrálnou chuťou je vhodná na prípravu stravy dojčiat a malých detí. Vďaka nízkemu obsahu sodíka sa skvele hodí na riedenie nápojov alebo prípravu čaju.
dmBio feniklový čaj s jablkovo-hroznovou šťavou, 500 ml
Jemný, osviežujúci nápoj s obsahom 35 % ovocnej zložky bez pridaného cukru a iných prísad poskytuje skvelé osvieženie počas dňa. Receptúra pozostáva z vysokokvalitných prísad v Bio kvalite z ekologického poľnohospodárstva. Feniklový čaj s jablkovo-hroznovou šťavou je vhodný pre dojčatá a malé deti od ukončeného 5. mesiaca.
dmBio detské chrumkavé müsli, 375 g
Krehké obilninové celozrnné vločky, kukuričné lupienky máčané v čokoláde, chrumkavá pufovaná špalda a pšenica sa postarajú o chutné a výdatné raňajky.
Kúpite exkluzívne v predajniach dm a v dm e-shope.