Prečo bábätko nedokáže prespať celú noc? 4 fakty o spánku detí, ktoré by ste mali vedieť
Spánok bábätiek a detí je špecifický a pre nich samých i nesmierne dôležitý. Spoznajte dôležité fakty. Prečo bábätko nedokáže prespať celú noc?
4 fakty o spánku bábätiek, ktoré by ste mali vedieť:
1. Nočné prebúdzanie pomáha zabezpečovať základné potreby bábätka
Keby dieťa spalo hlbokým spánkom celú noc, nemohli by sme niektoré jeho základné potreby rozpoznať, ani zabezpečiť. Povedzme si príklad. Malé deti majú „malé brušká“ a materské mlieko je stráviteľné veľmi rýchlo.
Ak by stimul hladu nedonútil dieťa k prebudeniu, ak by malo plný nos brániaci mu v dýchaní, alebo ak by mu bolo zima a potrebovalo by sa zahriať, hlboký spánok počas celej noci by mu bránil v tom, aby bolo schopné tieto stavy signalizovať.
Spoločné spanie s dieťaťom – áno alebo nie?
2. Aktívna fáza spánku ochraňuje bábätko v prípade nebezpečenstva
Dr. Sears zdôrazňuje, že deti sa správajú a robia všetko tak, ako to „zariadila“ príroda. V prípade detského spánku výskum ukazuje, že aktívna fáza spánku deti ochraňuje. Predpokladajme, že dojča spí ako dospelý človek, teda prevažne hlbokým spánkom. Znie to skvele!
Pre rodičov možno, ale nie pre dieťa. Mohlo by sa stať, že dieťa s potrebou tepla, jedla a dostatku vzduchu nevyšle signál len preto, že spí hlbokým spánkom, a tým je následne vystavené ohrozeniu života.
Javí sa, že deti prichádzajú na svet s takým mechanizmom spánku, ktorý im umožní prebudiť sa v reakcii na okolnosti ohrozujúce ich pohodu alebo bezpečnosť.
Rodičovské ponaučenie č. 1 - Nesnažte sa, aby bábätko prespalo celú noc!
Snaha o to, aby dieťa v prvých mesiacoch života spalo hlbokým spánkom, pokiaľ možno celú noc, nemusí byť v zmysle jeho bezpečnosti a správneho vývoja v najlepšom záujme dieťaťa. To je dôvod, prečo by sme sa ako novopečení rodičia nemali nechať ovplyvňovať radami známych a nemali by sme sa pokúšať dosiahnuť, aby naše bábätko prespalo celú noc v príliš nízkom veku.
3. Aktívny spánok pozitívne vplýva na rozvoj mozgu dieťaťa
Vedci zaoberajúci sa výskumom spánku sú presvedčení, že fáza ľahkého spánku napomáha rozvoju mozgu, nakoľko v tom čase neodpočíva, jeho prekrvenie je až dvojnásobné. Tento nárast prietoku krvi je obzvlášť evidentný v oblasti, ktorou mozog automaticky riadi dýchanie.
V priebehu ľahkého spánku telo zvyšuje produkciu určitých nervových bielkovín, ktoré sú stavebnými blokmi mozgu. Vedci predpokladajú, že vo fáze aktívneho spánku prebieha aj učenie. Mozog vtedy informácie potrebné v bdelosti spracúva, triedi, ukladá, tie nepotrebné zas odkladá.
Niektorí vedci dokonca veria, že ľahký spánok funguje ako auto-stimulátor rozvoja mozgu, poskytuje prostredie podporujúce duševný rozvoj. V priebehu ľahkej fázy spánku vyššie centrá mozgu zostávajú v činnosti, v priebehu hlbokej fázy spánku sa naopak „vypínajú“, pričom riadenie sa predáva nižším mozgovým centrám.
Je možné, že v tejto fáze rýchleho rastu mozgu náš „rozumový“ orgán potrebuje zostať v prevádzke aj počas spánku, s cieľom rozvíjať sa. Mozog bábätka narastie na takmer sedemdesiat percent objemu dospelého človeka počas prvých dvoch rokov.
