Zaujímavosť: Deti nás počujú hoci spia!
Viacerí sa asi snažíme dodržiavať zásadu „nehádať sa pred deťmi“. V lepšom prípade sa nám poradí vášne skrotiť a odložiť na neskôr. To znamená, že deti uložíme večer spať a oživíme už jemne vychladnuté, pôvodne horúce témy. Je však možné, že deti registrujú naše hádky aj vtedy, keď spia?
Túto otázku si položili vedci pod vedením psychologičky Alice M. Graham na pôde Oregonskej univerzity. Prečo sa im zdala dôležitá? Nespočetné štúdie potvrdili, že veľký stres zažívaný v ranom detstve – napríklad zanedbávanie, týranie alebo extrémne chladná inštitucionálna výchova – má negatívny vplyv na emocionálny, rozumový, aj fyzický vývoj detí.
Ste v strese? Tento trik vám pomôže!
Bábätká vnímajú zvuky aj počas spánku
Čo však menej intenzívne stresové situácie, ako sú bežné partnerské nezhody a hádky? Sú aj tie pre bábätká stresom? Ako jeden z prvých krokov k zodpovedaniu týchto otázok museli vedci najprv zistiť, či bábätká vôbec reagujú na agresívny tón reči, ktorý hádky typicky sprevádza.
„Analýza výsledkov potvrdila, že u tých bábätiek, ktorých rodičia sa doma častejšie hádali, bola odozva v niektorých mozgových oblastiach intenzívnejšia.“
Výskumu sa zúčastnilo 8 dievčat a 16 chlapcov vo veku 6 až 12 mesiacov. Počas spánku u nich vedci prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) zaznamenávali, ktoré oblasti sú aktívne pri počúvaní rôznych emocionálnych prejavov. Prečo počas spánku?
Dôvod je celkom prozaický – magnetická rezonancia je veľmi hlučná a bábätká by v prístroji v bdelom stave dlho nevydržali. Vieme však, že mozog registruje zvuky aj počas spánku, a preto nie je takéto skúmanie spiacich bábätiek ničím neobvyklým.
Na čo bábätka reagovali zmenou v mozgu?
Boli to vety vo vymyslenom jazyku, pripomínajúcom ich rodnú angličtinu (pretože výskumníkom nešlo o to, aby rozumeli tomu, čo sa hovorí, ale len ako sa to hovorí), prednesené mužským hlasom v štyroch rôznych verziách: veľmi nahnevaný, mierne nahnevaný, šťastný a neutrálny prejav. Okrem toho sa výskumníci rodičov pýtali, ako často dochádza v ich domácnosti k verbálnym konfliktom.
Analýza výsledkov potvrdila, že u tých bábätiek, ktorých rodičia sa doma častejšie hádali, bola odozva v niektorých mozgových oblastiach intenzívnejšia na veľmi nahnevaný prejav v porovnaní s neutrálnym prejavom. Išlo pritom o tie oblasti v mozgu, ktoré súvisia s emóciami, s reaktivitou na stres a s reguláciou (schopnosťou organizmu vysporiadať sa s podnetmi z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia).
Nespokojné bábätko. Čo je za tým?
Táto štúdia je vôbec prvá, ktorá sa pokúša odhaliť, ako môže mierny negatívny stres ovplyvňovať fungovanie mozgu bábätiek. Ako každá štúdia, aj táto má určité limity: napríklad, nedokáže dostatočne rozlíšiť, či bábätká reagovali na vysokú intenzitu emócií vo všeobecnosti, alebo špecificky len na hnev. Napriek tomu naznačuje zaujímavé súvislosti: v ranom veku môže aj mierny stres, ktorému je bábätko (nie zámerne) vystavené, ovplyvňovať fungovanie častí mozgu spojených s emóciami a stresom.
Stres v domácnosti sa snažte eliminovať
Stres a hádky nerobia dobre bábätkám, ale vlastne nikomu z nás. Odporúčanie je jasné, ale cesta k ideálnemu stavu neľahká. Znovu sa potvrdzuje staré dobré pravidlo, že výchova detí je predovšetkým práca na sebe. Spoznávame svoje limity, prehodnocujeme zažité návyky a predstavy o fungovaní sveta a seba.
S partnerom máme na seba menej času a vzťah sa dostáva do úplne nových dimenzií. Spoznávame sa v iných polohách, energeticky si občas siahame na dno svojich možností. A to je práve výzva pokúsiť sa, napriek všetkým zmenám a náročnosti byť v pohode, brať veci s ľahkosťou a nadhľadom. Ľahko sa dá skĺznuť do obviňovania okolností či toho druhého.
Zdroj: Graham, A. M., Fisher, P. A., Pfeifer, J. H. What Sleeping Babies Hear: A Functional MRI Study of Interparental Conflict and Infants’ Emotion Processing, Psychological science 24 (5), 782 – 789
