Rast dieťaťa

MUDr. Monika Antošová | 20. marec 2019

foto: istockphoto.com

Rast dieťaťa je závislý predovšetkým od genetických predpokladov, od zdravotného stavu dieťať,a jeho výživy a aktivity.

Rast dieťaťa je závislý predovšetkým od genetických predpokladov, od zdravotného stavu dieťať,a jeho výživy a aktivity.

• Rast dieťaťa všeobecne
• Rozdelenie detského veku
• Metódy hodnotenia rastu
• Rast detí  v jednotlivých obdobiach ich veku
• Výpočet predpokladanej výšky u dievčat a chlapcov
• Výpočet povrchu tela

Rast dieťaťa všeobecne

Hlavným znakom detského obdobia života je rast a vývoj.

Rast predstavuje kvantitatívnu zmenu organizmu ako celku a a tiež jednotlivých jeho časti.

Vývojom rozumieme zmeny kvalitatívne, to znamená vyzrievanie funkcií jednotlivých orgánov a zároveň organizmu ako celku.  Hoci spolu sú neoddeliteľné, pre väčšiu prehľadnosť uvádzame tieto dve kapitoly osobitne.

Rast je najcitlivejším ukazovateľom celkového zdravia dieťaťa. Začína počatím a končí uzavretím rastových štrbín okolo 18. roku života.

Pravidelné sledovanie rastu môže včas odhaliť chorobný proces.

Rozdelenie detského veku

Detský vek delíme na obdobia:

• Novorodenecké obdobie (od narodenia do 28. dňa života, prvých 7 dní života  sa volá včasné novorodenecké alebo perinatálne obdobie).
• Dojčenské obdobie (od 28. dňa života do konca 1. roku života).
• Batolenecké obdobie (od 2. – 3. rok života) 
• Predškolské (4. až 6. rok života).
• Školské (od 6. -15.  rok života).
• Obdobie dospievania (16. - 18.  rok života).

Každé obdobie charakterizujú anatomické a funkčné znaky, dynamika rastu a vývoja, chorobnosť, potrebná starostlivosť, výchova a učenie v rodine a v kolektívnych zariadeniach.

Metódy hodnotenia rastu

Na hodnotenie rastu sa u nás používajú nasledujúce metódy:

1. metóda percentilového hodnotenia
2. metóda priemeru a odchýlky
3. meranie BMI (body mass index)

Metóda percentilového hodnotenia

Ak 100 deti toho istého veku postavíme do radu od hmotnostne najľahšieho po najťažšie, vyhovujúcu hmotnosť majú deti od 25. v poradí po 75. v poradí. Hovoríme, že normálna hmotnosť je od 25. po 75. percentil. Hodnoty prvých piatich a posledných piatich sú nadpriemerné. Čiže nad 95. pecentil sú obézne (u novorodencov makrozómne), deti pod 5. percentil sú podvyživené (u novorodencov hypotrofické) a  vyžadujú intervenciu. Zvyšné intervaly sú hraničné.

Metóda priemeru a odchýlky

Je určená matematickým priemerom, je udávaná v tabuľkách, kde podľa veku nájdeme priemernú hmotnosť a výšku. V tabuľke sú udané aj priemerné odchýlky, ktoré sú akceptovateľné. Hodnoty mimo udaných odchýlok sa považujú za nad alebo podpriemerné.

Meranie BMI (body mass index)

BMI, index telesnej hmotnosti ukazuje odchýlku hmotnosti od požadovanej. Využíva sa na stanovenie podváhy, nadváhy a obezity. Nie je presný u dojčiacich  a tehotných žien, u športovcov s dobre vyvinutou svalovou hmotou, menej často sa používa u detí.

BMI= hmotnosť( v kg) : výška(v m²)

Rast v jednotlivých obdobiach detského veku

Za veľmi citlivé obdobie rastu dieťaťa sa považuje obdobie vnútromaternicového vývoja, pôrod, obdobie vstupu do školy a obdobie dospievania.

Vnútromaternicové obdobie  sa vyznačuje najväčším tempom rastu, rýchlym delením buniek, zakladaním orgánov (obdobie organogenézy - prvé tri mesiace tehotenstva). Práve v tomto období vznikajú   vrodené vývojové chyby.

Fetálne obdobie 4.-10. mesiac tehotenstva charakterizuje rýchly rast, vytváranie štruktúr a funkcií potrebných pre život mimo maternice. Fetálne obdobie je ukončené pôrodom. (plod- latinsky  fetus).

Novorodenecké obdobie začína narodením. Pôrod je niekedy limitujúcim faktorom pre normálny vývoj dieťaťa. Novorodenec môže byť ohrozený nedostatkom kyslíka (hypoxiou), zápalovými ochoreniami a inými stavmi vyžadujúcimi včasnú diagnostiku a liečbu. Hodnotenie rastu závisí od toho či je novorodenec donosený, predčasne narodený, alebo novorodenec síce donosený ale s nízkou pôrodnou hmotnosťou (hypotrofický novorodenec). Hmotnosť dojčaťa sa v prvých mesiacoch života líši aj v  súvislosti od pôrodnej hmotnosti. Ku koncu dojčenského obdobia je vplyv pôrodnej hmotnosti na hmotnosť dieťaťa menej výrazný. 