Nedonosené deti trávia až 90 percent spánku v aktívnej fáze, čo pravdepodobne urýchľuje rast ich mozgu.
Je badateľné, že obdobie života človeka, keď väčšinu času prespí a mozog sa rozvíja najrýchlejšie, je zároveň obdobím, kedy zaznamenávame najväčší podiel aktívneho spánku.
Jedného dňa, keď Dr. Sears vysvetľoval rodičom svoju teóriu vplyvu ľahkého spánku na rozvoj mozgu bábätka, unavená matka po prebdetej noci s dieťatkom s úsmevom poznamenala: „Ak je to pravda, moje dieťa bude veľmi múdre.“
4. Dieťa prespí celú noc, keď bude na to pripravené
Deti sa postupne adaptujú na cykly hlbokého a ľahkého spánku dospelých. „Dobre,“ povie si mama, „týmto vývojovým konštrukciám spánku rozumiem, ale kedy bude moje dieťa spať celú noc?“
Presné vymedzenie veku, kedy dieťatko dozreje k bezproblémovému zaspávaniu a celonočnému spánku, neexistuje. Niektoré deti ľahko zaspávajú, ale v noci sa často prebúdzajú. Iné, naopak, majú ťažkosti vo fáze zaspávania, ale prespia celú noc.
Obdobie hlbokého spánku sa začína predlžovať, počet citlivých období pre nočné prebúdzanie sa znižuje a deti sú schopné prechádzať do hlbokého spánku rýchlejšie. Hovoríme o takzvanom „spánku splatnosti“.
Dennú potrebu spánku v závislosti na veku môžeme v skratke vyjadriť nasledovne:
- novorodenec by mal spať: 18 – 20 hod.
- 1 – 3-ročné dieťa: 12 – 15 hod.
- 4 – 9-ročné deti: 10 – 12 hod.
- 10 – 12-ročné dieťa: 8 – 10 hod.
- dospievajúci: 8 hod.
- dospelí: 6 – 8 hod.
Rodičovské ponaučenie č. 2 - Nechápte časté budenie bábätka ako svoju vinu!
Návyky bábätka v oblasti spánku sú vo veľkej miere odrazom jeho temperamentu, nie rodičovského štýlu výchovy a starostlivosti. Netreba preceňovať vyjadrenia ostatných rodičov, ktorí radi preháňajú v opisovaní svojho úžasného bábätka len preto, že prespí celú noc. Tento fakt skutočne nie je znakom dobrého rodičovstva a žiaden rodič nenesie vinu na tom, ak sa dieťatko v noci budí. Je to len dočasná etapa, ktorou je potrebné trpezlivo prejsť.
10 tipov spánkovej odborníčky Jo Tantum pre lepší spánok bábätiek
Bábätká sa „stále“ prebúdzajú
Počas druhej polovice prvého roka sa dieťatko, napriek dozrievaniu do spánkovej schémy dospelého človeka, stále prebúdza. Prečo? Budí sa pod vplyvom rôznych bolestivých podnetov, akými sú napríklad bolesť bruška, ucha, nádcha a podobne.
Vývojové míľniky – sedenie, lozenie po štyroch či chodenie, ho taktiež nútia „praxovať“ v spánku svoje nové nadobúdané zručnosti. Neskôr, medzi prvým a druhým rokom, sa objavia zase iné príčiny nočného prebúdzania. Patria k nim úzkosť z odlúčenia, alebo nočné mory.
Spánok dieťatka je do značnej miery ovplyvnený atmosférou, v akej prežíva bežné denné aktivity. Pokiaľ sa dá, je lepšie sa pred ním vyvarovať nervozity, kriku či hádok s partnerom. Aj malé bábätko vnímavo registruje a „počúva“, negatívne momenty si zaznamenáva do mozgového centra, čo môže rušivo pôsobiť práve na jeho pokojné spanie.
Spracované s láskavým zvolením Dr. Searsa.