Kľúčový vitamín pre najmenšie deti: VITAMÍN K

Veronika Kmetóny Gazdová | 6. apríl 2021
Vitamín K

Nepodceňujte podávanie vitamínu K.

Detský vek je z pohľadu výživy veľmi významným úsekom. V tomto období dostáva dieťatko pomyselné základy svojho vývoja a vývinu, rastie, vyvíja sa nielen fyzicky, ale aj po psychickej stránke. 

Významné procesy, ktoré sa v tele dieťaťa, a neskôr dospievajúceho človeka odohrávajú, kladú vysoké nároky na správnu výživu. Vyvíjajúci sa organizmus si vyžaduje dostatočný prísun energie a základných živín, ako sú cukry, tuky a bielkoviny, ale aj zodpovedajúce množstvo vitamínov a minerálov. 

Práve vitamíny sú esenciálnymi zložkami potravy, ktoré v organizme plnia funkciu katalyzátorov dôležitých biochemických reakcií – podieľajú sa na metabolizme cukrov, tukov a bielkovín, sú významné pre telesné funkcie a výstavbu nových tkanív, sú prevenciou pred ochoreniami, posilňujú a obnovujú imunitný systém. 

Jedným z takých je aj vitamín K, ktorý plní, najmä u najmenších detí, kľúčovú úlohu. 

Vitamín K

Vitamín K je nevyhnutný pre syntézu koagulačných faktorov v pečeni, ktoré sú potrebné na zrážanie krvi, regeneráciu, ale aj tvorbu bielkovín, zdravých kostí a iných tkanív.

Pomáha pri trombóze vencovitých (koronárnych) ciev, podporuje správnu funkciu pečene, pôsobí preventívne voči infekciám u detí a významným je aj pre oko, keďže zabraňuje krvácaniu do jeho častí – kože mihalníc, pod spojovku, do prednej komory oka, na sietnici alebo do sklovca.

NAJMENŠIE bábätká a vitamín K

Novorodenecké obdobie trvá od narodenia do 28. dňa života dieťaťa, po ktorom nastupuje dojčenské trvajúce do konca prvého roka.

Práve toto obdobie je charakteristické intenzívnym rastom, prudkým nárastom hmotnosti, dochádza k rastu a vývoju životne dôležitých orgánov. V tejto etape života majú všetky vitamíny svoj význam, avšak na niektoré musí byť kladený väčší dôraz, a to kvôli ich nízkym zásobám u novorodencov, ako je to práve u vitamínu K.  

U novorodencov dochádza k postupnému osídľovaniu hrubého čreva vhodnou mikroflórou produkujúcu vitamín K až po 2. týždni života, čo môže viesť k prechodnej hypovitaminóze K, teda jeho nedostatku. Dochádza k nemu v dôsledku jeho zníženého prechodu cez placentu, jeho nedostatočnou zásobou v pečeni dieťaťa, v dôsledku nedostatočného prísunu z materského mlieka a z nedostatočnej tvorby črevnej mikroflóry.

Tento deficit sa môže prejaviť krvácajúcim stavom, tzv. hemoragickou chorobou novorodenca (morbus haemorrhagicus neonati). Ide o získanú poruchu zrážanlivosti krvi, ktorú spôsobuje nedostatok koagulačných faktorov závislých práve od niekoľkých faktorov vitamínu K.  

RIZIKOVÉ faktory nedostatku vitamínu K

  • K rizikovým faktorom krvácajúceho stavu patrí výlučné dojčenie, keďže v materskom mlieku je obsah vitamínu K podstatne nižší, ako je požadovaná dávka a, zároveň, črevná flóra dojčených detí tiež produkuje menej vitamínu K.
  • Rizikovou skupinou sú predčasne narodené deti, ktoré v dôsledku nezrelosti čriev majú celkovo väčší sklon ku krvácaniu.
  • Rizikovým faktorom sú aj lieky podávané matke pred pôrodom, napr. antikonvulzíva (liečba epileptických záchvatov), antikoagulanciá (lieky na riedenie krvi), antituberkulotiká (lieky na liečbu a prevenciu tuberkulózy).
  • K rizikovým faktorom sa zaradzuje aj poškodenie pečenie (hepatitída), atrézia žlčových ciest (vrodená porucha), poruchy trávenia, cystická fibróza, hnačky, celiakia, syndróm krátkeho čreva a syndróm prerastania čreva a pod. 

DOPĹŇANIE vitamínu K

Včasná forma tohto ochorenia sa ukáže do 24 hodín života a neskorá v 2. až 12. týždni života dieťaťa. V literatúre (napr. O. Hrodek a J. Vavřinec: Pediatria, 2002) môžeme nájsť aj delenie na tri formy, včasnú (do 24 h), klasickú (2. – 7. deň) a neskorú (1. – 6. mesiac).

Nebezpečenstvo tohto ochorenia spočíva v riziku prítomnosti krvi v moči,  závažného krvácania v centrálnej nervovej sústave, vo svaloch, z nosa, zo steny tenkého čreva, výskyt petéchií (t. j. drobných krvných výronov) naznačujúci znížený počet krvných doštičiek, nechutenstvo a celkové neprospievanie. 

Novorodencom a dojčatám sa tento vitamín podáva ako prevencia krvácavosti. V závislosti od typu pracoviska v nemocničnom zariadení sa môže podávať:

  • jednorazovo po pôrode intramuskulárne, teda do svalu;
  • alebo v týždenných intervaloch perorálne – ústami, a to u plne dojčených detí do 10 až 12 týždňov života dieťaťa, niekedy až do 6. mesiacov. 

K ako kapusta či kel

Vitamín K sa nachádza najmä v rastlinnej potrave, ako sú kapusta, kel, brokolica, karfiol, v listovej zelenine, ale aj v obilninách, a vytvára sa pôsobením črevných baktérií v ľudskom organizme. Jeho pomenovanie sa odvodilo od jeho funkcie v procese zrážania krvi, koagulácie a pochádza z nemeckého pojmu koagulations-vitamin.

Vitamín K: nezabúdajte naň!
Prečítajte si tiež:

Vitamín K: nezabúdajte naň!

Vitamín K má tri formy: 

  • K1 (phylloquinone) – nachádza sa v zelenej listovej zelenine, strukovinách, sójových bôboch, rastlinných olejoch a mliečnych výrobkoch. Práve táto forma je podávaná novorodencom profylakticky po narodení. Je nevyhnutnou zložkou pre funkciu viacerých bielkovín podieľajúcich sa na procese zrážania krvi, hlavným orgánom jeho pôsobenia je pečeň, kedy je vitamín K1 potrebný pre zabezpečenie enzýmov v pečeňových bunkách a aktivity viacerých koagulačných faktorov.
  • K2 (menaquinone) je tvorený črevnou flórou (najmä Bacteroides species; naopak Lactobacilli, ktoré kolonizujú črevo dojčených detí, vitamín K netvorí). K2 má dôležitú funkciu v metabolizme a mineralizácii kostí, v raste buniek a v metabolizme buniek cievnej steny.
  • K3 (menadione) je syntetická, vo vode rozpustná forma, ktorá sa už v medicíne nepoužíva pre potenciálne riziko hemolytickej anémie (chudokrvnosť).

Potreba tohto vitamínu sa zvyšuje pri podávaní antibiotík, keď dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry, naopak, pri nadmernom príjme môže dôjsť k poruche krvného obrazu, precitlivenosti a alergickým kožným alergiám.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: