Ako správne utešiť dieťa a kedy sa o to nepokúšať
Väčšinou sa deti nechajú utešiť celkom jednoducho. Problémy nastanú až vtedy, keď dieťa cíti, že mama alebo otec nemajú čas, sú myšlienkami niekde inde alebo nevedia, kedy potrebuje dieťa útechu a ako mu ju poskytnúť.
Nenechajte dieťa s problémom samo
Správna útecha spočíva v akceptovaní dieťaťa. Treba ho vziať na ruky a nechať jeho žiaľ plynúť. Mnohé deti sa pritom bránia a akoby odmietali takúto bezpečnú náruč. V skutočnosti to tak ale nie je. Držte preto dieťa tak, aby sa neporanilo. Nesmie však nadobudnúť pocit, že ho väzníte. Prihovárajte sa mu a povedzte mu, že ste tu preňho.
Terapia pevným objatím: Lieči dušu dieťaťa
Zistite príčinu plaču a spoločne nájdite riešenia
Pokúste sa pokojne a bez zvyšovania hlasu zistiť, kde sa stala chyba. Pokiaľ dieťaťu cez vzlyky nie je rozumieť, počkajte, kým sa upokojí. Nemá zmysel zvyšovať hlas. Pomôže skôr to, keď si k dieťaťu čupnete a trpezlivo sa budete pýtať, čo sa deje.
Keď z dieťaťa vydolujete odpoveď, neponáhľajte sa s riešením. Radšej sa sami opýtajte: „Tlačia ťa nohavice? Čo by si s tým chcel urobiť?“
Nepreháňajte pokusy utešiť dieťa, ale nereagujte ani príliš vlažne
Len vtedy, ak je váš súcit a prostriedky, ako dieťaťu pomôcť pri boliestke alebo probléme primerané, bude cítiť, že ho beriete vážne. Inak vznikne atmosféra, kde nie sú jeho pocity pripúšťané. To môže u dieťaťa viesť k blokáde alebo neistote.
Dovoľte dieťaťu, aby samo zhodnotilo svoje pocity
Len vaše dieťa môže rozhodnúť, aké zlé alebo nedôležité sú preňho udalosti v danom momente. Nechláchoľte ho preto slovami „Neplač, veď si si až tak neublížil“, ale ukážte, že ho chápete, napr. takto: „Zdá sa mi, že si sa poriadne buchol.“
PREČO moje bábätko toľko PLAČE?
KEDY BY SME NEMALI DIEŤA UTEŠOVAŤ
Existujú len dve situácie, kedy by sme plačúce alebo ustarostené dieťa nemali utešovať.
- Keď útechu odmieta (vtedy treba počkať a neskôr sa o to pokúsiť opäť).
- Keď je mama (otec) taká nahnevaná, že utešiť dieťa je pre ňu náročné. (Napríklad v situácii, keď by dieťa najradšej „strieskala“, pretože zdanlivo bezdôvodný plač a krik už nevládze počúvať a je z neho úplne vynervovaná. Vtedy by sme mali dieťa poprosiť, aby nám dalo chvíľočku pokoj a potom sa mu budeme venovať, prípadne požiadame partnera, aby dieťaťu poskytol útechu on.)
