:(

Question 1

:(

24. 04. 2010 (10:27) , Autor: Registrovaný používateľ

Preco sa mi vzdy sniva s mojim ex ak chodim uz ale s niekym inym????
Velmi ma to trapi a neviem, co si o tom mam mysliet.
Dakujem.

Answer

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Zrejme váš predchádzajúci vzťah alebo váš rozchod nemáte celkom spracovaný. Obráťte sa na psychologičku, ktorá by vám pomohla pracovať na vašich snoch o expartnerovi a zistiť, o čom tie sny naozaj sú a mohli by ste na tom pracovať. Samozrejme, netreba očakávať, že to je jednorázová záležitosť.

Question 2

ako pripravit dieta na stratu blizkej osoby

24. 08. 2011 (19:31) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den prajem,dufam,ze mi odpoviete na moju otazku,pretoze same neviem ,ako si poradime :(Mam 34 rokov,9rocnu dcerku a ani nie mesacneho chlapceka...Velmi vela sa deje v nasich rodinach ,aj pre mna je to emocionalna zataz .Mame v rodine onkologicke ochorenia,jednym je moja mama,ktora tym presla ,je teraz relativne v poriadku ,aj ked nikdy nevieme,co bude a druhym je moj svokor,ktoremu sa momentalne dost zhorsil stav a mozno sa mame pripravit na najhorsie:(Ide o to ,ze dcerka je nanho velmi naviazana,vie,ze dedko je chory,tak ako to vedela pri mojej mame...len neviem, do akej miery si uvedomuje, nakolko to je vazne.Na tuto temu sme sa s nou nebavili,lebo tozhorsenie prislo velmi ryhclo a nahle...i ja som zaskocena.Dnes som sa s nou bavila na temu smrt.Hrozne:(Pytal asom sa dcerky, ci vie, co to znamena,povedala,ze ano,ze clovek potom neexistuje a na otazku,ci vie,co sa deje s clovekom potom,povedala,ze ho daju do hrobu.Snazila som sa ist na to citlivo,hovorila som jej o svojej babke,ze mi povedala,ze ked zomrie,nechce ,aby som velmi plakala a bola smutna..Dcerke som sa to takto snazila vysvetlit,ze je taky koloboeh,ludi as anarodia,rastu,zomieraju..neviem,ci som urobila spravne..dcerke po cely cas padali slzy a potom aj mne.Myslite si,ze jej mame povedat,ze dedko zomrie? Alebo ako jej to povedat? Ako ju na to pripravit??Da sa to vobec? DcerkA je velmi mudra,chapava ,ale aj velmi citliva..bojim sa o nu,ako to zvladne,ako to prezije,ci ma ist na pohreb...desim sa toho:(((Velmi dedka lubi a on ju tiez.Bojim sa ,ze potom ju neuvidim smiat sa a tesit,tak ako sa tesi teraz ,z malinkeho braceka a zo vsetkych malickosti..ako jej pomoct to zvladnut??Prosim o skoru odpoved.Dakujem.

Answer

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Raz zomrie každý z nás a konfrontácia so smrťou či uvedomenie si miesta smrti v našom živote sa začína niekedy už okolo šiesteho roku veku. Dieťa si začne uvedomovať, že smrť je konečná, že je nezvratná, že tam končí táto podoba nášho života už navždy. (Teda záleží od presvedčenia, viery, či to máme takto alebo veríme v nejakú formu posmrtnej existencie či obnovy nášho života na Zemi...)
To, že je situácia vážna, dieťa zvyčajne vycíti zo správania sa dospelých okolo seba. Ak si to nevie samo spojiť s tým, čo to môže byť, čo sa to deje, prečo sa dospelí správajú tak, ako sa správajú, môže byť zmätené a cítiť sa oveľa neistejšie. Z tohto dôvodu môže byť pre dieťa vhodné, ak s ním komunikujeme otvorene, no citlivo, ak mu povieme svoje obavy napr. (v situácii, ak ste evidentne smutná alebo sa tak cítite, môžete dieťaťu povedať, že ste smutná, lebo dedko je moc chorý a robíte si starosti, či to prežije, ako dlho s vami ešte bude, že by ste si priali, aby ešte nemusel odísť/zomrieť...).

Pohreb treba zvážiť - na jednej strane by dieťa malo byť súčasťou všetkých stránok života, na druhej strane sme každý iný a niektoré dieťa môže byť traumatizované. No smrť je súčasťou života a rozlúčka so zomrelým, pohreb je rituál rozlúčky, ktorý môže byť dôležitou súčasťou smútenia a prijatia straty milovanej osoby.
Áno, dcérka sa môže na čas zdať smutnejšie, ale to bude primerané situácii, strate, bude možno potrebovať nejaký čas na to, aby si to odsmútila, ale tak to je v živote. Je to jeho súčasť.
Opatrujte sa.

Question 3

Som zla mama ???

22. 05. 2011 (16:09) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den
som mamina dvojrocneho synceka. Ktory je od narodenia velmi culi. Nasa doktrorka nam povedala ze je to hyperkinder. Snazim sa citat knizky o vychove dietata ktore hovoria o tom ze mam dietatu vsetko vysvetkovat nebit ho a ja sa s tym zhodujem moje okolie vsak mi nadava ze maly mi za chvilku prerastie cez hlavu ked nedostane par krat po ritke tak by som chcela vediet vas nazor ako odbornika.
Potom napriek tomu ze je velmi hyperaktivny oproti inym detickam ma trapi este jedna vec maly mal teraz pre par dnami dva roky a jeho tatinko nas opustil pred piatimi mesiacmi chcem sa opytat ci mam s nim ako s malym o tom nejako komunikovat vysvetlovat mu aj ked je taky maly. Davam mu ho na par dni v mesiaci a maly strasne place ked odchadza od neho az mi to srdce trha a na druhej strane ked mu ho davam ja tak vobec neplace. nechapem nema ma rad alebo neviem preco ja som rada ze neplace ale trapi ma to :( Bojim sa ze ma nema rad a ze ma radsej tatinka milujem ho a dala by som mu aj modre z neba a ak chce byt s tatinkom namiesto mna boli ma to velmi. mam pochybnosti ci som dobra mama ci maly nema radsej otca a preto ci by nemal byt s nim i ked mna by to velmi bolelo lenze on je pre mna to najdolezitejsie co mam dakujem vam velmi pekne za radu a prajem vam prijemny den

Answer

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Predpokladám, že váš syn tým, že je s vami väčšinu času, viac si vás užije a s tatinom trávi oveľa menej času. To môže byť aj dôvod, prečo plače, keď od neho dochádza. Vie, že ho dlhšie neuvidí, kým vami si je viac menej istý, lebo s vami žije. Brala by som to skôr ako výraz toho, že mu ocko chýba, než ako prejav toho, že vy ste horšia, že vás nechce, že ste zlá matka. Neplače, keď odchádza od vás, lebo vie, že vás nestráca. Ste jeho istotou a dôveruje vám.

Na druhej strane, keď bude dorastať, možno príde čas, keď bude chcieť s otcom tráviť viac času a možno aj žiť. A to tiež nebude znamenať, že vy nie ste hodná. Bude to len o tom, že dieťa potrebuje oboch rodičov, obaja k nemu nerozlučne patria a dávajú mu rozličné veci a rôznu výbavu do života a ono ju chce čerpať.

Niekedy je vhodné na tom pracovať s psychológom, aby vaša bolesť a strach neochromovali vzťah k dieťaťu, prípadne nebrzdili vzťah otca a dieťaťa.