Vývoj hmotnosti v novorodeneckom veku

Pvé 4 dní novorodenec stráca na hmotnosti, pretože odbúrava prebytočnú tekutinu. Hmotnostný úbytok je zvyčajne 5-7 %, nemal by presiahnuť viac ako 10%. Zdravý novorodenec si vyrovná svoju hmotnosť do pôrodnej hmotnosti do 10. dňa života. Priemerný prírastok na hmotnosti v prvom mesiaci života je 150 až 220g za týždeň, po vyrovnaní hmotnostného úbytku.

Rast detí  v prvom roku života

Váhový prírastok v prvom roku života

1. štvrťrok 22 – 30 g/deň         150–250 g/týždeň (mesačne cca 500 až 700g)

2. štvrťrok 20 g/deň                  150 g/týždeň          500–600 g/mes.
3. štvrťrok 15 g/deň                  100 g/týždeň          400–500 g/mes.
4. štvrťrok 300–400 g/mes.

Prírastok výšky v prvom roku života 

Za prvý rok dieťa vyrastie cca o 25 cm.

• 1. štvrťrok – 3–4 cm mesačne
• 2. štvrťrok – 2 cm mesačne
• 3. štvrťrok – 1 cm mesačne
• 4. štvrťrok – 1 cm mesačne 

Do 3 – 4  mesiacov je prírastok na hmotnosti 110 - 220g za týždeň. Čím staršie dieťa, tým je prírastok nižší.

Medzi 4. – 6. mesiacom je 85 – 140g/týždeň.

Vo veku 5 až 6 mesiacov dieťa zdvojnásobí svoju hmotnosť.

Prvý rok života je najrýchlejšie prebiehajúcim obdobím detského veku. Za 12 mesiacov narastie dieťa o 23-25cm, takmer o polovicu svojej pôrodnej dĺžky a strojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť (neplatí pre predčasne narodené detí a deti  narodené s nízkou pôrodnou hmotnosťou). Okrem hodnotenia hmotnosti a výšky je dôležité pre ďalší vývoj sledovať aj rast obvodu hlavy.

Obvod hlavy u zdravého donoseného novorodenca sa pohybuje od 31cm po 38cm. Obvod hlavy u chlapcov je o 1cm vyšší ako u dievčat.

Obvod hrudníka u novorodencov je  menší ako obvod hlavy a zvyčajne sa pohybuje od 32 – 34cm. V polroku sú obidva obvody rovnaké a dosahujú v priemre 42-43cm. U ročných je obvod hrudníka o 1-2 cm väčší ako obvod hlavy, a tento rozdiel sa vekom zvýrazňuje v prospech hrudníka. Novorodenci s nízkou a nadmernou pôrodnou hmotnosťou vážia a merajú vo veku 1 roku približne rovnako ako ostatné deti.   

Rast detí v 2. až  3. roku života

Počas druhého  roku života sa rast spomaľuje a dieťa prechádza z rýchlej ,,bábätkovskej´´ fázy do pomalého obdobia detského rastu. Počas druhého a tretieho roku narastie ročne v priemere o 12 cm, priberie v priemere  2kg, takže dvojročné dieťa má výšku okolo 90 cm. 

Od 2. roku života sa rast spomaľuje až do obdobia puberty. Rast je riadený rastovým hormónom  a IGF – faktorom ( látka podobná inzulínu).

Ročný prírastok výšky v totmto období je 6-8cm. Ročný prírastok hmotnosti závisí od kvality množstva stravy, od pohybovej aktivity deti, od rodinných stravovacích zvyklostí a od genetických faktorov.

Rast detí v predškolskom veku

V predškolskom a mladšom školskom veku je intenzita rastu najmenšia. Rast sa spomaľuje až na hodnotu 5cm za rok, a hmotnostný prírastok je 1,5 kg ročne. 

Rast deti v školskom veku

Detské rastové obdobie končí u dievčat približne v 11. roku života, u chlapcov o niečo neskôr a prechádza do puberty. 

Dospievanie alebo puberta je opäť obdobím rýchleho rastu a pohlavného vyzrievania. Okrem rastového hormónu, IGF-I faktoru sa na raste podieľajú aj pohlavné hormóny.

Toto rastové obdobie trvá 4-5 rokov. Počas neho získa dospievajúci až 20% svojej konečnej výšky. Ročný prírastok výšky je až 10 cm, ku koncu  obdobia klesá, v dospelosti sa zastavuje. U dievčat zvyčajne po dostavení sa prvej menštruácie je výškový prírastok minimálny, u chlapcov je zaznamenaný rast až do 18. roku života.

Výpočet predpokladanej výšky u chlapcov a dievčat

PV- predpokladaná výška 

PV(chlapec) =  (výška matky + výška otca + 13) : 2

PV(dievča)  =  (výška matky + výška otca – 13) : 2

Výpočet povrchu tela u detí

Povrch tela v m² sa vypočíta ako: (4*v + 7) : (v + 90)

kde "v" = výška

Orientačný povrch tela: 

TIP:

Kalkulačka Hmotnosť a výška dieťaťa