Vojtova metóda - rehabilitácia
Vojtova metóda rehabilitácie patrí k najznámejším a najúčinnejším metódam rehabilitácie pri rôznych poruchách svalového napätia a nervovo svalovej koordinácie. Pri nej nie je dôležitý pôvod príčiny, ale rozsah poškodenia.
Vojtovu metódu považujeme za vhodnú pri všetkých poruchách funkcie pohybového systému. Indikuje sa pri ťažkých a stredne ťažkých stavoch. Ak má byť úspešná, je potrebné ju praktizovať pravidelne, dlhodobo a správne.
Podstatou cvičenia je stláčanie určitých bodov v určitej polohe nútime dieťa zaujať normálny postoj. Takýchto postupov je 7. Je potrebné, aby cvičenia doma sa robili v presne stanovenom postupe. Nie je vhodné meniť sled cvičení. Ak si dieťa tieto postupy osvojí, bude ich využívať, namiesto nesprávnych, ktoré pôvodne používalo. Takto sa dá zabrániť chybnému telesnému vývoju.
Cvičenie má aj iné pozitívne účinky. Okrem pohybového systému pôsobí cvičenie aj na psychiku, na obehový systém. Prejaví sa to zmenou pulzu, zmenou frekvencie srdcovej činnosti, cvičenie ovplyvňuje tlak krvi, periférne prekrvenie a dýchanie. Cvičenie ovplyvňuje aj tráviaci trakt. Upravuje sa pri ňom aj svalový tonus svalstva tráviacich orgánov- žalúdka a čriev. Zlepšuje sa vyprázdňovanie ale aj ublinkávanie.
Kedy je vhodná Vojtova metóda
Vojtova metóda cvičenia je vhodná pre deti aj dospelých.
Mladším deťom sa odporúča ak je prítomná:
- ťažká až stredne ťažká centrálna koordinačná porucha (svalový hypertonus, hypotonus)
- asymetria pohybov- dieťa prednostne hýbe len napr. pravými končatinami, otáča hlavičku iba na jednu stranu
- torticollis- stuhnutý kývač hlavy, dieťa má hlavičku sklonenú iba na jednu stranu, nedokáže ju otočiť na druhú stranu v dôsledku skrátenia svalu - kývača.
- znížená hybnosť periférnych svalov, ochorenia svalov
Starší deťom sa odporúča ak sú prítomné:
- mozgové poruchy napríklad po zápale mozgových blán, ale aj vrodené poruchy
- strata hybnosti napríklad po úrazoch
- ochorenia svalov
- chybné držanie tela a skolióza- cvičenie je tu ako podporná liečba
Opatrnosť je potrebná u deti s epilepsiou.
Kto má cvičenie realizovať
Liečbu indikuje neurológ alebo rehabilitačný lekár. Celý priebeh rehabilitácie prebieha v úzkej spolupráci rehabilitačného pracovníka a rodičov. Vždy je potrebné vyhľadať rehabilitačného pracovníka, ktorý má skúsenosti s Vojtovou metódou u detí. Ten rodičov zacvičí a kontroluje.
Negatíva cvičenia
Je to predovšetkým časová náročnosť pre rodičov. Rodiča ťažko znášajú negatívne prejavy dieťaťa - bolesť, plač. Vzhľadom na pravidelné návštevy rehabilitačného centra je to aj finančne náročná záležitosť.
Staršie dojčatá alebo batoľatá, tak sa bránia a často je potrebné vynaložiť veľké fyzické úsilie zvládnuť dieťa aj cvik. Plač je často stresujúcim faktorom pre rodiča a dieťa.
Plač má niekoľko príčin:
- Nesprávna komunikácia s dieťaťom. S dieťaťom počas cvičenia je potrebné neustále komunikovať, milým hlasom, usmievať sa. Nemôže to rodič brať ako záťaž a robiť rehabilitáciu so zaťatými zubami. Je potrebné aby aj rodič bol uvoľnený, bez stresu. Je potrebné cvičiť vždy v ten istý čas, dieťa si postupne na cvičenie zvykne.
- Druhou príčinou je naozaj netypická poloha pri cvičení, ktorá je pre dieťa nová. Cíti sa neisté, preto plače. Aj tu pravidelnosť a zvyk zníži plač dieťaťa.
- Je potrebné dbať aj na primeranú teplotu prostredia. Dieťa cvičí nahé, preto teplota by mala byť taká, aby sa dieťa cítilo komfortne.
Kedy je potrebné prerušiť cvičenie
- pri každom horúčnatom ochorení
- pri hnačkovom ochorení, ak dieťa je unavené, je na diétnej strave
- po očkovaní, ak má dieťa teplotu sa odporúča prerušiť cvičenie na 3-4 dní
Kedy začať, kedy skončiť, ako často cvičiť
Cvičenie krátko po narodení je možné, ale je to len u ťažkých stavov. Liečbu indikuje neurológ v spolupráci s neonatológom a fyzioterapeutom. Takto stanovený termín rehabilitácie je vo výnimočných prípadoch. Ak však je u dieťaťa jasná porucha, je potrené začať s cvičením čím skôr. Vtedy sú väčšie šance na úpravu stavu.
Cvičenie u dojčených deti sa môže začať 15-20 minút po nadojčení, ale len v prípade, že nemajú sklon k vracaniu napríklad pri refluxe. Ak dieťa zvracia, je potrebné počkať. Vždy po nadojčení, ak sa ide cvičiť, je potrebné, aby si dieťa riadne odgrglo. U deti, ktoré majú tuhú stravu je možne začať s cvičením najskôr 30 minút po najedení.
Večerné cvičenie je potrebné robiť včas, s odstupom pred kúpaním a uložením k spánku. Dieťa môže byť excitované a mať problém so zaspávaním, ak sa cvičí tesne pred spaním.
Dôležité je, aby sa cvičilo pravidelne, v ten istý čas počas dňa. Dieťa a rodič si vytvorí návyk, cvičenie je jednoduchšie.
Dojčatá majú cvičiť 4x denne, staršie deti 1-2x denne. Frekvenciu a dĺžku cvičenia urči fyzioterapeut. Zvyčajne sa na začiatku jeden cvik trvá pol minúty, neskôr sa predlžuje na 1 minútu na každej strane. V prípade potreby je možné cvičenie predĺžiť na 2-3 minúty, vždy po dohode s fyzioteraputom.